AC Miláno
Associazione Calcio Milan, bežne nazývaný AC Miláno alebo len Miláno, je profesionálny taliansky futbalový klub nachádzajúci sa v Miláne, v Lombardii, ktorý hrá v Sérii A. Miláno bolo založené v roku 1899 anglickým výrobcom čipiek Herbert Kilpinom a podnikateľom Alfred Edwardsom a inými.[1][2] Klub hrá od svojho vzniku, okrem sezón 1980 – 81 a 1982 – 83, v najvyššej talianskej súťaži, známej ako Serie A od 1929 – 30.[1]
| AC Miláno | |||
 | |||
| Celý názov | Associazione Calcio Milan SpA | ||
|---|---|---|---|
| Prezývka | Rossoneri (Červeno-Čierni) Il Diavolo (Diabol) | ||
| Založený | 13. decembra, 1899 | ||
| Štadión | San Siro, Miláno | ||
| Kapacita | 75 817 (limitovaná kapacita) 80 018 (maximum) | ||
| Majiteľ | RedBird Capital Partners | ||
| Predseda |  Paolo Scaroni | ||
| Tréner | Stefano Pioli | ||
| Liga | Serie A | ||
| 2022-23 | 4. miesto | ||
| |||
          Tretie farby | |||
História
Klub bol založený ako futbalový a kriketový klub 16. decembra 1899 britskými prisťahovalcami Alfredom Edwardsom a Herbertom Kilpinom, ktorí pochádzali z Nottinghamu. AC Miláno prvý titul získalo v roku 1901. Následne ďalšie v rokoch 1906 a 1907. V roku 1908 došlo k sporom týkajúcich sa podpisov zmlúv so zahraničnými hráčmi. Zástancovia podpisov zmlúv so zahraničnými hráčmi sa odpojili a založili nový klub FC Internazionale Milano. Nasledovala výsledková impotencia. Zatiaľ čo Inter niekoľkokrát vyhral titul, AC Miláno svoj ďalší titul získal až v roku 1951, ktorý bol 4. v histórii klubu.
V 50. rokoch sa AC Miláno vedené švédskym hviezdnym triom Gunnar Gren, Gunnar Nordahl a Nils Liedholm vrátilo na vrchol talianskeho futbalu a získalo 4 tituly. V roku 1963 AC Miláno vyhralo nad Benficou Lisabon 2:1 vo finále Pohára európskych majstrov a získalo tak svoj prvý kontinentálny titul. V roku 1969 vo finále porazili Ajax 4:1 a získali druhý titul v PEM a v tom istom roku získali Interkontinentálny pohár, keď v dvojzápase boli lepší ako Estudiantes 3:0 doma a 1:2 vonku. V roku 1968 získalo titul v súťaži PVP po víťazstve nad Hamburgom 2:0. V sedemdesiatych rokoch v PVP pridalo ďalší titul. V roku 1973 po víťazstve vo finále 1:0 nad Leeds United.
Po odchode Gianniho Riveru v roku 1979 sa klub dostal do menšieho útlmu, ktorý vyvrcholil v roku 1980 škandálom Totonero, v ktorom išlo o uplácanie hráčov a funkcionárov s cieľom tvoriť zisk pri tipovaní. Klub bol potrestaný preradením do nižšej súťaže Serie B. Naspäť do Serie A sa vrátil v roku 1982.
Táto kríza priniesla zlý účinok na klub. Klub bol na pokraji bankrotu, ale vďaka finančnému kapitálu podnikateľa a neskoršieho predsedu vlády Silvia Berlusconiho sa klub podarilo zachrániť. Trénerom sa stal Arrigo Sacchi a do mužstva prišlo holandské trio Ruud Gullit, Marco van Basten a Frank Rijkaard. To bol začiatok najúspešnejšej éry v dejinách AC Miláno. V tejto ére klub vyhral osem domácich titulov, jeden taliansky pohár, päťkrát PEM a Ligu majstrov, päťkrát Európsky Superpohár, jeden Interkontinentálny pohár a jedenkrát Majstrovstvá sveta klubov. Tento tím bol zvolený najlepším klubom v histórii v celosvetovom hlasovaní odborníkov vedených magazínom World Soccer. To už bolo po vrchole, ktorý tím dosiahol víťazstvom 4:0 vo finále PEM 1994 proti FC Barcelona. V roku 1999 pri oslavách 100. výročia založenia klubu získal klub svoj 16. titul.
V roku 2006 bol klub namočený do škandálu Calciopoli, kde bolo obvinených päť klubov z ovplyvňovania nasadzovania rozhodcov v zápasoch. Policajné vyšetrovanie, ale nedokázalo spojenie klubu s touto aférou. Talianska futbalová federácia FIGC potom rozhodla, že nie sú dôkazy na stíhanie Viceprezidenta klubu Adriana Gallianiho. Najskôr bol klub potrestaný odpočítaním 15 bodov a zákazom štartu v Lige majstrov. Po odvolaní bol trest znížený na odpočítanie 8 bodov a účasť v Lige majstrov bola povolená. Následne klub Ligu majstrov v roku 2007 vyhral a získal tak siedmy európsky titul. Po kauze Calciopoli vyhral štyrikrát titul za sebou mestský rival Inter. Pred sezónou 2010/2011 do mužstva prišli takí hráči ako Zlatan Ibrahimovič, Robinho a Alexandre Pato a hneď sa im podarilo získať titul, ktorý bol 18. v histórii klubu.
Úspechy
AC Miláno je jedným z najúspešnejších klubov na svete. Vyhral množstvo oficiálnych medzinárodných trofejí. Z hľadiska počtu medzinárodných trofejí AC Miláno je na prvom mieste na svete (spolu s Boca Juniors). Na domácej klubovej scéne je spolu s Interom Miláno druhý v počte získaných titulov za Juventusom.
AC Miláno je jedným z troch talianskych klubov (spolu s Juventusom a Interom), ktoré majú povolené nosiť na dresoch symbol hviezdy označujúci 10 titulov. AC Miláno je tiež jeden z piatich tímov (spolu s Realom Madrid, Bayernom Mníchov, FC Barcelonou a Liverpoolom FC), ktorého hráči v Lige majstrov majú právo nosiť na rukávoch špeciálne logo – čestný odznak UEFA za päť víťazstiev v Lige majstrov.
AC Miláno sa môže pochváliť tiež s množstvom individuálnych úspechov svojich hráčov. Jeho hráči získali 16-krát titul najlepšieho strelca Serie A, 8-krát získali Zlatú loptu pre najlepšieho hráča.
Domáce súťaže
Serie A: 19
1901, 1906, 1907, 1950/51, 1954/55, 1956/57, 1958/59, 1961/62, 1967/68, 1978/79, 1987/88, 1991/92, 1992/93, 1993/94, 1995/96, 1998/99, 2003/04, 2010/11, 2021/2022
Coppa Italia: 5
1966/67, 1971/72, 1972/73, 1976/77, 2002/03
1988, 1992, 1993, 1994, 2004, 2011, 2016
Serie B: 2
1980/1981, 1982/1983
Medzinárodné súťaže
1962/63, 1968/69, 1988/89, 1989/90, 1993/94, 2002/03, 2006/07
1967/68, 1972/73
1989, 1990, 1994, 2003, 2007
1969, 1989, 1990, 2007
- Stredoeurópsky pohár: 1
1982
Králi strelcov Serie A
Aldo Boffi (3): 1938/39 (19 gólov), 1939/40 (24), 1941/42 (22)
Gunnar Nordahl (5): 1949/50 (35), 1950/51 (34), 1952/53 (26), 1953/54 (23), 1954/55 (27)
José Altafini (1): 1961/62 (22)- Pierino Prati (1): 1967/68 (15)
- Gianni Rivera (1): 1972/73 (17)
- Pietro Paolo Virdis (1): 1986/87 (17)
Marco van Basten (2): 1989/90 (19), 1991/92 (25)
Andrij Ševčenko (2): 1999/2000 (24), 2003/04 (24)- Zlatan Ibrahimović (1): 2011/2012 (28)
Králi strelcov v Pohári európskych majstrov / Lige majstrov
- José Altafini (1): 1962/63 (14 gólov)
- Marco van Basten (1): 1988/89 (9)
- Andrij Ševčenko (1): 2005/06 (9)
- Kaká (1): 2006/07 (10)
Víťazi Zlatej Lopty
|
|
Farby a symboly
Farby
AC Miláno má rozlišovacie farby červenú a čiernu. Tieto farby boli vybraté, aby reprezentovali oheň (červená) a strach (čierna).
Hráči nosia dresy s červenými a čiernymi pruhmi, čo je dôvod, prečo dostali prezývku rossoneri (červeno-čierny), šortky sú biele a ponožky čierne. Hosťujúce zápasy hra tím v bielych dresoch. Tretí súbor dresov sa používa menej často a v priebehu rokov sa menil pomerne často. Farby dresov boli prevažne: čierna, ale aj žltá, modrá, červená, strieborná a zlatá.
Symboly
Logo
Niekoľko rokov logo AC Miláno bola jednoduchá vlajka. Ďalšou prezývkou odvodenou od farieb klubu je diabol a preto ako logo bol tiež používaný obraz červeného diabla. Dnes Logo obsahuje farby červenej a čiernej na ľavej strane a vlajku mesta Milána (na červenom pozadí) na pravej strane. Skratka ACM je hore a rok založenia (1899) dole.
Maskot
Od 16. februára 2006 má klub maskota dôstojníka, ktorý je navrhnutý spoločnosťou Warner Bros. Meno má Milanello. Je to červený diabol s červenou a čiernou uniformu a futbalovou loptou.
Súčasná zostava
[3]
Aktuálne k dátumu: 4. október 2019
|
|
Sieň slávy
|
|
|
Hviezdičkou sú označený odchovanci. V zátvorke roky pôsobenia.
Vyradené čísla
- 3 Paolo Maldini – číslo 3 môžu nosiť iba jeho synovia
- 6 Franco Baresi – číslo 6 nesmie nosiť nikto
Majstri sveta
|
|
Majstri Európy
|
|
Referencie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému AC Miláno
Externé odkazy
- Oficiálna stránka (portál talianskej, portugalskej, anglickej, čínskej a japonskej verzie)
- AC Milan - Stránka fanúšikov klubu (anglicky)