Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023

Bližšie informácie v hlavnom článku: Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023

Členovia vlády a ich funkcie:^[3][4]

Novela Trestného zákona

Vláda 6. decembra 2023 schválila návrh novely Trestného zákona, ktorý ruší Úrad špeciálnej prokuratúry a jeho agendu presúva do kompetencie krajských prokuratúr. „Odborné poznatky z doterajšej činnosti ÚŠP nasvedčujú tomu, že súčasné usporiadanie Generálnej prokuratúry SR s osobitnou súčasťou, ktorou je ÚŠP, nie je ideálne. Nevyhnutne si vyžaduje štrukturálne zmeny,“ uviedlo Ministerstvo spravodlivosti ako predkladateľ novely.^[7] Novela mení trestné sadzby, hranice škôd pri majetkovej trestnej činnosti aj upravuje premlčacie lehoty. Premlčacie lehoty napríklad pri trestných činoch, kde hrozil páchateľovi trest najmenej desať rokov, sa skráti premlčacia lehota z 20 rokov na 15 rokov. Tým sa premlčacia lehota po znásilnení skráti z 20 rokov na 10, rovnaké skrátenie sa týka aj sexuálneho zneužitia detí.^[8]

Novelu, o ktorej parlament rokoval v skrátenom legislatívnom konaní, schválili koaliční poslanci Národnej rady SR 78 hlasmi 8. februára 2024. Novela by mala vstúpiť do platnosti 15. marca 2024 a Úrad špeciálnej prokuratúry by mal zaniknúť k 20. marcu.^[9] Premiér Fico podpísal novelu až po týždni od schválenia NR SR, čo sa v praxi deje len zriedka.^[10] 16. februára prezidentka novelu podpísala, aj keď k nej mala výrazné výhrady. Spravila tak kvôli tomu, aby mohla zákon napadnúť na Ústavnom súde a poskytnúť ústavným sudcom čo najviac času, aby zákon posúdili a prípadne stihli pozastaviť jeho účinnosť ešte pred vstúpením do účinnosti.^[11]

Reakcie

Po oznamení zámeru novelizácie Trestného zákona zvolala opozícia po celom Slovensku protesty, ktoré sa konali vo viacerých mestách. Začiatkom decembra 2023 sa začali konať prvé protesty proti vláde Roberta Fica, ktoré neskôr narástli na počte protestujúcich aj miest.^[12] Protesty sa konajú na týždňovej báze. 1. februára sa protesty konali v Bratislave a v ďalších 29 miestách po Slovensku, na ktorých sa spolu zišlo vyše 60-tisíc ľudí.^[13] V stredu 7. februára, deň pred hlasovaním o novele, sa pred NR SR uskutočnil protest, ktorého sa zúčastnilo okolo 18-tisíc ľudí.^[14]

V polovici januára 2024 Európsky parlament hlasoval za uznesenie, v ktorom kritizuje a vyjadruje obavy z legislatívnych zmien Trestného zákona, najmä z oslabenia schopnosti vlády bojovať proti korupcii. Za uznesenie hlasovalo 496 zo 630 europoslancov.^[15] Deň na to vystúpila prezidentka Zuzana Čaputová pred poslancami NR SR, kde apelovala, že nesprávne alebo dôkladne nepripravené nastavenie novely Trestného zákona by mohlo spôsobiť nepredvídateľné celospoločenské škody a nezvratné zásahy do práv poškodených osôb.^[16] Podľa politológa Grigorija Mesežnikova bol prejav prezidentky výnimočný, keďže sa jednalo o prvý prípad, keď sa prezident nevenoval vo svojom vystúpení celkovému hodnoteniu situácie na Slovensku, ale konkrétnej novele zákonov.^[17]

Európska komisia začiatkom decembra 2023 požiadala Ficovu vládu, aby nepokračovalo v novelizácii Trestného zákona a nerušila Úrad špeciálnej prokuratúry, keďže tieto návrhy treba dôkladne zvážiť.^[18] Eurokomisia zaslala vláde v januári list, v ktorom upozornila, že analyzovala právne poriadky okolitých členských štátov a nikde nenašla obdobné trestné sadzby, na ktoré sa vláda premiéra Roberta Fica odvolávala.^[19] V deň hlasovania o novele poslal eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders vláde list, v ktorom žiadal zastavenie schvaľovania novely v skrátenom legislatívnom konaní, ktorá je v rozpore s s európskym právom.^[20] Európska komisia po prijatí novely pozastavila hodnotenie žiadosti o platbu z plánu obnovy, čím môže Slovensko prísť o vyše 900 miliónov eur.^[21]

Vojna na Ukrajine

Už počas snemu strany SMER-SD v roku 2022 Fico hovoril, že Slovensko s vojnou na Ukrajine nič nemá a „ak bude Smer v nasledujúcej vláde a vojna bude pokračovať, podporíme len humanitárnu pomoc a nepošleme tam ani jeden náboj.“^[22] V novembri 2023 sa vláda jednomyseľne rozhodla odmietnuť zaslanie armádnych zbraní a munície na Ukrajinu, čím zastavila 14. balík štátnej vojenskej pomoci Ukrajine.^[23] Hneď po zložení vlády sa Fico ako premiér zúčastnil rokovania Európskej rady, pred ktorým Ukrajinu urážal a označil ju za „jednu z najskorumpovanejších krajín na svete“.^[24] Aj napriek protirečným výrokom pred samitom, Fico spolu s ostatnými členmi Európskej rady hlasoval jednomyseľne za odsúdenie útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, sľub poskytovať udržateľnú vojenskú podporu a potrestanie ruských zločinov.^[25] V januári 2024 na otázku novinára o mieste stretnutia s ukrajinskou vládou Fico zareagoval: „Vy si fakt myslíte, že v Kyjeve je vojna? Žartujete. To nemyslíte vážne. Tak tam choďte a zistíte, že tam je normálny život, v tom meste, absolútne normálny život. Ja som rád, že to je v Užhorode, ale vidím, že už aj to bude problém.“^[26] Koncom februára 2024 na summite Vyšehradskej štvorky v Prahe sa po náročnom rokovaní premiéri Fico, Orbán, Fiala a Tusk zhodli, že ruská agresia proti Ukrajine je hrubým porušením medzinárodného práva a Ukrajina potrebuje pomoc, do ktorej sa majú naďalej zapájať všetky štyri krajiny.^[27]

Financie

Ešte počas leta 2023 úradujúci premiér Ľ. Ódor upozorňoval, že verejné financie a rozpočet treba konsolidovať. Úradnícka vláda si pripravila zoznam opatrení, ktoré mali poslúžiť vláde Roberta Fica na konsolidovanie verejných financií.^[28] Podľa vlády Ódora je minimálna potrebná konsolidácia 3 % hrubého domáceho produktu alebo 0,75 % HDP počas 4 rokov.^[29]

Ficova vláda prebrala verejné financie v zlom stave s najvyšším deficitom v EÚ. V programovom vyhlásení sa jeho vláda zaviazala k zníženiu schodku oproti roku 2023 o 0,5 % HDP zvyšovaním daní bohatším občania, bankám, za tvrdý alkohol, cigarety, hazard a znečisťovateľom ovzdušia. Zavedená má byť aj nová daň zo sladených nápojov.^[30] Šetriť len pol percenta HDP ročne je podľa ekonómov z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nedostatočné a dlh sa bude zvyšovať.^[31] Podľa ministra financií Kamenického je na na zníženie deficitu potrebná jedna z najvyšších konsolidácii v histórii.^[32] Aj napriek potrebnej konsolidácii sa vláda zaviazala nájsť zdroje na financovanie pomoci ľuďom s drahými hypotékami, drahými energiami a zároveň splniť svoj predvolebný sľub o vyplatení 13. dôchodku vo výške priemerného dôchodku, spolu s 300-eurovým vianočným bonusom.^[33]

Začiatkom decembra 2023 bol dlh štátu na úrovni 57 percent HDP, čo činilo 69 miliárd eur.^[34] 4. decembra schválila vláda konsolidačný balík, v ktorom zrušila pracovné voľno na Deň Ústavy SR, znížila odvody do 2. dôchodkového piliera, zvýšila dane za alkohol, cigarety, zdravotné odvody, správne a súdne poplatky.^[35] Najviac peňazí má štátu priniesť osobitný odvod pre banky a predĺženie solidárneho príspevku z ropy, napríklad pre Slovnaft. Spolu má konsolidácia štátu ušetriť 1,96 miliardy eur.^[36] Len štyri dni po prijatí balíka ratingová agentúra Fitch zhoršila hodnotenie Slovenska na úroveň A- so stabilným výhľadom pre zhoršenie stavu verejných financií a nejasný postup konsolidácie.^[37] 12. decembra vláda schválila návrh rozpočtu s deficitom verejnej správy na 5,97 % HDP, teda 0,5% konsolidáciu oproti roku 2023.^[38] Rozpočet je podľa ekonomických expertov zle nastavený a neprinesie ozdravenie verejných financií, keďže veľká časť príjmov zo zvyšovania daní a odvodov sa minie na nové výdavky.^[39] Zároveň ministerstvo financií nesprávne zaúčtovalo dotácie na pomoc s cenami energii, čím umelo zvýšilo deficit za rok 2023 a znížilo deficit v roku 2024.^[40] Aj na priek zle vypočítanému deficitu bol 20. decembra 2023 rozpočet schválený koaličnými poslancami NR SR.^[41] Kvôli nesprávnemu započítaniu energopomoci podľa Európskej komisie deficit vzrastie z 6,1 % HDP za rok 2023 na 6,3 % HDP v roku 2024.^[42]