Socha slobody

Socha je vysoká 93 metrov a váži necelých 205 ton. Spolu so 47-metrovým podstavcom je vrchol fakle vo výške 93 metrov nad zemou. V páse má socha obvod 10,6 metra. Pravá ruka, držiaca fakľu, je dlhá 12,8 metra, len ukazovák je dlhý 2,4 metra. V ľavej ruke drží dosku (tzv. tabula ansulata) s dátumom JULY IV MDCCLXXVI (4. júla 1776, čo je deň deklarácie nezávislosti USA). Pri nohách sochy ležia rozťaté putá, symbolizujúce zrušenie otrokárstva. Jej koruna so siedmimi lúčmi je symbolom slnka žiariaceho ponad sedem morí a sedem kontinentov a podobne ako fakľa znázorňuje osvietenie sveta slobodou.

Socha získala svoju charakteristickú zelenkastú farbu až po roku 1900 vplyvom oxidácie. Pôvodne bola vo farbe medi.

Jednou z pôvodných myšlienok Sochy slobody bolo pripomenutie priateľstva a pomoci, ktorú Francúzsko poskytlo americkým osadníkom v ich boji za nezávislosť od Británie.^[1] Iba Francúzsko totiž poslalo do Ameriky svojich vojakov, aby bojovali na strane kolónií. Socha, primárne ako symbol slobody a nezávislosti, mala teda tiež stelesňovať priateľstvo medzi oboma národmi.

Sochár Frédéric Auguste Bartholdi začal na projekte pracovať v roku 1876. Ešte predtým navrhol a vytvoril viacero menších modelov. Jednotlivé časti tela vytváral postupne, pričom niektoré z nich boli verejnosti vystavené už pred samotným dokončením sochy. V roku 1880 sa mu podarilo získať služby Gustava Eiffela, ktorý navrhol vnútornú opornú konštrukciu.

Jednotlivé dokončené časti tela boli v roku 1885 preplavené do USA na francúzskej lodi. V newyorskom prístave sa potom socha opätovne skladala a napokon bola umiestnená na podstavec, ktorý navrhol americký architekt Richard Morris Hunt. Formálne bola venovaná 28. októbra 1886 na ceremónii za účasti prezidenta USA Grovera Clevelanda. Stojí na ostrove Liberty Island, ktorý sa do roku 1956 volal Bedloe's Island.

V Paríži od roku 1889 existuje jej zmenšená kópia, odovzdaná Američanmi, pripomínajúca jej francúzsky pôvod.

Časom sa socha stala jedným zo symbolov USA a v roku 1984 bola zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Počas storočia, ktoré ubehlo od jej darovania, došlo k jej značnému poškodeniu, medzi rokmi 1984 až 1986 bola zrekonštruovaná aj vďaka verejným zbierkam. Práve pri oslave stého výročia vztýčenia sochy na Liberty Island prisahalo v New Yorku v roku 1986 vtedajšiemu predsedovi Najvyššieho súdu USA Warrenovi E. Burgerovi vernosť Spojeným štátom takmer 300 imigrantov, čím sa stali naturalizovanými Američanmi. Ďalších 25 000 imigrantov bolo pri tejto príležitosti naturalizovaných v ďalších amerických mestách.^[2]

V čase svojho venovania bola Socha slobody druhou najvyššou sochou postavy na svete, vyšší bol len Budha z Le-šanu v Číne. Odvtedy ju výškou predbehlo už niekoľko desiatok sôch postáv. Ak nerátame podstavec, tak napríklad Matka Vlasť volá! na Mamajovej mohyle vo Volgograde meria celkovo 85 metrov. Najvyššia socha postavy na svete vôbec je Socha jednoty, znázorňujúca indického bojovníka za nezávislosť Sardára Vallabhbháího Patéla, stojaca v Gudžaráte, ktorá dosahuje 182 metrov (resp. spolu s podstavcom 240 metrov).

• 
  Vystavená hlava sochy na Svetovej výstave 1867 v Paríži
• 
  Fotografia sochy približne z roku 1900, vidieť pôvodnú farbu
• 
  Osvetlená socha počas noci
• 
  Pohľad na sochu z diaľky
• 
  Porovnanie sôch postáv (vrátane podstavca): 1. Socha jednoty, 2. Čung-jüan ta-fu, 3. Socha slobody 4. Matka vlasť volá!, 5. Socha Krista Spasiteľa, 6. socha Dávida