Smrek obyčajný

Slovenské názvy

Súčasné slovenské názvy tohto druhu sú smrek obyčajný, zriedkavo: smrek lesný^[5] a nevhodne (bohemizmus) smrek stepilý^[6][7]. Zastarané slovenské názvy tohto druhu sú: smrek obecný^[8], svrčina obyčajná^[9], svrčina obecná^[10], sosna-svrčina^[11], sosna vysoká^[11], sosna smrek^[12], jedla červená^[13], jedla brunatá^[14]. Ľudové názvy tohto druhu sú: smrek^[15][16], biely smrek^[17][14], obyčajný smrek^[18], svrčina.

Vedecké názvy

Vedeckých názvov tohto druhu bolo v priebehu histórie veľké množstvo, hlavné príklady sú:

• Picea abies (L.) H.Karst., 1881
• Picea excelsa Peterm., 1838 / (Lam.) Link, 1841
• Picea rubra Hill., 1757
• Pinus abies Linné, 1753
• Pinus excelsa Lam., 1779
• Abies excelsa (Lam.) Poiret, 1805
• Abies rubra (Hill.) A. Dietr., 1824

Zámena Abies a Picea

U Linného (1753) a potom ešte u rôznych autorov až do 19. storočia sa latinské názvy Abies (resp. Pinus abies) a Picea (resp. Pinus picea) používali opačne než dnes, t.j.:

• to, čo dnes voláme smrek (obyčajný), sa volalo Abies/Pinus abies (dnes: Picea/Picea abies alebo Picea excelsa) a
• to, čo dnes voláme jedľa (biela), sa volalo Picea/Pinus picea (dnes: Abies/Abies alba alebo Abies pectinata).

Táto zámena spôsobovala nejeden zmätok v literatúre a tento zmätok sa niekedy prenášal aj na domáce (napr. slovenské) pomenovania týchto druhov. Toto je aj dôvod dnešného zdanlivo čudného latinského názvu smreka obyčajného Picea abies (čiže doslova "smrek jedľa").^{[19][20][14][13][21][22][23][24]}

Je to 25 – 50 metrov^[2] vysoký strom (najvyšší pôvodný európsky) s kužeľovitou, respektíve úzko ihlanovitou korunou. Jeho ihlice majú dĺžku 1 – 1,5 cm, vyrastajú z konárika po jednej, končisté. Brachyblasty má takmer zakrpatené. Praslenovité konáriky majú charakteristické listové vankúšiky (pulvinuli folii) oddelené ryhami. Ihlice majú zvyčajne štvorhranný prierez s prieduchmi na všetkých štyroch stranách. Sú tmavozelenej farby. Púčiky sú úzko kužeľovité, bez živice a s pritisnutými šupinami. Konáre môžu byť ohnuté nahor alebo u starších jedincov nadol. Kvitne od apríla do mája. Samčie šišky sú červenopurpurové s dĺžkou 2 – 2,5 cm. Samičie sú valcovité, s tvrdými šupinami a vyrastajú na koncoch vlaňajších výhonkov. Okrem svojej dĺžky, ktorá môže byť až 16 cm sa od samčích odlišujú tiež farbou. Zvláštnosťou mladých šišiek je, že rastú smerom nahor a sú sfarbené buď do purpurofialova alebo do zelena. Dozrievajú v prvom roku. V čase zrelosti majú základnú farbu svetlohnedú, visia nadol. Semená sú tmavohnedé, na spodku končisté a majú krídlo.^{[25][26][27][28][29]}

Strom je obojpohlavný. Samčie a samičie kvety sú červené až purpurové do 2,5 cm.^[2] Obidve rastú na jar na vzpriamených súkvetiach.^[30]

Smrek obyčajný je veľmi rozšírený ako zložka klimaxových horských lesov. Rastie na rozmanitom geologickom podklade, uprednostňuje hlinité a piesočné pôdy. Darí sa mu aj v polohách s vysokou hladinou podzemnej vody, tzv. podmáčané smrečiny. Keďže však plytko korení, je náchylný na vývrátenie. Prirodzene rastie v strednej a severnej Európe, v Alpách do nadmorskej výšky 2000 metrov, kde tvorí hornú hranicu lesa. Je prirodzenou hranicou lesa aj na Slovensku a to vo výškach 1 500 – 1 550 metrov. V Laponsku a na severe Ruska zasahuje takmer až k severnej hranici lesa. Výborne znáša nízke teploty. V minulosti bol vo veľkom vysádzaný v nižších polohách. Pestuje sa kvôli drevu, ako aj ochrane pôdy. Drevo je mäkké, ľahko opracovateľné, pružné, rovnomerne štiepateľné, priemyselne využiteľné.^[31] Využíva sa aj jeho kôra kvôli vysokému obsahu tanínu, v ľudovom liečiteľstve sa zase používa odvar z jeho ihlíc a konárikov. Smrekové monokultúry vysádzané v nížinách však trpia tak klimatickými činiteľmi, ako aj škodcami a negatívnymi civilizačnými vplyvmi. Zdravé smreky sa bránia voči lykožrútovi tak, že z poranených miest stromu sa vyleje živica, ktorá hmyz zalepí a tak ho zahubí. Oslabené smreky v monokultúrach sú však lykožrútmi napadané hromadne, čím vznikajú kalamitné stavy.

• Mladá rastlina do výšky 250 cm sa využíva ako obľúbený vianočný stromček.
• Zelené vetvičky sa používajú ako samostatná dekorácia alebo na vence či kytice.
• Jasno zelené čerstvé jarné ihličie sa niekedy požíva do čaju, čo však nie je príliš zdravé. Takisto sa používa na sirup.
• Živica sa v minulosti zbierala a využívala priemyselne.
• Drevo je hlavným produktom smreka. Využíva sa v papiernictve, nábytkárstve, staviteľstve, v chemickom priemysle, pri kúrení atď. Ihličnatá guľatina spolu s vlákninou z hľadiska dodávaného množstva patrí k najdôležitejším sortimentom lesného hospodárstva. Vzhľadom na zastúpenie smreka v stredoeurópskych lesoch a jeho dobré produkčné vlastnosti je tak smrekové drevo najbežnejším používaným a obchodným stavebným drevom na Slovensku a Česku.^[32]

Tlačové vyhlásenie univerzity Umeå universitet, potvrdilo, že vek klonu smreka obyčajného, nazvaný Old Tjikko je rádiokarbónovou metódou datovaný na 9550 rokov, a je tak najstarším žijúcim stromom.^[33][34]

Ale klonálna kolónia Pando, čo je 47 000 žijúcich klonov topoľa osikového, je ich vek odhadovaný na 80 000 až 1 milión rokov.^[35][36][37]

• 
  Šiška a semená
• 
  Kôra mladého smreka
• 
  Kôra starého smreka
• 
  Hálky kôrovnice smrekovej
• 
  Mladé výhonky
• 
  Smrekové drevo
• 
  Old Tjikko je najstarší smrek obyčajný na svete, podľa jeho koreňového systému