Velický štít

Jeho názov je odvodený od bývalej obce, dnes mestskej časti Veľká.

Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.^[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.^[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Vyšné Hágy, Nová Polianka a Tatranská Polianka, juhovýchodne leží Starý Smokovec a Tatranská Lesná, východne Tatranská Lomnica, severne Tatranská Javorina a juhozápadne Štrbské Pleso.^[2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina a Velická dolina.^[3]

Velický štít sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Lavínovým štítom (2 606 m n. m.) a Východnou Vysokou (2 428 m n. m.). Velické sedlo ho oddeľuje od Litvorového štítu, Poľský hrebeň od Východnej Vysokej. Južná stena spadá do Velickej doliny. Na sever vybieha hrebeň cez Velickú priehybu na Hrubú vežu a oddeľuje Litvorovú dolinu od Svišťovej doliny.^[5] Hoci štít nie je veľmi vysoký ani výrazný, je turistom dobre známy, lebo ho zblízka vidno z frekventovaného sedla Poľský hrebeň.

Severným smerom sa nachádza Mlynár (2 170 m n. m.), Hrubá veža (2 086 m n. m.), Žabí vrch (2 203 m n. m.) a Predná Javorová veža (2 203 m n. m.), východným Svišťový štít (2 383 m n. m.), Divá veža (2 373 m n. m.), Východná Vysoká (2 428 m n. m.), Slavkovský štít (2 452 m n. m.), Bradavica (2 476 m n. m.) a Veľká Granátová veža (2 318 m n. m.), južným Kvetnicová veža (2 433 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.) a Lavínový štít (2 606 m n. m.) a západným Batizovský štít (2 448 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.), Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), Litvorový štít (2 413 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.) a Kačacia veža (2 197 m n. m.).^[2] Severné svahy padajú do Litvorovej doliny, ktorú odvodňuje Biela voda do Dunajca, južne sa nachádza Velická dolina, z ktorej voda odteká Velickým potokom do rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.^[3]

Výhľady

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol^[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú najmä okolité vrcholy a doliny Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach aj Volovské vrchy a vrchy v južnom Poľsku.^[7]

Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto pohyb turistov je možný len značenými chodníkmi. Blízkym sedlom Poľský hrebeň na východnom úpätí prechádza zeleno značený turistický chodník z Tatranskej Polianky okolo chaty Sliezsky dom, ktorý sa pod sedlom pripája na modro značenú trasu z Lysej Poľany cez Litvorovú dolinu a sedlo Prielom ku Zbojníckej chate a do Tatranskej Lomnice.^[3][6]

Výstupy

Štít je dostupný len s horským vodcom. Z horolezeckých výstupov v minulosti možno spomenúť:

• 1905 Prvovýstup A. Grósz s druhmi, hrebeňom od Velického sedla, II-III.
• 1907 Prvovýstup A. Otto a P. Čizák, hrebeňom od sedla Poľský hrebeň, II.
• 1973 Prvovýstup „Diretissima“ severnej steny, Z. Brázdil, J. Holec a J. Romanovský, V+ A2.