Senegal
O rovnomennej rieke pozri Senegal (rieka).Senegal (francúzsky: Sénégal; wolofšsky: Senegaal), dlhý tvar Senegalská republika (francúzsky: République du Sénégal; wolofšsky: Réewum Senegaal), je štát v západnej Afrike.[1][2] Hraničí s Mauritániou na severe, Mali na východe, Guineou na juhovýchode a Guineou-Bissau na juhozápade. Obklopuje Gambiu, štát zaberajúcu úzky kúsok zeme pozdĺž brehov rieky Gambia, ktorá oddeľuje južnú oblasť Senegalu Casamance od zvyšku krajiny. Taktiež zdieľa námornú hranicu s Kapverdami.[3] Jeho hospodárskym a politickým hlavným mesto je Dakar.
| Senegalská republika | |||||
| |||||
| Národné motto: Un Peuple, Un But, Une Foi (Jeden ľud, jeden cieľ, jedna vm miiera) | |||||
| Štátna hymna: Pincez Tous vos Koras, Frappez les Balafons (Všetci hrajte na svoje kora, bubnujte na balafon) | |||||
.svg) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | République du Sénégal | ||||
| • krátky | Sénégal | ||||
| Hlavné mesto | Dakar 14°40′ s.š. 17°25′ z.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Dakar | ||||
| Úradné jazyky | francúzština | ||||
| Regionálne jazyky | Wolof | ||||
| Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády | poloprezidentská republika Bassirou Diomaye Faye Ousmane Sonko | ||||
| Vznik | 20. jún 1960 | ||||
| Susedia | Gambia, Guinea, Guinea-Bissau, Mali, Mauritánia | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) | 196 722 km² (86.) 4 190 km² (2,1 %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2023) • sčítanie (2016) • hustota (2023) | 18 384 660 (66.) 14 320 055 93,3/km² | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) | 2017 16,172 mld. $ (?.) 2 733 $ (?.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2017) | 0,505 (164.) – nízky | ||||
| Mena | frank BCEAO/CFA (XOF) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas | GMT (UTC) bez zmeny (UTC) | ||||
| Medzinárodný kód | SEN / SN | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | SN | ||||
| Internetová doména | .sn | ||||
| Smerové telefónne číslo | +221 | ||||
14°17′00″Z / 14,366667°S 14,283333°Z
Je to unitárna prezidentská republika a je najzápadnejším štátom Eurafrázie. Za svoj názov vďačí rieke Senegal, ktorá ho ohraničuje na východe a severe. Senegal sa rozprestiera na rozlohe takmer 197 000 kilometrov štvorcových a má okolo 16 miliónov obyvateľov.[4] Štát vznikol ako súčasť nezávislosti francúzskej západnej Afriky od francúzskej koloniálnej nadvlády. Z dôvodu tejto histórie je úradným jazykom francúzština. Rovnako ako ďalšie pokoloniálne africké štáty, aj tento štát zahŕňa širokú škálu etnických a jazykových komunít, pričom najväčšími komunitami sú Wolofovia, Fulbovia a Sererovia.
Senegal je klasifikovaný ako veľmi zadlžená chudobná krajina s relatívne nízkym indexom ľudského rozvoja. Väčšina obyvateľstva je na pobreží a pracuje v poľnohospodárstve alebo v inom potravinárskom priemysle. Podnebie je typicky sahelské, aj keď je tu obdobie dažďov.
Senegal je členským štátom Africkej únie, Organizácie Spojených národov, Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) a Spoločenstva sahelsko-saharských štátov.
Poloha
Nachádza sa na pobreží Atlantického oceánu v západnej Afrike, na južnom okraji sahelu - pásma savany. Prevažne rovinatá krajina susedí s Gambiou, Guineou, Guineou-Bissau, Mali a Mauritániou.
Administratívne usporiadanie
Senegal je rozdelený na 14 regiónov: Dakar, Diourbel, Fatick, Kaffrine, Kaolack, Kédougou, Kolda, Louga, Matam, Saint-Louis, Sédhiou, Tambacounda, Thiés a Ziguinchor. Regióny sa delia na 45 departmentov.
Dejiny
Dianie na území dnešného Senegalu je zmapované až od neskorého stredoveku, kedy priplávali k pobrežiu lode prvých Európanov. Od 11. storočia patrilo územie do Malijskej ríše, dominantného útvaru juhozápadnej časti Sahary. Po „objavení“ pobrežia portugalskými moreplavcami v 15. storočí tu vznikli prvé obchodné osady, ktoré neskôr začali využívať aj francúzski, holandskí a britskí obchodníci. V polovici 19. storočia (okolo 1840) začali francúzski objavitelia prenikať viac do vnútrozemia a začlenili toto územie do kolónie Senegambia. Po reforme z roku 1904 sa Senegal stal súčasťou Francúzskej Západnej Afriky.
Po druhej svetovej vojne sa Senegal stal zámorským územím Francúzka, no už v roku 1958 získal autonómiu v rámci Francúzskeho spoločenstva. O rok neskôr sa spojil s Francúzskym Sudánom (Mali) a vytvorili Malijskú federáciu, ktorá sa však už v roku 1960 rozpadla. Následne vyhlásil Senegal nezávislosť a členstvo v OSN.
V roku 1982 sa Senegal spojil s Gambiou do konfederácie Senegambia. Jej existenciu ukončil etnický konflikt s Mauritániou, ktorý trval v rokoch 1989–1992.
Obyvateľstvo
Obyvateľstvo je tvorí niekoľko etnických skupín, väčšinou zaraďovaných k sudánskym národom:
- Wolofovia (43 %)
- Sererovia (15 - 17 %)
- Fulbovia (14 %) (nomádska skupina)
- Diolovia (10 %)
- Tukulérovia (10 %)
- Sarakolovia
- Maurenovia (nomádska skupina)
Z neafrických národov sú najviac zastúpení Francúzi a Číňania.
Hustota zaľudnenia je 68,7 obyvateľov na km² (2016) s výrazným podielom mestského obyvateľstva (viac ako 40 %). Napriek povinnej školskej dochádzke sú až 2/3 populácie negramotné a iba 8 % obyvateľstva má prístup k sprche (najmenej na svete).
Na území Senegalu sa používa niekoľko jazykov, no úradnými sú francúzština a wolof.
Dominantným náboženstvom je islam (suniti), ktorý vyznáva zhruba 93 % obyvateľstva, kresťanstvo vyznáva zhruba 4 % obyvateľstva a zvyšok inklinuje k tradičným náboženstvám.
Ekonomika
Hlavný podiel (zhruba 60 %) na tvorbe HDP tvoria služby, po 20 % zastupuje poľnohospodárstvo a priemysel. Nezamestnanosť v Senegale dosahuje až 30 % a problematická je aj záporná obchodná bilancia, spôsobená dovozom potravín a spotrebného tovaru. Hlavným vývozným artiklom sú ryby a bavlna.
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Senegal na českej Wikipédii.