| Oleg Pastier | |
| slovenský básnik, publicista, vydavateľ a disident | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Pseudonym | Jakub Sojka, Pavol Országh[1] |
| Narodenie | 17.04.195217. apríl 1952 |
| Tekovská Nová Ves (dnes časť obce Nová Dedina), Česko-Slovensko | |
| Úmrtie | 15. marec 2018 (65 rokov) |
Oleg Pastier (* 17. apríl 1952, Tekovská Nová Ves – † 15. marec 2018) bol slovenský básnik, publicista, vydavateľ a disident.[2][3]
Narodil sa v Tekovskej Novej Vsi, dnes časti obce Nová Dedina v okrese Levice. Absolvoval strednú všeobecnovzdelávaciu školu v Nitre, kde až do maturity žil s rodičmi. Jeho otec bol dekanom Pedagogickej fakulty v Nitre (dnes súčasť UKF), odkiaľ však musel v roku 1970 odísť potom, čo sa postavil proti vpádu vojsk Varšavskej zmluvy z roku 1968. Táto udalosť dospievajúceho študenta výrazne ovplyvnila; normalizačnú spoločnosť odvtedy vnímal ako niečo, čo s jeho pohľadom na svet nie je zlučiteľné. Získal zlý kádrový profil a pôsobil v rozličných robotníckych zamestnaniach.
V druhej polovici 70. rokov stretol v Bratislave skupinu otvorene mysliacich ľudí – Vladimíra Archleba, Igora Kalného, Jána Budaja, Františka Mikloška, výtvarníkov Milana Bočkaya a Kláru Bočkayovú, Otisa Lauberta, Vladimíra Havrillu a ďalších umelcov. V 80. rokoch 20. storočia začal v disente získavať vydavateľské skúsenosti. Najprv sa venoval jednorazovým textom ako Solženicynova prednáška alebo esej disidenta Milana Šimečku, postupne sa však uňho začalo zbierať stále viac prác, ku ktorým sa oficiálne nedalo dostať. Vydával ich v samizdatových časopisoch Kontakt, Fragment a Fragment K.[2][3][4]
Počas Nežnej revolúcie stál pri zrode občianskeho hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN), 19. novembra 1989, po prvom protestnom mítingu v priestoroch Umeleckej besedy v Bratislave, sa spolu s Martinom Šimečkom, Jánom Budajom a Milošom Žiakom zúčastnil stretnutia v byte Jána Langoša, na ktorom vznikol názov hnutia.[2]
Od marca 1990 potom vydával (dovtedy samizdatový) časopis oficiálne, od roku 1992 pod názvom Fragment. Vo svojom vydavateľstve F. R. & G vydal aj jeho knižnú edíciu. Po roku 1990 spolupracoval s literárnymi časopismi Kultúrny život a Romboid. Pre Slovenský rozhlas vytvoril sériu 23 fíčrov pod názvom Rodinné striebro a rozhlasových relácií Obuj sa a choď, Avantgardy, Európska poviedka a ďalších. Žil a tvoril v obci Dolný Bar neďaleko Dunajskej Stredy.[2]
