Boeing 787 Dreamliner

Štúdia novej rodiny lietadiel sa zrodila v 2. polovici 90-tych rokov, keď Boeing úspešne uviedol do prevádzky model Boeing 777 a začal predávať Boeing 737 Next Generation (verzie 600, 700, 800, 900). Projekčné tímy Boeingu pracovali na nových variantoch typu Boeing 747 a pokračovali na vývoji väčšieho B 747X ako konkurenta typu Airbus A380. Ale ani trh superveľkých alebo trh malých lietadiel nepredstavoval pre Boeing výzvu na výraznú inováciu. Namiesto toho sa Boeing zameral na objavenú príležitosť v strednej kategórii. Toto rozhodnutie bolo logické, vzhľadom na to, že kategóriu 180 - 300 miestnych prúdových lietadiel Boeing pokrýval veľmi úspešnou dvojicou lietadiel Boeing 757 a Boeing 767. Tieto spoľahlivé dvojmotorové lietadlá uviedol Boeing na trh začiatkom 80tych rokov a pre Boeing boli mimoriadne úspešnými projektami. Časom bola táto dvojica v konkurencii s lepšími a modernejšími modelmi lietadiel. Boeing 757 bol kanibalizovaný novouvedeným predĺženým modelom Boeing 737-800 a model 767 musel odrážať útoky zo strany populárneho modelu Airbus A330. Boeing sa pokúsil síce zvrátiť vývoj uvedením predĺženej varianty 767-400, ten si však objednali v počte 34 kusov len dvaja zákazníci.

V januári 2001 Boeing vydal správu, že skúma nové smery vo vývoji nových modelov pod označením "Project 20XX" Vyhlásenie bez akýchkoľvek nákresov a podrobností vyvolalo mnoho dohadov až mýtov. Objavili sa domnienky, že Projekt 20XX smeruje ku stroju s krídlami v tvare delta, ktorý sa bude podobať lietadlu Concorde.

Dňa 29. marca 2001 Boeing odhalil pravdu, keď predstavil lietadlo veľkosti Boeingu 767 s nezvyčajnou konfiguráciou s motormi inštalovanými v zadnej časti a s doletom vyše 8000 míľ. To čo vyvolalo pozornosť však nebola konfigurácia, dolet alebo veľkosť. Hlavnou zbraňou tohto modelu mala byť rýchlosť. Cestovná rýchlosť lietadla mala dosahovať 95 - 98 % rýchlosti zvuku (Mach 0,95 - 0,98), čo by umožnilo skrátiť dobu letu z Londýna do Singapuru o 3 hodiny alebo pri lete z Londýna do Sydney až o 5 hodín. Koncept dostal označenie "Sonic Cruiser". Lietadlo malo lietať o 15 - 20% rýchlejšie ako súčasné typy pri prevádzkových nákladoch modelu Boeing 767.

Prvá trhlina v koncepte Sonic Cruiser sa objavila v júni 2001 na aerosalóne v Paríži. Environmentálne kruhy, frustrované odmietnutím Kjótskeho protokolu zo strany americkej vlády, začali vykresľovať nepriaznivé ekologické vplyvy vysokorýchlostného konceptu Sonic Cruiser. Tieto hlasy zavŕšil otvorený list Európskej komisárky pre životné prostredie Margot Wallstrom, ktorý zaslala exekutíve Boeingu. Avšak rozhodujúcim momentom pre projekt Sonic Cruiser bol útok teroristov 11. septembra 2001 a následné problémy leteckých spoločností. Štúdia realizovateľnosti projektu Sonic Cruiser bola problematická. Prieskum medzi aerolíniami ukázal, že neveria možnosti získať dostatok cestujúcich platiacich mierne vyššie cestovné za rýchlosť a obávajú sa ekonomickej návratnosti pomerne drahého stroja.

To bol ideálny čas na to, aby Boeing predstavil projekt Yellowstone, na ktorom sa vo všetkej tichosti pracovalo súbežne s projektom Sonic Cruiser. Projekt Yellowstone bol spolu s konceptom Sonic Cruiser súčasťou štúdie "Project 20XX", ktorého hlavným zámerom bolo preskúmať vplyv pokročilých výrobných technológií, nových materiálov, dizajnu a systémov pre výrobu vysokorýchlostného lietadla v porovnaní s konvenčnými technológiami.

Boeing vytvoril projekt Yellowstone len ako referenčný model, na ktorom chcel demonštrovať prínos nových technológií v porovnaní s radou modelov Boeing 767 a následne chcel vyčísliť prínosy rýchlejšieho lietadla, na ktorom mali byť použité nové technológie. Od roku 2001 Boeing začal prezentovať model z projektu Yellowstone ako "environmentálne optimalizovaný", pretože použitie technológií uvažovaných pre Sonic Cruiser ponúklo výrazné zlepšenie vlastností aj pre lietadlá konvenčnej stavby.

Popri pochybnostiach aerolínii o hodnote rýchlosti prišlo v roku 2002 oznámenie spoločností British Airways a Air France o ukončení prevádzky nadzvukového lietadla Concorde z ekonomických dôvodov. V Boeingu však stále nemali jasné, či sa ubrať cestou vyššej rýchlosti, alebo začať vyvíjať environmentálne optimalizované a vysokoefektívne lietadlo. Preto na konci roku 2002 predložili aerolíniám na posúdenie až tri koncepty lietadla Sonic Cruiser a jeden koncept lietadla, ktoré sa podobalo na Boeing 767 a Boeing 777 so šikmými koncami krídel, na ktorom boli vo veľkej miere využité kompozity a nové motory s vysokým obtokovým pomerom s vysokou efektívnosťou. Aerolínie dali prednosť efektivite pred rýchlosťou.

Boeing spustil projekt pod kódovým označením 7E7 (E = angl. efficient – účinný, výkonný). V januári 2005 bolo projektu pridelené označenie Boeing 787.