Výbor regiónov

Miestne a regionálne samosprávy Európskej únie sa snažili o väčší vplyv na záležitosti EÚ. Výsledkom bolo, že sa na základe Maastrichtskej zmluvy vytvoril Európsky výbor regiónov a členským štátom sa umožnilo, aby ich v Rade EÚ reprezentovali zástupcovia regionálnych vlád.

Jadrom práce výboru sú tieto tri hlavné zásady.

Subsidiarita

Táto zásada, ktorá bola do zmlúv EÚ zahrnutá v rovnakom čase, ako bol vytvorený Európsky výbor regiónov, znamená, že rozhodnutia v Európskej únii by sa mali prijímať na úrovni, ktorá je podľa možnosti čo najbližšie k občanom. Európska únia by sa preto nemala zaoberať vecami, v ktorých môžu lepšie rozhodovať národné vlády, regionálne alebo miestne samosprávy.

Blízkosť občanom

Cieľom všetkých úrovní riadenia by mala byť blízkosť k občanom, ktorú možno dosiahnuť najmä transparentným konaním, aby ľudia vedeli, kto je za čo zodpovedný a ako môžu vyjadriť svoje názory.

Partnerstvo

Fungujúce európske riadenie znamená, že európske, celoštátne, regionálne a miestne orgány navzájom spolupracujú, lebo všetky štyri úrovne sú nevyhnutné a mali by byť zapojené do celého rozhodovacieho procesu v sústave viacúrovňového riadenia.

Zmluvy ukladajú Európskej komisii a Rade Európskej únie povinnosť konzultovať VR vždy, keď sa pripravujú nové návrhy v oblastiach, ktoré majú vplyv na regionálnu a miestnu úroveň. Okrem týchto oblastí sa Komisia, Rada a Európsky parlament môžu rozhodnúť požiadať Výbor regiónov o konzultáciu, ak sú presvedčené o tom, že legislatívny návrh má výrazné regionálne a miestne dôsledky. Výbor regiónov môže vypracovať aj stanovisko z vlastnej iniciatívy, čo mu umožňuje predkladať rôznu problematiku do rokovacieho programu EÚ.

Po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy jej ratifikáciou všetkými členskými štátmi EÚ získal výbor právo obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie (článok 8 protokolu č. 2 o uplatňovaní zásady subsidiarity a proporcionality).

VR má 329 riadnych členov (do februára 2020 350 členov) a rovnaký počet náhradníkov, pričom počet členov z každej krajiny EÚ približne odráža počet jej obyvateľov. Aktuálne zloženie VR bolo schválené na zasadnutí 11. až 13. februára 2020 v Bruseli. Predsedom sa stal Apostolos Tzitzikostas, guvernér provincie Stredná Makedónia v Grécku, prvým podpredsedom Vasco Cordeiro, prezident autonómnej vlády Azorských ostrovov v Portugalsku.^[1] Súčasným členom ich funkčné obdobie potrvá 2,5 roku. Počty členov podľa krajín:

Krajina	Počet členov
Nemecko, Francúzsko, Taliansko	24
Poľsko, Španielsko	21
Rumunsko	15
Belgicko, Česko, Grécko, Maďarsko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Švédsko, Bulharsko	12
Chorvátsko, Dánsko, Írsko, Litva, Slovensko, Fínsko	9
Lotyšsko, Slovinsko	7
Estónsko	6
Cyprus, Luxembursko, Malta	5
CELKOVO	329

Do januára 2020 malo 24 členov aj Spojené kráľovstvo.

Zástupcovia Slovenska

Aktuálni zástupcovia Slovenska k 13. februáru 2020 – 9 riadnych členov a 9 náhradníkov.^[2]

Predseda

Predseda je volený na dvaapolročné funkčné obdobie, riadi prácu výboru, predsedá plenárnym zasadnutiam a je oficiálnym predstaviteľom VR. Karl-Heinz Lambertz (Belgicko/Strana európskych socialistov, SES), senátor Nemecky hovoriaceho spoločenstva Belgicka, bol predsedom od zvolenia 12. júla 2017 do februára 2020, kedy ho nahradil Apostolos Tzitzikostas (Grécko/EĽS), guvernér Strednej Makedónie.^[1]

Zoznam predsedov Európskeho výboru regiónov

Prvý podpredseda

Aj prvého podpredsedu, ktorý predsedu zastupuje počas jeho neprítomnosti, volí plenárne zhromaždenie na dva a pol roka. Markku Markkula (Fínsko/Európska ľudová strana, EĽS), člen mestského zastupiteľstva Espoo, bol zvolený za prvého podpredsedu Európskeho výboru regiónov 12. júla 2017. 12. februára 2020 bol za nového prvého podpredsedu zvolený Vasco Cordeiro (Portugalsko/Strana európskych socialistov, PES).^[1]

Predsedníctvo

Predsedníctvo je riadiacim orgánom výboru a má 63 členov. Skladá sa z: predsedu, prvého podpredsedu, 28 podpredsedov (jeden za každý členský štát), predsedov politických skupín výboru a ďalších členov z národných delegácií, vďaka čomu odráža národné a politické zloženie výboru. Predsedníctvo spravidla zasadá sedem alebo osemkrát do roka, zostavuje politický program a vydáva administratíve pokyny o uplatňovaní jeho rozhodnutí.

Plenárne zhromaždenie

Členovia výboru sa stretávajú šesťkrát do roka na plenárnom zasadnutí v Bruseli, aby prerokovali a schválili stanoviská, správy a uznesenia.

Komisie výboru

• CIVEX – občianstvo, riadenie, inštitucionálne a vonkajšie záležitosti
• COTER – politika územnej súdržnosti a rozpočet EÚ
• ECON – hospodárska politika
• ENVE – životné prostredie, klimatické zmeny a energetika
• NAT – prírodné zdroje vrátane poľnohospodárstva
• SEDEC – sociálna politika, vzdelávanie, zamestnanosť a kultúra.

Komisie pripravujú návrhy stanovísk a usporadúvajú konferencie a semináre, ktoré súvisia s oblasťami ich pôsobnosti. Každá komisia má približne 100 členov (každý člen výboru môže byť členom dvoch komisií) a v rámci administratívy jej pomáha sekretariát. Predsedníctvu okrem toho pomáha osobitná Komisia pre finančné a administratívne záležitosti (CFAA).

Politické skupiny

Výbor má päť politických skupín: Európsku ľudovú stranu (EĽS), Európskych konzervatívcov a reformistov (EKR), Stranu európskych socialistov (SES), Alianciu liberálov a demokratov za Európu (ALDE, od 2019 RENEW EUROPE) a Európsku alianciu (EA). Členovia každej politickej skupiny sa stretávajú pred dôležitými schôdzami, aby sa dohodli na spoločnom postoji. Predseda výboru, prvý podpredseda a predsedovia politických skupín sa stretávajú pred každým plenárnym zasadnutím a inými dôležitými schôdzami, aby dosiahli politický konsenzus v zásadných otázkach.

Konferencia predsedov

Predseda VR, prvý podpredseda, predsedovia politických skupín a generálny tajomník sa stretávajú pred každým plenárnym zasadnutím a inými dôležitými schôdzami, aby dosiahli politický konsenzus v strategických otázkach.

Národné delegácie

Vo VR tiež pôsobí 28 národných delegácií Archivované 2014-09-12 na Wayback Machine. Pred plenárnymi zasadnutiami a inými udalosťami sa členovia stretávajú v rámci svojich národných delegácií, aby prerokovali spoločný postoj.

Generálny tajomník

Generálneho tajomníka vymenúva na obdobie piatich rokov predsedníctvo. Ako vedúci administratívy nesmie byť držiteľom žiadneho politického mandátu. Zodpovedá za uplatňovanie rozhodnutí predsedu a predsedníctva, a tiež za bezproblémový chod administratívy. Od 1. septembra 2014 bol generálnym tajomníkom VR Jiří Buriánek, od 16. decembra 2019 je ním Petr Blížkovský.

Generálny sekretariát

Generálny sekretariát pozostáva zo siedmich riaditeľstiev: pre administratívu a financie; organizačné záležitosti a asistenciu členom; konzultačné práce; komunikáciu, tlač a podujatia; horizontálne politiky a siete. Riaditeľstvo pre logistiku a riaditeľstvo pre preklady spravuje VR spoločne s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom.

Stanoviská

Európska komisia, Rada ministrov a Európsky parlament konzultujú s VR pripravované legislatívne texty (smernice, nariadenia atď.) týkajúce sa oblastí, ktoré majú vplyv na miestne a regionálne samosprávy. Návrhy znení sa potom predkladajú príslušnej komisii VR. Potom sa vymenuje spravodajca, ktorý je poverený vypracovaním návrhu stanoviska výboru. Návrh stanoviska musí príslušná komisia VR prijať ešte pred jeho prerokovaním na plenárnom zasadnutí. Po prijatí plenárnym zhromaždením sa stanovisko zašle všetkým európskym inštitúciám a uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uznesenia

Prostredníctvom uznesení môže Výbor regiónov vyjadriť svoj názor na dôležité a aktuálne témy. Môžu ich vypracovávať politické skupiny VR alebo 32 členov VR.

Štúdie a iné publikácie

VR realizuje štúdie o rôznych aspektoch miestneho a regionálneho rozmeru EÚ (vzdelávanie, doprava, sociálne otázky, rozšírenie atď.). Tieto štúdie sa pripravujú s pomocou externých odborníkov. VR tiež vydáva publikácie určené buď širokej verejnosti, alebo regionálnym a miestnym aktérom s cieľom vysvetliť svoju činnosť a informovať o politickom vývoji.

Podujatia

Výbor regiónov umožňuje stretávanie regiónov a miest, a tiež organizuje, v spolupráci s ostatnými regionálnymi a miestnymi partnermi a inými inštitúciami EÚ, konferencie, semináre a výstavy. Každý rok privíta počas Európskeho týždňa regiónov a miest (OPEN DAYS) vo svojich priestoroch tisícky účastníkov, ktorí sa zapájajú do diskusií alebo hľadajú partnerov na uskutočnenie spoločných projektov.

1992: Maastrichtská zmluva. Najvyšší predstavitelia EÚ sa rozhodli ustanoviť Výbor regiónov ako konzultačné zhromaždenie, ktoré by umožnilo regiónom a mestám účasť na rozhodovacom procese EÚ a súčasne bolo priamym prepojením medzi Bruselom a občanmi. Zmluva stanovuje, že Európska komisia a Rada ministrov sú povinné konzultovať VR v kľúčových oblastiach regionálneho záujmu. Členovia Výboru regiónov sú nominovaní vládami členských štátov a ich funkčné obdobie je štvorročné. V marci 1994 sa v Bruseli uskutočnilo prvé plenárne zasadnutie VR.

1995: rozšírenie EÚ. Po vstupe Rakúska, Fínska a Švédska do Európskej únie sa počet členov Výboru regiónov zvýšil zo 189 na 222.

1997: Amsterdamská zmluva rozšírila oblasť kompetencií VR na približne dve tretiny legislatívnych návrhov EÚ. Zmluva taktiež umožnila, aby Európsky parlament konzultoval s Výborom regiónov.

2001: Zmluva z Nice zdôraznila demokratickú legitímnosť VR tým, že vyžaduje, aby jeho členovia mali volebný mandát alebo sa politicky zodpovedali volenému regionálnemu či miestnemu zhromaždeniu. Maximálny počet členov Výboru regiónov bol stanovený na 350.

2002 – 2003: Konvent o budúcnosti EÚ. Členovia VR sa zapojili do práce konventu, ktorý bol zodpovedný za vypracovanie návrhu Zmluvy o Ústave pre Európu. V texte sa výslovne uznáva úloha a právomoci miestnej a regionálnej samosprávy. Taktiež dala výboru právo obrátiť sa na Súdny dvor Európskych spoločenstiev v prípade, že sa domnieva, že európsky právny predpis porušuje zásadu subsidiarity.

Máj 2004: rozšírenie EÚ. Počet členov VR sa po vstupe 10 nových členských štátov do EÚ zvýšil z 222 na 317.

Február 2006: nové funkčné obdobie. Začalo sa nové štvorročné funkčné obdobie VR. Politické priority tohto obdobia zahŕňali: zvýšenie úlohy miestnych a regionálnych orgánov v súlade s Lisabonskou stratégiou, posilnenie súdržnosti a solidarity a vedenie kampane „Sprostredkovanie Európy na miestnej úrovni“, ktorá mala EÚ priblížiť k jej občanom.

Január 2007: rozšírenie EÚ. Vstupom Bulharska a Rumunska do EÚ sa počet členov VR zvýšil z 317 na 344.

December 2007: Lisabonská zmluva. Lisabonská zmluva potvrdila právo VR podať na Súdnom dvore Európskej únie žalobu v záujme ochrany svojich výhradných práv a uplatňovania zásady subsidiarity. Toto nové oprávnenie upevní politické postavenie VR, pretože mu umožňuje účinnejšie pôsobenie na úrovni EÚ v prospech regionálnych a miestnych orgánov. Lisabonská zmluva predlžuje funkčné obdobie členov výboru zo štyroch na päť rokov.

Júl 2013: rozšírenie EÚ. Vstupom Chorvátska do EÚ sa počet členov VR zvýšil na 353.

Jún 2014: 20. výročie vzniku VR Počet členov VR sa upravil na 350.

Február 2020: Brexit Po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ sa počet členov upravil na 329.