Breza previsnutá

Základný súčasný slovenský názov druhu je (od roku 1986^[1][2]) breza previsnutá^[1][3][4][5]. Ďalšie názvy sú: breza ovisnutá^[6] (historicky u Reussa: březa ovislá^[7]), breza obyčajná^[8], nesprávne [bohemizmus] breza bielokôra^[9][10].

Breza bradavičnatá (lat. Betula verrucosa [latinské slovo verrucosa znamená doslova bradavičnatá]) sa staršie uvádzala (a dodnes sa niekedy uvádza) buď ako samostatný druh brezy alebo (buď len v slovenčine alebo aj v latinčine) ako úplné synonymum druhu Betula pendula.^{[2][1][11][12][13][14]} Prísne vzaté je však Betula verrucosa synonymom len určitej časti druhu Betula pendula; napríklad Enc. Beliana uvádza brezu bradavičnatú ako slovenský názov taxónu Betula pendula subsp. oycowiensis, inde nazývaného breza (previsnutá) ojcovská^[15][4].

Staršie (do roku 1986) sa breza previsnutá (Betula pendula) po slovensky označovala ako breza biela.^{[2][11][12][16]} Novšie sa však slovenským názvom breza biela niekedy označuje druh Betula pubescens, inde po slovensky nazývaný breza plstnatá^[17]. Táto zdanlivá nezrovnalosť v podstate kopíruje pomery v latinskom názvosloví, keďže breza biela je prísne vzatý názov bývalého druhu Betula alba (lat. slovo alba znamená doslova biela), ktorý sa v literatúre vymedzuje (minimálne) nasledujúcimi troma rôznymi spôsobmi:

• buď (najmä pôvodne) pozostáva z dnes samostatných druhov:
  • Betula pendula [vrátane Betula verrucosa (breza bradavičnatá), Betula oycowiensis (breza ojcovská), Betula obscura (breza tmavá) a Betula carelica (breza svalcovitá)]
  • a Betula pubescens [=breza plstnatá; vrátane Betula concinna, Betula coriacea, Betula carpatica (breza karpatská )]
  • a prípadne aj niektorých ďalších dnešných druhov, konkrétne sú to niektoré z týchto druhov: Betula nana (breza trpasličia), Betula papyrifera (breza papierová), Betula minor, Betula occidentalis (breza západná), Betula populifolia (breza topoľovitá^[18]/breza sivá), Betula tianschanica;
• alebo (najmä staršie) sa uvádza ako úplné synonymum druhu Betula pendula (buď vrátane alebo bez Betula verrucosa);
• alebo sa (skôr novšie) uvádza ako úplné synonymum druhu Betula pubescens, pričom najnovšie sa presnejšie uvádza len ako synonymum časti druhu Betula pubescens^{[19][20][10][12][7][2][17][21]}.

Druh Betula alba (buď v prvom alebo v druhom z troch vyššie uvedených významov) sa v minulosti po slovensky niekedy označoval aj jednoslovným názvom breza.^[22][7]

Breza previsnutá vyrastá do výšky 20 – 30 m ako statný strom alebo v nehostinnom podnebí ako zakrpatený stromček až ker. Kvitne od marca do mája. Druh má jeden alebo v prípade krovitej formy 2 – 4 kmene, na ktorých vyrastá vajcovitá, neskôr okrúhla koruna. Kôra je na vetvičkách v mladosti hnedá, časom vyrastá na báze starých kmeňov biela, odlupujúca borka, ktorá môže byť jednovrstvová alebo viacvrstvová. Vývoj koreňovej sústavy závisí od pôdnych pomerov. V piesočnatých pôdach je koreňová sústava plytko povrchová, avšak na hlinitopiesočnatých pôdach je hlbšia.

Z kmeňa vyrastajú riedko usporiadané vystúpavé konáre I. stupňa, z ktorých vyrastajú previsnuté konáre. Kôra na konároch je tmavohnedej až červenohnedej farby, na jednoročných konároch sa môžu nachádzať živicovité žliazky, ktoré sú v priemere približne veľké 1 – 1,5 mm. Žltohnedé prilístky sú blanité a dosahujú veľkosť do 8 mm. Z brachyblastov vyrastajú 2 – 3 listy s 8 – 29 mm dlhou listovou stopkou, na ktorej sa nachádza kosoštvorcová čepeľ. Dosahuje rozmery 25 – 65 x 20 – 55 mm. Na rube listu sa nachádza slabo viditeľná žilnatina, ktorá sa skladá zo 4 – 8 párov žíl. Púčiky sú vajcovitého tvaru a sú kryté blanitými, tmavohnedými, na okraji chlpatými šupinami, ktoré sú pokryté živicou. Púčiky dosahujú veľkosť 6 x 2,3 mm.

Kvety sú jednodomé a rôznopohlavné. Samčie jahňady sú vrcholové a v čase zrelosti dosahujú veľkosť 20 – 60 x 5 – 8 mm, v zime prezimujú. Samičie jahňady prezimujú v púčikoch a počas kvitnutia dosahujú veľkosť 15 – 30 x 5 – 7 mm. Každý piestik sa skladá z dvoch nitkovitých podlhovastých blizien červenkastej farby. Jahňady visia na 15 – 20 mm dlhých stopkách. Materský vek dosiahne jedinec už v 10 – 15 roku života. Po oplodnení semenníka vzniká semeno, ktoré je obklopené v plode. Semeno má veľmi nízku klíčivosť a to iba 15 – 50 %. Minerálna pôda a bez burinatá pôda sú ideálne pre zaklíčenie semena a urýchlenie jeho rastu. Semeno je drobné, menšie ako 24.39 µm,^[23] preto 1000 kusov dosahuje hmotnosť iba 0,17 – 0,28 g.^[24][25] Plod je dlhá nažka, ktorá dosahuje rozmery 2 – 6 x 1,5 – 4 mm. Obrubujú ju dve jemné blanité krídla, ktoré sú približne 3 krát širšie ako vlastné semeno. Nažky sú usporiadané vo veľkom šišticovom súplodí valcovitého tvaru, ktoré visí na 6 – 18 mm dlhej stopke. V šišticovom súplodí sa nachádzajú trojlalokové plodné šupiny. Súplodie kvitne v auguste a po dozretí opadáva. Ploidia druhu je 2n = 28. ^{[26][3][27][24]}

Breza patrí medzi najpôvodnejšie dreviny na všetkých kontinentoch severnej pologule. V západnej a strednej Európe je rozšírenie brezy značne obmedzené, kvôli výskytu silnejšie konkurenčných drevín ako napr. buku a hrabu. Rastlina je z tohto dôvodu rozšírená vo vyšších nadmorských výškach, kvôli menšej prítomnosti týchto drevín. Rastline sa darí vo svetlých lesoch, mestách, pri cestách, poliach, lúkach, rubaniskách a rašeliniskách. Na Slovensku sa vyskytuje do výšky 1 120 m n. m. a v Česku do 1 000 m n. m.^{[3][14][24][25]}

Breza má veľmi vysokú adaptačnú schopnosť, preto má širokú škálu rozšírenia. Rastlina rastie na všetkých sklonoch vo všetkých lesných typoch okrem lužných lesov. Patrí ku pionierskym druhom, preto veľmi rýchlo nalietavá do prostredí zničených ľudskou činnosťou, požiarom a kalamitami. Zvyčajne je neskôr z týchto oblastí vytláčaná silnejšie konkurenčnými drevinami. Okrem iného vytvára priaznivé ekologické podmienky pre ostatné rastliny, pretože zlepšuje fyzické a chemické vlastnosti pôdy. Svojimi opadnutými listami tiež zabezpečuje zvýšenie mikrobiálnej aktivity. Breza do 5 rokoch veľmi rýchlo rastie a v 5 rokoch môže dosahovať výšku 3 až viac metrov, avšak od tohto veku sa jej rast rapídne spomaľuje. Druh je krátkoveká drevina, preto sa dožíva len od 80 do 100 rokov, vo výnimočných prípadoch do 180 rokov.^{[13][14][3][24][25]}

Vlastnosti brezy sa môžu líšiť podľa stanoviska. Je nenáročná na teplo, vlahu a živiny. Darí sa jej na čerstvých a piesočnatohlinitých pôdach a naopak neprospievajú jej vápencové a kyslé substráty. Značne odolná voči suchu a neznáša vysokú hladinu spodnej vody. Rastlina je mimoriadne svetlomilná a je veľmi citlivá na zatienenie.^[13][3][24]

V prírode sa rastlina vyskytuje s ostatnými druhmi z rodu breza, najčastejšie s brezou plstnatou, s ktorou sa tiež veľmi často kríži a vytvára s ňou rôzne formy. Vedci zistili, že sa medzi sebou krížia aj ich krížence, ktoré sú životaschopnejšie a stálejšie, čo má za následok postupné vytláčanie brezy previsnutej týmito hybridnými formami. V zárodku hybridných briez sú zakódované rozličné ekologické možnosti, ktoré sa prejavia časom podľa zmien vonkajšieho prostredia. Zriedkavo môžu tiež brezy postupne „prechádzať“ na iný druh (breza plstnatá na brezu previsnutú).^[28]

Breza prilákavá veľké množstvo húb, hmyzu a vtákov. V Nemecku bolo zistených takmer 500 druhov hmyzu živiacich sa na breze previsnutej a plstnatej, vrátane 106 chrobákov a 105 motýľov, pričom z toho 133 druhov hmyzu sa živí takmer primárne brezou. Na hmyze si pochutnávajú vtáci, ktoré si v kmeni hojne vytváraju hniezda. Medzi operencov vyskytujúcich sa v brezových lesoch patria vtáci z čeľade ďaťľovité, pinkovité a sýkorkovité.^[29][30] Na konároch sa tiež často nachádzajú čarovníky, ktoré sú spôsobené grmanníkom brezovým.^[31]

Indianské kanoe z brezovej kôry

Pár tradičných fínskych topánok utkaných z brezovej kôry

Nádoby z brezovej kôry

Medzi prvými začali využívať brezu indiánske kmene, ktoré ju po tisícročia používali na stavbu kanoe.^[32] V súčasnosti, ale aj v minulosti bol tento druh významný najmä v Škandinávii, o čom svedčí aj fakt, že sa táto drevina stala v roku 1988 národným stromom Fínska.^[33] Fíni doteraz využívajú pri kúpeli voňavé zväzky mladých konárikov vo fínskej saune. Avšak na Slovensku bol tento druh po celé storočia nedocenenný. Od 19. storočia sa breza previsnutá na Slovensku považovala za „burinový“ strom, pretože bolo potrebné docielenie homogenity lesných porastov pre zjednodušenie výpočtov a bilancovanie obnovnej a ťažbovej činnosti. Tiež ošľahávala vrcholce ihličanov. Z týchto dôvodov bola storočia prednostne vyťažovaná zo smrekových porastov, čo zavinilo rapídne zníženie jej populácie v lesných porastoch. Druh úplne vymizol z ihličnatých lesoch a v listnatých lesoch sa ich počet výrazne zredukoval. Zanedbávali sa vlastnosti tohto druhu z hľadiska pôdoochraného, protierózneho a estetického. Až na konci 20. storočia sa na Slovensku začali objavovať nové spôsoby využitia tejto rastliny.^[24][25]

V súčasnosti je breza významná v mestách, kde sa vysádza ako dekoratívna drevina. Tiež sa často vysadzuje pri rekultivácii krajiny či zalesňovaní odlesnených území. V súčasnej dobe v niektorých hospodárskych lesoch sa však ešte stále považuje za “burinový“ strom.^[13][34]

Listy

Listy sa získavajú ešte v mladom a lepkavom stave a sú charakteristické pre slabo aromatický pach a horkastú chuť. Výťažok pôsobí dezinfekčne, močopudne, uvoľňuje upchaté póry, čistí pleť a regeneruje pokožku. Druh je veľmi cenný ako prísada do kúpeľov, šampónov a podáva sa tiež v čajovej zmesi. Destiláciou listov vzniká brezový decht, ktorý slúži proti kožným chorobám.^[35][36]

Drevo

Vek rubnej zrelosti rastlina dosahuje vo veku 60 rokov, neskôr drevo začína hniť a znehodnocuje sa. Drevo rastliny je trvrdé a vačšinou svetlo červeno hnedej farby,^[37] preto sa brezové prúty využívajú na výrobu metiel.^[10] Najcennejšie drevo je však z rôznych foriem a variácii, z ktoých sa produkujú v 5 – 15 roku guľatinové výrezy na výrobu dýh a preglejok s efektnou textúrou. Jej drevo a borka veľmi dobre horia.^[24]

Brezová voda

Z brezy sa tiež extraktuje v marci brezová voda, ktorú nasiakla a obohatila rastlina o priaznivo pôsobiace látky. Šťavu rastlina skladuje v cievnych zväzkoch a slúži na vyživovanie listov.^[38] Brezová miazga obsahuje množstvo vitamínov (hlavne C, B) a minerálov, preto má priaznivé regenerujúce, očisťujúce, detoxikačné, omladzujúce a močopudné účinky. Voda sa najčastejšie získava navŕtaním diery do stromu, z kade väčšinou odteká pomocou žliabku alebo hadičky do uskladňovacej nádoby. Voda je priesvitného vzhľadu s mierne sladkou chuťou. Voda sa kazí do 7 dní.^[39][40]

Dnešný druh breza previsnutá bol pôvodne (už u Linného) súčasťou široko poňatého druhu Betula alba (pozri aj vyššie v úvode tohto článku). V roku 1791 Jacob Friedrich Ehrhart, na základe odlišnosti hladiny polyploidie a ekologických, morfologických i anatomických odlišností, druh Betula alba rozdelil na dva druhy: (a) Betula verrucosa (breza bradavičnatá), inými autormi označovaný aj ako Betula pendula, a (b) Betula pubescens (breza plstnatá). Neskôr niektorí autori tieto druhy rozdelili na viacero menších druhov, okrem iného napríklad rozlišovali samostatné druhy Betula verrucosa (breza bradavičnatá) a Betula pendula.^[2][41][42]

Breza je veľmi variabilná rastlina, preto v súčasnosti je značná nejednotnosť a neujasnenosť v názvoch a systematickom botanickom triedení variet, a taxonomických úrovní nižších než varieta, tohto druhu.^[41]

Variety

Obrázok	Varieta	Opis
	Breza biela svalcovitá (Betula pendula var. carelica)	Najvzácnejšia varieta tohto druhu, ktorá je príznačná svojim cenným drevom. Má dekoratívnu mramorovanú kresbu, preto sa veľmi často využíva sa na výrobu nábytku. Jej názov je odvodený od hrčkovitých zhrubnutí na kmeni, podobné svalom.[5][24][41]
	Breza previsnutá pravá (Betula pendula var. pendula)	Strom s viacvrstvovou bielou alebo sivastou borkou, ktorá je lúpava v pásoch alebo vo forme jemného prášku.[3]
	Breza previsnutá tmavá (Betula pendula var. obscura)	Varieta alebo niekedy označovaná ako poddruh je charakteristická borkou, ktorá je v mladosti a dospelosti tmavohnedej až tmavosivej farby.[24][3][43]

Formy

Obrázok	Forma	Opis
	Breza stĺpovitá (Betula pendula 'Fastigiata')	Stĺpovitý kultivar s vysokým a úzkym tvarom, ktorý je ideálny ako dekoratívny prvok pre malé záhrady a okolie ciest. Dosahuje výšku 8 – 10 m a šírku 2 – 4 m. [44]
	Breza červenolistá (Betula pendula 'Purpurea')	Stredne veľká a pomaly rastúca forma, ktorá dorastá do výšky 7 – 12 m. Jej názov je ovodení od jej charakteristických listov červenej, purpurovej až tmavo fialovej farby. [45]
	Betula pendula 'Youngii'	Rýchlo rastúci stromček s previsnutou korunou, ktorá dorastá do výšky 2 – 3 m a do šírky 1 – 3 m. [46]
	Ornäsova breza (Betula pendula 'Dalecarlica')	Národný švédsky strom, ktorý dosahuje výšku až 25 m. Jej názov je odvodený od obce Ornäs, v ktorej ju v roku 1767 objavil Hans Gustaf Hiordt.[47][48]
	Breza smútočná (Betula pendula 'Tristis')
	Breza strihanolistá (Betula pendula 'Gracilis')
	Breza očková (Betula pendula f. occulosa)	Forma, ktorej názov je odvodený od zhlukov púčikov (tzv. „spiace očká“), ktoré sa nachádzajú na povrchu kmeňa.[24][49]

• 
  Ilustrácia samičej jahňady
• 
  Samičie jahňady
• 
  Ilustrácia samčej jahňady
• 
  Samčie jahňady
• 
  Listy
• 
  Borka
• 
  Ilustrácia semena

• Brezy v Mlynskej doline
• Breza plstnatá
• Breza biela svalcovitá