Zoznam štátov podľa štátneho zriadenia

Prezident má vo svojich rukách výkonnú moc a je nezávislý od zákonodarného zboru. V zozname sú tak demokratické ako aj nedemokratické štáty.

Plný prezidentský systém

V plnom prezidentskom systéme je prezident hlavou štátu a zároveň predsedom vlády.

• Argentína
• Arménsko
• Azerbajdžan
• Bielorusko
• Benin
• Bolívia
• Botswana
• Brazília
• Burkina
• Burundi
• Čad
• Čile
• Cyprus
• Džibutsko
• Dominikánska republika
• Ekvádor
• Filipíny
• Gabon
• Gambia
• Ghana
• Guatemala
• Gruzínsko
• Guinea
• Guinea-Bissau
• Haiti
• Honduras
• Indonézia
• Kamerun
• Kazachstan
• Keňa
• Kirgizsko
• Kiribati
• Kolumbia
• Komory
• Kongo
• Kostarika
• Libéria
• Madagaskar
• Malawi
• Maldivy
• Mali
• Marshallove ostrovy
• Mauritánia
• Mexiko
• Mikronézia
• Mozambik
• Namíbia
• Nauru
• Nikaragua
• Nigéria
• Palau
• Panama
• Paraguaj
• Peru
• Pobrežie Slonoviny
• Rovníková Guinea
• Rwanda
• Salvádor
• Senegal
• Seychely
• Sierra Leone
• Spojené štáty
• Srbsko a Čierna Hora
• Stredoafrická republika
• Sudán
• Surinam
• Tadžikistan
• Tanzánia
• Togo
• Turkménsko
• Uganda
• Uruguaj
• Uzbekistan
• Venezuela
• Zambia
• Zimbabwe

Semi-prezidentský systém

V semi-prezidentskom systéme má prezident skutočnú výkonnú moc, pričom niektoré úlohy riadenia vlády vykonáva premiér.

• Alžírsko
• Angola
• Bosna a Hercegovina
• Egypt
• Francúzsko
• Guyana
• Jemen
• Južná Afrika
• Kapverdy
• Kongo (býv. Zair)
• Libanon
• Mauritánia
• Moldavsko
• Mongolsko
• Niger
• Pakistan
• Palestína
• Rumunsko
• Rusko
• San Maríno
• Svätý Tomáš a Princov ostrov
• Srí Lanka

• Ukrajina
• Západná Sahara ^[2]

Premiér je vedúca osoba výkonnej moci štátu (vlády). Pričom vláda ako kolektívny orgán na čele s premiérom je zodpovedný parlamentu (NRSR) ako jedinému a najvyššiemu zákonodarnému orgánu. Vláda pre výkon svojej funkcie potrebuje dôveru parlamentu o ktorú sa uchádza spolu s predložením programového vyhlásenia NRSR najneskôr 30 dní od vymenovania. Prezident zastáva len symbolický post hlavy štátu ako jeho reprezentant. Takýto systém sa používa tak v demokratických ako aj v nedemokratických štátoch.

• Albánsko
• Bangladéš ^[3]
• Barbados
• Bulharsko
• Česko
• Dominika
• Estónsko
• Etiópia
• Fidži
• Fínsko
• Grécko
• Chorvátsko
• India
• Irak
• Island
• Izrael
• Írsko
• Litva
• Lotyšsko
• Maďarsko
• Malta
• Maurícius
• Nemecko
• Poľsko
• Portugalsko
• Rakúsko
• Severné Macedónsko
• Singapur
• Slovensko
• Slovinsko
• Švajčiarsko
• Taiwan
• Taliansko
• Trinidad a Tobago
• Tunisko
• Turecko
• Vanuatu
• Východný Timor

V tomto politickom systéme je premiér vedúcou osobnosťou vlády a zákonodarného zboru. Hlavou štátu je monarcha, ktorý však nemá nijakú výkonnú moc a zastáva skôr reprezentačné úlohy.

• Andorra ^[4]
• Belgicko
• Dánsko
• Holandsko
• Japonsko
• Kambodža
• Lesotho
• Luxembursko
• Malajzia
• Nórsko
• Samoa (tzv. Západná Samoa)
• Španielsko
• Švédsko
• Thajsko

Zväzové kráľovstvo (Commonwealth realms)

Konštitučná monarchia, v ktorej je formálnou hlavou štátu monarcha, no výkonná moc je v rukách národnej vlády a jej predsedu.

• Antigua a Barbuda
• Austrália
• Bahamy
• Belize
• Grenada
• Jamajka
• Kanada
• Nový Zéland
• Papua-Nová Guinea
• Spojené kráľovstvo
• Svätá Lucia
• Svätý Krištof a Nevis
• Svätý Vincent a Grenadíny
• Šalamúnove ostrovy
• Tuvalu

Semi-konštitučná monarchia

Premiér má výkonnú moc, no monarcha má stále značnú politickú silu, ktorú môže použiť podľa svojho uváženia.

• Bahrajn
• Jordánsko
• Kuvajt
• Lichtenštajnsko
• Monako
• Maroko
• Nepál ^[5]

Monarchie, v ktorých monarcha je hlavou výkonnej zložky a sústreďuje sa v ňom celá moc.

• Bhután
• Brunej
• Katar
• Omán
• Saudská Arábia
• Spojené arabské emiráty ^[6]
• Svazijsko
• Tonga

Nedemokratické štáty založené na štátnom náboženstve, kde hlava štátu je vyberaná na základe náboženskej hierarchie.

• Afganistan
• Athos (Autonómny mníšsky štát v Grécku)
• Irán ^[7]
• Vatikán

Nedemokratické štáty, v ktorých politická sila je koncentrovaná v jednej strane.

• Čína (Komunistická strana Číny)
• Eritrea (Ľudový front demokracie a spravodlivosti)
• Kórejská ľudovodemokratická republika (Kórejská strana práce)
• Kuba (Komunistická strana Kuby)
• Laos (Laoská ľudovo-revolučná strana)
• Sýria (Arabská socialistická strana Ba'ath)
• Turkménsko (Demokratická strana Turkménska)
• Vietnam (Komunistická strana Vietnamu)

Vysokí predstavitelia armády kontrolujú vládu a vysokí politickí predstavitelia sú tiež členovia vojenskej hierarchie.

• Burkina Faso
• Čad
• Mali
• Mjanmarsko

Štáty, ktorých politický systém je v prechodnom stave a nemôže byť presne klasifikovaný.

• Afganistan
• Jemen
• Líbya
• Somálsko
• Sudán

Federácie

Štáty, v ktorých federálna vláda zdieľa moc s čiastočne nezávislými regionálnymi vládami.

• Argentína (23 provincií a 1 autonómne mesto)
• Austrália (6 zväzových štátov a 2 teritóriá)
• Belgicko (Flámsko a Valónsko)
• Bosna a Hercegovina (Federácia Bosny a Herzegoviny a Republika srbská)
• Brazília (26 štátov a 1 federálny dištrikt)
• Etiópia
• Holandské kráľovstvo (federácia jednotných štátov Holandska, Holandských Antíl a Aruby)
• India (28 členských štátov a 7 federálnych teritórií)
• Južná Afrika (9 provincií)
• Kanada (10 provincií a 3 teritóriá)
• Komory (Anjouan, Grande Comore a Mohéli)
• Malajzia (13 štátov a 2 federálne teritóriá)
• Mexiko (31 štátov a 1 federálny dištrikt)
• Mikronézia (Chuuk, Kosrae, Pohnpei a Yap)
• Nemecko (16 spolkových krajín)
• Nigéria (36 štátov)
• Pakistan (4 provincie a 1 federálne územie)
• Palau (16 štátov)
• Papua-Nová Guinea (20 provincií)
• Rakúsko (9 spolkových krajín)
• Rusko (49 oblastí, 21 republík, 10 autonómnych okruhov, 6 krajov, 2 mestá, 1 autonómna oblasť)
• Spojené arabské emiráty (7 emirátov)
• Spojené štáty (50 štátov, 1 dištrikt, 2 oddelené spoločenstvá a 10 teritórií)
• Švajčiarsko (26 kantónov)
• Svätý Krištof a Nevis
• Venezuela (20 autonómnych štátov, 2 federálne teritóriá, 1 federálna dependencia a 1 hlavný dištrikt)

Prenesená právomoc

Štáty, v ktorých centrálna vláda presunula časť z jej právomocí na samovládnuce podružené vlády, tvoriac tak de facto federáciu.

• Španielsko (17 autonómnych komunít)
• Spojené kráľovstvo (Škótsko, Severné Írsko, Wales a Anglicko)

Regionálne usporiadané jednoty

Štáty, v ktorých centrálna vláda presunula časť svojej moci na regionálne vlády.

• Čile (13 regiónov, každý rozdelený do menších provincií a tie do niekoľkých samosprávnych oblastí.)
• Čína (22 provincií, 5 autonómnych oblastí, 4 samosprávne oblasti a 2 osobné administratívne oblasti: Hongkong a Macao)
• Filipíny (79 provincií, 17 regiónov)
• Francúzsko
• Holandsko s 12 provinciami
• Nový Zéland (12 regiónmi, 4 unitárne komunity)
• Taliansko (20 regiónov, piatim z nich je uznaný autonómny status)

• Sliedič aktuálnych volieb Archivované 2009-03-15 na Wayback Machine (po anglicky)
• Štáty rozdelené podľa politického systému v 20. storočí (po anglicky)