Vakokrty
Vakokrty alebo krtovce[1] (lat. Notoryctemorphia) sú rad vačkovcov, ktorý zahŕňa jedinú čeľaď vakokrtovité alebo krtovcovité[2] (lat. Notoryctidae). Do tejto čeľade patria len dva rody: recentný rod vakokrt alebo krtovec[3] (lat. Notoryctes) a vyhynutý rod Naraboryctes.
| Vakokrtovité | |
| oligocén – súčasnosť | |
.png) Ilustrácia vakokrta | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Notoryctidae Ogilby, 1892 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Táto skupina sa od ostatných vačkovcov oddelila približne pred 50 miliónmi rokmi a je to vysoko špecializovaná skupina živočíchov.
Charakteristika rodu Notoryctes
Systematika
rod vakokrt/krtovec (Notoryctes):[4][5]
- vakokrt pieskový[6]/krtovec pieskový[3][7]/krtovec slepý[8] (Notoryctes typhlops) - Vyskytuje sa zhruba v strednej Austrálii.
- vakokrt západný[9] (Notoryctes caurinus) - Vyskytuje sa v severozápadnej Austrálii. Do roku 1988 bol považovaný za súčasť druhu Notoryctes typhlops.
Opis
Vakokrty sa celkovým výzorom a štýlom života podobajú na zástupcov čeľadí krtovitých a zlatokrtovitých z iných častí sveta, nemajú však s nimi, okrem toho, že sú cicavce, nič spoločné a ich podoba je výlučne produktom konvergentnej evolúcie. Dĺžka tela je v rozmedzí od 9 do 18 centimetrov. Chvost je krátky a pokrytý hrubou kožou. Farba srsti sa pohybuje od bielej a zlatej až po ružovkasté odtiene. Stavba tela týchto vačkovcov je dokonale prispôsobená spôsobu ich života. Tretí a štvrtý prst predných končatín sú zakončené mohutnými lopatovými pazúrmi, zvyšné prsty sú malé, zakončené malými pazúrmi. Nos ma tvar štítu a je prispôsobený kopaniu. Malé ušné otvory sú umiestnené pod srsťou a môžu byť uzavreté kožným záhybom. Oči sú pokryté svalmi a kožou a takmer úplne redukované. Krčné stavce sú spojené dohromady, čo zlepšuje stabilitu tela pri nárazových pohyboch pri kopaní.[10]
Ich dentálna formula je:
- 3-4.1.2.4
- 3.1.3.4
Rozšírenie
Žijú podzemným štýlom života a sú extrémne adaptované na pohyb cez piesočné pláne a duny. Vyskytujú sa v piesočnatých až púštnych oblastiach strednej Austrálie.
Spôsob života
Vakokrty na rozdiel od krtov nemajú úplne podzemný spôsob života. Kopú v piesku tunely v hĺbke nie viac ako 8 centimetrov pod povrchom. Tieto tunely nie sú veľmi pevné a zvyčajne sa prepadnú hneď po prechode vakokrta alebo o čosi neskôr. Následne vylezú na nejaký čas na povrch, kým zase nezačnú "plávať" pieskom. Môžu byť aktívne počas dňa aj noci.[10]
Tieto zvieratá žijú samotárskym spôsobom života. Nevydávajú takmer žiadne zvuky okrem niekoľkých slabých, ktoré sa podobajú na zvuky svrčkov.[10]
Potrava
Vakokrty sa živia hlavne larvami hmyzu, nepohrdnú však ani plne vyvinutým hmyzom a rôznymi semenami.[10]
Rozmnožovanie
O reprodukcii vakokrtov sa toho veľa nevie. Semenníky samcov sa nachádzajú vo vnútri tela. Samice majú plochý vak s otvorom smerom dozadu, aby sa zamedzilo jeho znečisteniu pri prehrabávaní sa pieskom. Vak je pozdĺžne rozdelený záhybom kože a v každej polovici sa nachádza jedna bradavka. Samice vykopávajú trvalé nory, ktoré pravdepodobne nejaký čas po opustení vaku obývajú mláďatá.[10]
Ohrozenie
Oba druhy sú podľa červeného zoznamu IUCN zaradené medzi najmenej ohrozené druhy.[11][12]
Referencie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vakokrty
Literatúra
- McDonald, David W. (red.) (2009). The Encyclopedia of Mammals. Oxford University Press. ISBN 978-0-19-956799-7
- Ronald M. Nowak: Walker's Mammals of the World. Johns Hopkins University Press, 1999 ISBN 0-8018-5789-9
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Beutelmulle na nemeckej Wikipédii.
