Transgresia (geológia)

Transgresia je dlhodobé zvýšenie morskej hladiny, obvykle spojené so zaplavením pevniny. Je súčasťou eustatických pohybov. Moria sa najrýchlejšie rozširujú po eróziou zarovnaných a nízkych (peneplenizovaných) častiach kontinentov s nízkym sklonom (len okolo 1 - 2°). Opakom je regresia, ústup mora a rozširovanie súše.

Kolísanie vodnej hladiny vo fanerozoiku (posledných 542 miliónov rokov)
Princíp postupného prechodu fácií pri transgresii a regresii.

Transgresie sa delia podľa rozsahu[1]:

  • Lokálne trangresie: sú zapríčinené poklesmi pevniny na menšom území. Sú väčšinou vyvolané tektonickými, alebo vulkanickými činiteľmi. V niektorých prípadoch i lokálnou zmenou klímy, alebo ľudskými zásahmi (napr. stavba priehrad,).
  • Celoplanetárne transgresie: sú zapríčinené zvýšením hladiny svetového oceána. Tú môžu zapríčiniť najmä dva faktory:
    • zväčšenie celkového objemu vody v svetovom oceáne, najčastejšie je spôsobené roztápaním kontinentálnych ľadovcov v medziľadových dobách. Len v priebehu pleistocénu, za posledného 1,8 milióna rokov sa výška hladiny svetového oceánu pohybovala v rozpätí 200 m[1].
    • zmenšenie objemu oceánskych paniev: vyvolané najmä výzvihom stredooceánskych chrbtov, vytlačená voda následne zalieva kontinenty. Tieto transgresie majú najväčší rozmer a patrí k nim i najväčšia zaznamenaná trasgresia na hranici strednej a vrchnej kriedy (kelovej-oxford)[1].

Zvláštnym typom transgresie je ingresia, kedy dochádza k náhlemu zaplaveniu, resp. prehĺbeniu sedimentačného prostredia. Je typická chýbaním bazálnych klastík.

Prejavy transgresie

V sedimentárnom zázname sa prejavujú dávne transgresie nasadaním morských sedimentov na kontinentálne, alebo nasledovaním morských sedimentov nad plochou hiátu, či uhlovej diskordancie. Na báze transgresívnych vrstiev sa často nachádzajú tzv. bazálne zlepence, niekedy i pieskovce, tvorené klastami podložných hornín[2].

Referencie