Veronika lekárska
Veronika lekárska[3] (lat. Veronica officinalis)[4] je trváca bylina s plazivou stonkou a oválnymi listami[3] z čeľade skorocelovité (Plantaginaceae). Jej prirodzený areál sa rozprestiera od Európy po západnú Sibír a Blízky východ.[4]
Veronika lekárska | |
Veronika lekárska – stonka s kvetmi. | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Veronica officinalis L.[1][2], 1753[1][2] | |
Synonymá | |
Zoznam | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis
Veronika lekárska je trváca bylina s poliehavými alebo vystúpavými byľami dlhými 10 až 60 cm. Poliehavá chlpatá stonka v dolnej časti v uzloch zakoreňuje, bohato sa rozkonaruje, takže jediná rastlina môže časom vytvoriť hustý koberec. Vzpriamené sú len vrcholy kvetonosných stoniek.[5][6][7]
Protistojné krátko stopkaté listy sú vajcovité alebo široko elipsovité, na báze krátko klinovité a celistvookrajové. Smerom k tupému vrcholu sú na okraji jemne pílkovité a na oboch stranách čepele husto chlpaté.[5][8][7]
Bledo modrofialové (zriedka belavé) štvorpočetné kvety s priemerom 6 – 8 mm vyrastajú v pazuchách malých, striedavo postavených, úzko kopijovitých listeňov. Kvety sú usporiadané v strapcoch po 15 až 25 (30) kvetov. Stopky kvetov sú vzpriamené, kratšie ako listene a sú husto žliazkato chlpaté. Koruna je zvončekovito tanierovitá, s tmavšími žilkami. Horný korunný lupienok je oveľa väčší ako ostatné. Kvet má dve tyčinky a jednu čnelku, dlhú 2,5 – 4 mm. Kalich je štvordielny a kališné zuby sú podlhovasté.[3][5][6][8][7]
Žliazkaté alebo chlpaté tobolky sú z boku silno stlačené, obrátene srdcovité, na vrchole takmer uťaté alebo len plytko vykrojené a prevyšujú kalich. Semená sú oválne, ploské, asi 1 mm dlhé a žlté.[5][8][7]
Rozšírenie
Prirodzeným areálom rozšírenia veroniky lekárskej je celá Európa (okrem arktických oblastí), Madeira, Azorské ostrovy, Krym, Turecko, európske Rusko, severný Kaukaz, Irán, Turkménsko a západná Sibír. Za nepôvodný druh je považovaná v Severnej Amerike, Buriatsku, Južnej Afrike, Čile, Grónsku a na Sachaline.[4][5]
Ekológia
Veronika lekárska uprednostňuje suché a svetlejšie stanovištia v listnatých a zmiešaných lesoch, na trávnatých svahoch, pasienkoch a v trávnatých porastoch viatych pieskov. Kvitne v júni až auguste a je to hmyzoopelivý druh. Na Slovensku je hojná, s najvyšším výskytom do 1 680 m n. m.[5][8]
Význam a využitie
Veronika lekárska sa využíva ako liečivá rastlina v ľudovom liečiteľstve. Jej kvitnúca vňať obsahuje triesloviny, horčiny, kyselinu askorbovú, saponíny, živicu, vosk a stopy silice. Ako droga napomáha čisteniu krvi, preto sa aplikuje pri ekzémoch, reumatizme, vysokej hladine cholesterolu v krvi a pri začínajúcej artérioskleróze. Má tiež mierny upokojujúci účinok, tlmí závraty a zlepšuje pamäť. Pri zhoršenom metabolizme, sa užíva čerstvo vytlačená šťava z rastliny.[5][6][9]
Mierne horká a trpká chuť a čaju podobná vôňa veroniky lekárskej viedli v 19. storočí k jej používaniu ako náhrady čaju vo Francúzsku, kde ju nazývali „thé d'Europe“, alebo „európsky čaj“. Francúzi dodnes používajú tento termín na pomenovanie rastliny.[10][11]
Galéria
- Veronika lekárska – habitat.
- Veronika lekárska – protistojné listy.
- Veronika lekárska – zakoreňovanie v uzloch stonky.
- Veronika lekárska – srdcovité tobolky.
Referencie
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veronika lekárska
- Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Veronika lekárska