Veľkonočné obdobie
Veľkonočné obdobie je časť liturgického roka. Všeobecné smernice o liturgickom roku a o kalendári rímskokatolíckej cirkvi o ňom (okrem iného) hovoria, že:
| „ | Obdobie päťdesiatich dní od Nedele Pánovho zmŕtvychvstania do nedele Zoslania Ducha Svätého sa slávi v radosti a plesaní ako jeden sviatočný deň, ba ako jedna „veľká nedeľa“.[pozn. 1] Predovšetkým v týchto dňoch sa spieva Aleluja. | “ |
| – Všeobecné smernice o liturgickom roku a o kalendári; hlava 1: Liturgický rok, titul II.: Ročný cyklus, II. Veľkonočné obdobie, 22.[1] | ||
V rímskokatolíckej cirkvi veľkonočné obdobie trvá od Veľkonočnej nedele Pánovho zmŕtvychvstania do nedele Zoslania Ducha Svätého (Turíce), spolu 50 dní (osem týždňov). Prvých osem dní sa slávi ako Veľkonočná oktáva, 40. deň je slávnosťou Nanebovstúpenia Pána. Veľkonočnému obdobiu predchádza Veľkonočné trojdnie a pôstne obdobie, nasleduje po ňom cezročné obdobie.[1]
V evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku je veľkonočný kruh súčasťou Slávnostnej časti cirkevného roka. Zahŕňa šesť pôstnych nedieľ, Svätý týždeň, Veľkú Noc a päť nedieľ po veľkej noci. Bezprostredne po ňom nasleduje svätodušné obdobie.[2]