Choroba

Výraz ochorenie (staršie onemocnenie) má tieto významy:

• choroba^[3][4][5][6]
• ľahká choroba^[3][4]
• kratšia choroba^[5]
• choroba, ktorú človek vníma^[3]
• chorobný stav
• začiatok choroby^[3][4]
• stanie sa chorým^[7], upadnutie do choroby^[6]

Systematické zaraďovanie a označovanie chorôb sa stále mení. V súčasnosti sa riadi Medzinárodnou klasifikáciou chorôb.

Rozdelenie chorôb podľa známych alebo predvídaných príznakov:

• dedičné choroby (podmienené geneticky)
• infekčné choroby (podmienené infekciami)
• detské choroby
• nehody a poranenia (podmienené vonkajším účinkom)
• otravy, poleptania, popáleniny a iné škody spôsobené chemickými a fyzikálnymi škodlivinami
• degeneratívne ochorenia (podmienené opotrebovaním orgánov alebo buniek)
• autoimúnne choroby (imunitný systém bojuje so zdravými bunkami)
• nádorové ochorenia (bunky nekontrolovateľne rastú)
• iatrogénne choroby (podmienené lekárskym zásahom)
• psychické choroby
• sociálne choroby (problémy)
  • civilizačné choroby
  • choroby z podvýživy

Pri niektorých chorobách nie sú známe špecifické príčiny, ale rizikové faktory. Psychosomatické príčiny ochorení vychádzajú z princípu, že vedomie, duša a emócie človeka sú neoddeliteľne spojené s telesnou stránkou organizmu, že „choroby duše“ sa prejavujú navonok prostredníctvom funkčného (niekedy aj organického) poškodenia organizmu.

Organizmus v modernom svete je stále viac a viac nútený reagovať na vonkajšie vplyvy stresovými mechanizmami, ktoré sú nechtiac namierené proti organizmu samotnému – ich vplyvom dochádza k narušeniu psychosomatickej rovnováhy, neskôr k poruchám vnútorného prostredia a môžu časom viesť k funkčnému alebo organickému poškodeniu orgánov a k vzniku chorôb.

Vnútorné faktory

Sú málo ovplyvniteľné.

• proces starnutia
• dedičné choroby
• dedičná náchylnosť na choroby
• vývojové anomálie

Vonkajšie faktory

Sú ovplyvniteľné.

• sociálne pomery
• stres
• stravovanie
• životné prostredie
• pôvodca chorôb

Priebeh choroby sa sprostredkuje anamnézou. Je to rozhovor lekára s pacientom, pri ktorom pacient opisuje vlastnými slovami svoje zdravotné ťažkosti. Kompletná anamnéza obsahuje všetky údaje o zdravotnom stave chorého od jeho narodenia až do času rozhovoru, zdravotné údaje o jeho pokrvných príbuzných a v neposlednom rade aj jeho sociálne a pracovné pomery. Anamnéza má v procese určovania správnej diagnózy mimoriadny a prakticky nenahraditeľný význam. Vedie v mnohých prípadoch priamo k diagnóze (až v 50%), alebo veľmi výrazne zúži rozsah možných ochorení, či usmerní ďalšie pátranie.

Ochorenie vedie, či už liečené alebo neliečené k uzdraveniu, remisii (ústupu príznakov choroby), recidíve (návrate choroby), k prechodu do chronicity, prenášačstvu alebo smrti.

Najčastejšie používané pojmy, ktoré popisujú časový priebeh chorôb:

• fulminantný – veľmi rýchly nástup výrazných príznakov
• akútny – náhly začiatok (napr. chrípková infekcia)
• subakútny – postupný začiatok (napr. hepatitída B)
• chronický – dlhší priebeh (napr. skleróza multiplex)
• recidivujúci – vracajúci sa (napr. chronická bronchitída)

V zmysle sociálneho zabezpečenia je choroba poruchou telesného alebo duševného zdravia a tým zároveň aj odchýlkou z normy „zdravia“. Medicínske chápanie choroby sa nezhoduje so sociálno-právnym. Rozhodujúcimi kritériami pre posúdenie choroby v sociálnom práve sú:

• Potreba lekárskeho ošetrenia (nie pri javoch podmienených vekom, kozmetických ošetreniach, ako napríklad transplantácia vlasov, ošetrenie jaziev)
• Navonok vnímateľné (disharmónia genetických hodnôt túto skutkovú podstatu nespĺňa)
• Zlepšovanie choroby alebo zabránenie jej zhoršovania (ošetrenie musí byť podľa zásad lekárskej vedy sľubné)

V práve na zabezpečenie sa vymedzuje telesná chyba. Pričom ide o neodstrániteľnú chybu, ktorej vývin je uzavretý a nie je možné lekárske ovplyvnenie v zmysle liečenia, zlepšenia alebo zabránenia zhoršovania stavu.

Joga považuje chorobu za zlyhanie určitej časti tela pri stretnutí s rušivým faktorom, ktoré znamená, že telo úspešne "bojuje" a snaží sa odstrániť alebo neutralizovať rušivý faktor. Ochorenie je podľa nej iba dočasná porucha a je lepšie nechať telo na pokoji, ono sa samo o seba postará. Najlepšie je nezaťažovať ho ďalšou činnosťou. Možno použiť akékoľvek špecifické metódy odstránenia rušivého faktora za predpokladu,že nedôjde k poškodeniu tela alebo mysle.^[8]