Whistle-blower

Podstatné meno whistle-blower je prvý raz doložené až v New York Times dňa 23. marca 1970, je však mechanicky odvodené od takmer rovnoznačnej frázy to blow the whistle (on somebody/something), ktorá je doložená v tomto význame už od roku 1934. Od tejto frázy existuje aj gerundium whistle-blowing (whistleblowing).^[9]

V Slovenskom národnom korpuse sú prvé výskyty (v tvare "whistleblower") z novín z roku 2010.^[10]

Definícia podľa Black's Law Dictionary (spojenie definícií uvedených vo vydaní z roku 1990 a vo vydaní z roku 2009) je uvedené vyššie.

Podľa J. Ayta je whistle-blower osoba, ktorá odhalí (povesť poškodzujúce) tajomstvá o organizácii, najmä o organizácii, do ktorej patrí.^[11]

M. P. Miceli a J. P. Near v roku 1985 definovali whistleblowing ako prípad, keď momentálny alebo bývalý zamestnanec nejakej organizácie upozorní inštitúciu alebo orgán oprávnený na preverenie či zakročenie na nelegitímne, neetické alebo nezákonné praktiky na pracovisku, ktoré sa dejú so súhlasom jeho nadriadených a idú proti verejnému záujmu alebo ohrozujú verejnosť, pričom niektoré verzie definície sú navyše obmedzené podmienkou, že oznamovateľ koná v dobrej viere a nesleduje vlastný prospech a že situáciu nemožno vyriešiť internými mechanizmami.^[12][13]

Podľa N. Hořejša sa termín týka prípadov, keď je oznámenie o závažnej veci urobené viacmenej nezištne príslušným úradom alebo orgánom a oznamovateľ pritom porušuje lojalitu k svojim priamym nadriadeným či vôbec k svojmu zamestnávateľovi, ktorý je za napadnuté konanie zodpovedný, čím často riskuje stratu zamestnania alebo i bezpečie a pokoj svojej rodiny.^[14] Whistleblowing môže v rôznych krajinách upravovať zákon, ktorý určí, aká whistleblowerovi počas kauzy náleží miera ochrany.

Oznamovateľom v zmysle slovenského zákona č. 54/2019 Z.z. je fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie orgánu príslušnému na prijatie oznámenia, úradu alebo zamestnávateľovi; za oznamovateľa sa považuje aj blízka osoba oznamovateľa, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi ako oznamovateľ, k zamestnávateľovi, ktorý je závislou osobou vo vzťahu k zamestnávateľovi oznamovateľa alebo k zamestnávateľovi, ktorý je založený alebo zriadený zamestnávateľom oznamovateľa.; pričom oznámením je uvedenie skutočností, o ktorých sa fyzická osoba dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo v súvislosti s činnosťou vo verejnom záujme a ktoré sa týkajú protispoločenskej činnosti.^[8]

V niektorých štátoch existujú na whistleblowing osobitné zákony alebo časti zákonov (v angličtine nazývané whistle-blower acts). Napr. v USA existujú federálne aj štátne "whistle-blowing acts". Príkladmi federálnych sú Whistleblower Protection Act, Occupational Safety and Health Act a Air Pollution and Control Act.^[15]

Na Slovensku bol od roku 2015 účinný zákon č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti.^[16] Tento bol v roku 2019 nahradený zákonom č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.^[8]

Úrad vznikol za účelom poskytovania poradenstva a pomoci tým, ktorí ohlásia nezákonnú činnosť ohrozujúcu verejný záujem. Existenciu Úradu umožnilo prijatie zákona zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti z roku 2019, avšak prvým krokom, ktorý umožnil jeho činnosť bolo zvolenie prvej predsedníčky Zuzany Dlugošovej Národnou radou 5. februára 2021.^[6] Úrad začal svoju činnosť v septembri 2021 a doteraz sa zapojil do 80 prípadov a poskytol ochranu oznamovateľov v aktuálne trestných kauzách.^[17] Navrhli manuál pre verejný sektor na vytvorenie vnútorného systému preverovania oznámení o nezákonnej činnosti^[18] a navrhli sprísnenie zákona a zvýšenie sankcií.^[17]

Medzi svetovo najznámejšieho whistle-blowera patrí biochemik David Graham, ktorý upozornil na nebezpečné lieky vyrábané farmaceutickou spoločnosťou, kde pracoval,^[14] či David Kelly, ktorý upozornil na vymyslené dôvody invázie do Iraku (a zomrel za nejasných okolností údajnou samovraždou).^[14] V USA napríklad Jeffrey Wigand preukázal, že manažéri spoločnosti vedeli, že cigarety sú návykové, a súhlasili s pridávaním karcinogénnych a inak škodlivých prísad do tabaku. Sibel Edmonds zverejnil príbeh predaja nukleárnych a ďalších štátnych a strategických tajomstiev v Spojených štátoch, krytie osôb podozrivých z terorizmu, ilegálny transfer zbraní, nezákonné obchodovanie s narkotikami, pranie špinavých peňazí, neopodstatnené alebo len záujmom špinavých kšeftov slúžiace špehovanie, korupcie a mnoho iného. Ďalšími prípadmi nedávnych whistle-blowerov sú Julian Assange a Edward Snowden.

Téma whistleblowingu bola námetom filmov Všetci prezidentovi muži, Erin Brockovichová alebo Muž, ktorý vedel priveľa.^[14]