Triatlon

Vznik triatlonu sa spája s tradičnými testami prežitia, ktoré absolvovali americkí záchranári v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. V skutočnosti sú jeho predchodcom preteky Les trois sports, ktoré sa poriadali vo Francúzsku už v dvadsiatych rokoch. Na olympiáde sa triatlon prvýkrát objavil v roku 2000 v Sydney.

Viac info v článku: Triatlonové vybavenie

Väčšina vybavenia v triatlone bola zapožičaná z ich prioritných športov (plávanie, bicykel a beh) ale v snahe zrýchliť pretekanie, pohodlie a bezpečnosť pretekárov bolo špeciálne pre triatlon vyvinuté veľké množstvo vybavenia. To sa týka napríklad triatlonových kombinéz, neoprénov pre triatlon, triatlonových bicyklov, triatlonových cyklistických topánok, aerodynamicky tvarovaných fľaši a triatlonových topánok pre beh.

V drvivej väčšine prípadov sa pre účasť na triatlone vyžaduje, aby sa športovec prihlásil ešte pred začiatkom samotných pretekov. Toto prihlásenie následne urýchľuje registráciu pretekára deň pred alebo v deň začiatku pretekov.

Pretekári zvyčajne po registrácií obdržia štartové číslo, farebnú plaveckú čiapku a ak je podujatie merané elektronicky tak aj časomieru. V súčasnosti je bežné, že časomiera je už umiestnená na štartovom čísle. Športovci sú následne informovaní o detailoch trate, pravidlách a akýchkoľvek problémoch, na ktoré si treba dávať pozor (stav cesty, uzávierky, semafory a občerstvovanie stanice)^[3] Na významnom podujatí, ako je napríklad Ironman, môžu byť triatlonisti požiadaní, aby si deň alebo dva pred začiatkom pretekov postavili a prihlásili svoj bicykel v prechodovej oblasti a nechali ho cez noc pod dohľadom.^[4]

Pretekári sú vo všeobecnosti kategorizovaní do samostatných profesionálnych a amatérskych kategórií. Amatéri, ktorí tvoria veľkú väčšinu triatlonistov, sú zoraďovaní podľa pohlavia a veku.

V závislosti od typu a veľkosti pretekov môže byť na začatie pretekov implementovaná niektorá z nasledujúcich metód. Pri hromadnom štarte po zaznení štartovacieho signálu vstúpia všetci športovci do vody.

Pri podujatiach so štartom vo vlnách sa preteky začínajú postupným púšťaním pretekárov do vody v menších skupinách. Vlna pretekárov je zvyčajne určená buď vekovou skupinou alebo predpokladaným časom plávania. Štarty vo vlne sú bežnejšie na kratších pretekoch, kde súťaží veľký počet amatérskych športovcov.

Plavecká časť triatlonu sa môže vykonávať v akejkoľvek dostupnej vodnej ploche, či už ide o prírodnú vodnú plochu alebo bazén. Pretekári po skončení plávania vychádzajú z vody, vstupujú do prechodovej oblasti a prezliekajú sa z plaveckej výbavy do cyklistickej. Konkurencia a tlak na rýchlejšie časy viedli k vývoju špecializovaného triatlonového oblečenia (trisuit), ktoré je vhodné na plávanie aj cyklistiku, čo mnohým pretekárom umožňuje prechod, ktorý pozostáva len zo zloženia neoprénu, plaveckej čiapky a okuliarov a následného nasadenia prilby a topánok na bicykel. V niektorých prípadoch si pretekári nechavajú topánky pripevnené k pedálom bicykla a nasadia si ich počas jazdy. Niektorí triatlonisti nenosia ponožky, čím ešte viac skracujú čas strávený v prechodovej zóne. Avšak pri pretekoch na dlhšie trate si triatlonisti zvyknú ponožky obuť, pretože pohodlie prevyšuje nad strateným časom.

Cyklistická časť triatlonu prebieha okolo vyznačenej trate, zvyčajne po verejných komunikáciách. V mnohých prípadoch, najmä v menších triatlonoch, nie sú cesty pre autá uzavreté. Často sú však prítomní koordinátori dopravy, ktorí pomáhajú s riadením dopravy a predchádzaním nehôd. Cyklistická časť zvyčajne končí v rovnakej prechodovej oblasti. Pretekári vstupujú do prechodovej oblasti, držia bicykle a rýchlo sa prezúvajú do bežeckých topánok. Bežecká časť triatlonu zvyčajne končí v samostatnom cieľovom pásme v blízkosti prechodovej zóny.

Vo väčšine pretekov sa nachádzajú „občerstvovacie stanice“, ktoré pretekárom, ktorí prechádzajú okolo poskytujú vodu. Občerstvovacie stanice na dlhších tratiach môžu často poskytovať aj rôzne druhy potravín ako sú energetické tyčinky, energetické gély, ovocie, sušienky, polievky a ľad.

Po skončení pretekov je pre triatlonistov zvyčajne k dispozícií ešte jedná občerstvovacia stanica, kde dostanú vodu, ovocie a iné občerstvenie.