Diaľnica A1 (Chorvátsko)

Diaľnica A1 je hlavnou severojužnou spojnicou v Chorvátsku, ktorá spája hlavné mesto Záhreb s regiónom Dalmácia, kde kopíruje takzvanú jadranskú magistrálu, ktorá spája všetky významné prímorské letoviská. Diaľnica takisto predstavuje obrovský prínos pre chorvátsku ekonomiku a podporuje najmä rozvoj cestovného ruchu, čo sa odrazilo aj na rýchlejšom rozvoji pôvodne zaostalejších regiónov v južných častiach krajiny^[15].

Cestná komunikácia pozostáva zo štyroch jazdných pruhov, ktoré sú smerovo rozdelené stredovým deliacim pásom na dva jazdné pásy doplnené o krajnicu. Výnimkou je jedine Viadukt Drežnik, ktorý bol síce vybudovaný v štyroch jazdných pruhoch, no bez krajníc^[16].

Diaľnica A1 spája so Záhrebom množstvo chorvátskych miest, ktoré sú na ňu napojené mimoúrovňovými križovatkami. Prevažná väčšina z doteraz 30 vybudovaných MÚK je trúbkovitého tvaru. Výnimkou je križovatka Lučko pri Záhrebe, ktorá je hviezdicová. Číslovanie výjazdov a križovatiek je sekvenčné, teda podľa poradia. Súčasťou vybavenia diaľnice je množstvo odpočívadiel, kde je prevádzkovaná široká škála služieb – od parkovísk so sociálnymi zariadeniami až po veľké motely s čerpacími stanicami, či reštauráciami^[17][18].

A1 je vybavená automatickým monitorovacím systémom na celej svojej dĺžke, najmä na miestach s premenlivou hustotou dopravy, s vysokým rizikom nehôd, ale aj na miestach s nepredvídateľným počasím. Systém zahrňuje aj premenlivé dopravné značenie, pomocou ktorého správa diaľnice upravuje maximálnu povolenú rýchlosť vzhľadom na dopravnú a poveternostnú situáciu^[19].

Myšlienka spojiť diaľnicou dve najväčšie chorvátske mestá Záhreb a Split vznikla ešte koncom 60. rokov. Vtedy sa však uvažovalo o úplne inej trase, ako je v súčasnosti – a to cez mestá Bihać a Knin^[3]. V roku 1971 boli dokonca schválené projekty na výstavbu prvých 20 kilometrov, avšak tesne pred podpisom zmlúv sa do finančných ťažkostí dostala banka, ktorá mala poskytnúť úver^[3]. Situácii nepomohlo ani spontánne pomenovanie diaľnice po kráľovi Tomislavovi (Autocesta kralja Tomislava) chorvátskymi inžiniermi, čo bolo považované za nacionalizmus. V tom istom roku dokonca spoločnosť Dalmacija Film natočila o prípravných prácach na novej ceste krátky 14 minútový propagačný film s názvom Autoput Zagreb – Split^[20]. Po finančnom ozdravení banky však pripravené financie na výstavbu diaľnice Záhreb – Split boli použité na prestavbu cesty Vrlika – Knin – Strmica^[3].

Výstavba dnešnej A1 však predsa len začala, avšak už v roku 1970 a nezávisle od projektu diaľnice Záhreb – Split. Išlo o 39 kilometrov dlhý úsek Záhreb – Karlovac, ktorý bol súčasťou juhoslovanskej magistrály 11 na trase Záhreb – Rijeka. To však bolo na dlhé roky všetko, pretože prioritou bola takzvaná Diaľnica bratstva a jednoty, ktorej súčasťou v Chorvátsku je dnešná diaľnica A3. Začiatkom 90. rokov, po osamostatnení Chorvátska, sa začalo opätovne uvažovať o výstavbe diaľnice v súčasnej trase. Napomohla tomu aj vojna v Juhoslávii. Podľa technických štúdií z roku 1986 sa začal v roku 1993 urýchlene budovať Most Maslenica, ktorý bol náhradou za pôvodný most, ktorý bol zničený Juhoslovanskou ľudovou armádou^[21]. Takisto sa oficiálne začala výstavba Tunela Sveti Rok, no vzhľadom na pozície srbských jednotiek sa prvé práce na úprave terénu začali až po zániku štátneho útvaru Republika Srbská Krajina a odsune srbských jednotiek v roku 1995. Samotná razba začala až v roku 1997^[22].

Naštartovať výstavbu diaľnice A1 bolo možné až po konsolidácii krajiny po niekoľkoročnej vojne. Stalo sa tak až na prelome tisícročí a v roku 2001 bol do prevádzky uvedený úsek Karlovac – Vukova Gorica. Výstavba diaľnice do Splitu následne nabrala rýchle tempo a v roku 2003 stavbári odovzdali do užívania úsek Vukova Gorica – Tunel Mala Kapela a Gornja Ploča – Zadar. Nasledujúci rok bol dobudovaný chýbajúci úsek Tunel Mala Kapela – Gornja Ploča a boli otvorené aj ďalšie dva úseky Zadar – Pirovac a Vrpolje – Dugopolje. 26. júna 2005 diaľnicu skompletizovali otvorením Tunela Mala Kapela a úseku Pirovac – Vrpolje^[23]. Výstavba diaľnice medzi dvoma najväčšími mestami krajiny tak, nerátajúc úsek po mesto Karlovac otvorený v 70. rokoch, trvala len 6 rokov. Výstavba úseku od Karlovacu po Split si vyžiadala investíciu 17 miliárd chorvátskych kún, čo je približne 2,2 miliardy €^[24].

Výstavba diaľnice však pokračovala ďalej s cieľom dosiahnuť mesto Dubrovník a spojiť tak centrálne Chorvátsko s južnou časťou Dubrovnícko-neretvianskej župy, ktorá je od zvyšku krajiny oddelená úzkym pobrežným pásom Bosny a Hercegoviny. 27. júna 2007 bol otvorený úsek Dugopolje – Šestanovac^[25], ktorým sa obchádza problémový úsek Jadranskej magistrály v meste Omiš. 22. decembra 2008 bol otvorený úsek Šestanovac – Ravča^[26]. Zatiaľ poslednými otvorenými časťami sú úsek Ravča - Vrgorac, ktorý bol otvorený 30. júna 2011 a Vrgorac – Ploče, otvorený 20. decembra 2013, čím celková dĺžka vzrástla na 480,7 kilometra.

¹ – Tunel Sveti Rok a Most Maslenica už od roku 1993

Všetky výjazdy a križovatky na diaľnici A1 sú mimoúrovňové a väčšina z nich je trúbkovitého tvaru^[27].

Na diaľnici sa nachádza v súčasnosti 29 výjazdov a dve križovatky. Prvou križovatkou je Lučko (1) neďaleko Záhrebu, ktorá spája diaľnicu A1 s diaľnicou A2. Druhá sa nachádza neďaleko obce Bosiljevo (6) a na A1 sa tam napája diaľnica A6.

Výjazdy slúžia na opustenie diaľnice a následné napojenie na štátnu, resp. župnú cestu. Výnimku tvorí výjazd Vučevica (24b), ktorý A1 spája lokálnu cestu 67061. Práve tento výjazd sa stal terčom kritiky, kvôli jeho nízkemu využitiu. Počas letnej sezóny ho denne využijú rádovo len desiatky vozidiel, zatiaľ čo okolité výjazdy až tisícky^[28].

Medzi najnovšie vybudované výjazdy patrí výjazd Donja Zdenčina (1a) neďaleko Záhrebu, ktorý bol vo výstavbe od 13. mája 2009. Hlavným dôvodom jeho výstavby bolo zlepšenie napojenia juhozápadnej časti Záhrebskej župy na chorvátsku diaľničnú sieť^[29]. Stavba bola odovzdaná do užívania za prítomnosti predsedníčky vlády Chorvátska Jadranky Kosorovej dňa 21. novembra 2010^[30].

Ďalším dodatočne vybudovaným výjazdom je výjazd Novigrad na Dobri (4) medzi Karlovacom a Bosiljevom. Jeho výstavba sa začala 20. marca 2009 a hoci bolo jeho dokončenie pôvodne plánované na rok 2013^[31], dokončiť a sprevádzkovať sa ho podarilo dňa 29. júna 2012^[32], teda pred začiatkom letnej turistickej sezóny. Otvorením výjazdu sa výrazne zlepšilo napojenie Slovinska na diaľnice A1 a A6, hlavné prístupové cesty k Jadranskému pobrežiu.

Diaľničné križovatky na diaľnici A1
Posavska autocesta			Križovatka Záhreb-Lučko (1)
Primorsko-goranska autocesta			Križovatka Bosiljevo (6)
Brza cesta	?		Križovatka Josipdol (7a) (v pláne)
Kvarnerska autocesta			Križovatka Žuta Lokva (9) (v pláne)
Autocesta A10			Križovatka Metković (33) (v pláne)
Pelješka brza cesta			Križovatka Slivno (Pelješac) (35) (v pláne)
Pelješka brza cesta			Križovatka Doli (38) (v pláne)

Diaľnica A1 je na celej svojej dĺžke spoplatnená. Poplatky sa vyberajú prostredníctvom mýta v mýtniciach, ktoré sa nachádzajú na každom výjazde. Vodič si pri vjazde na diaľnicu vyzdvihne lístok obsahujúci magnetický pás, ktorý následne pri výjazde z diaľnice predloží. Na základe informácií v magnetickom páse je v závislosti od cenníka vypočítaný poplatok za prejdenú trasu.

Najväčšou mýtnicou je Lučko, ktorá sa nachádza juhozápadne od Záhrebu. K dispozícii je až 15 priehradiek, ktorých počet je rozdeľovaný pre oba jazdné smery podľa aktuálnej hustoty dopravy. V letnej sezóne počas sobotňajších predpoludní väčšina prepážok slúži pre smer od Jadranu, popoludní je situácia opačná.

Od roku 2009 je v prevádzke mýtnica Demerje, ktorá vypomáha Lučku v najkritickejších obdobiach letnej sezóny. Mýtnica je určená výhradne na bezhotovostný styk a len v smere od mora^[33]. Poplatky možno platiť prostredníctvom kreditnej karty, respektíve pomocou palubnej jednotky ENC (z chorv. elektronička naplata cestarine, teda doslovne elektronické platenie mýta).

¹ – vzdialenosti medzi mýtnicami, merané od mýtnice Lučko - Záhreb.

Diaľnica je vybavená kvalitnou sieťou odpočívadiel rôznych typov. V súčasnosti je v prevádzke 25 obojsmerných a 2 jednosmerné odpočívadlá. Najväčšiu škálu služieb ponúkajú odpočívadlá Desinec, Draganić a Vukova Gorica, ktoré okrem parkovacích miest, občerstvenia a možnosti doplnenia pohonných hmôt ponúkajú i informačné centrum a ubytovacie priestory. Medzi kvalitné odpočívadlá patria aj napríklad odpočívadlá Dobra, Zir, Nadin či Mosor, ktoré majú vybudované čerpacie stanice i rozsiahle plochy na parkovanie vozidiel i oddych turistov.

Sieť odpočívadiel s čerpacími stanicami je doplnená o malé odpočívadlá (parkoviská s toaletami), z ktorých sú niektoré doplnené o občerstvovacie služby. Niektoré z týchto odpočívadiel – Modruš, Lički Osik a Krka dostali od organizácie EuroTEST najvyššiu hodnotiacu známku a boli označené za veľmi dobré^[34].

Viac informácií o tuneloch v zozname chorvátskych diaľničných tunelov

Diaľnica A1 sa v súčasnosti skladá z 351 objektov, medzi ktoré patria tunely, mosty, estakády, viadukty či biokoridory. Medzi najvýznamnejšie a najznámejšie objekty patria tunely Mala Kapela a Sveti Rok, Most Pelješac

ktoré sú najdlhšie v krajine. Zaujímavosťou je, že oba tunely od seba oddeľujú dve klimatické oblasti. Tunel Mala Kapela kontinentálnu oblasť stredného Chorvátska od horskej v lickej oblasti a Tunel Sveti Rok horskú oblasť od oblasti stredomorského podnebia na Dalmácii. Oba tunely mali pôvodne len jeden tubus a po dobu štyroch rokov boli jednými z problémových úsekov diaľnice. To sa zmenilo otvorením druhých tunelových rúr 30. mája 2009. Tunel Sveti Rok bol navyše v roku 2010 organizáciou EuroTAP ohodnotený ako tretí najbezpečnejší tunel v Európe^[35].

Ďalším pozoruhodným tunelom je 1 561 metrov dlhý Tunel Brinje sprevádzkovaný v júni 2004, ktorý bol v roku 2007 Medzinárodnou automobilovou federáciou vyhlásený za najbezpečnejší tunel v Európe pre rok 2007^[36]. Podobné ocenenie získal od organizácie EuroTAP aj 2 300 metrov dlhý Tunel Plasina, ktorý sa nachádza medzi výjazdom Otočac a odpočívadlom Ličko Lešće. V roku 2006 bol zaradený medzi tri najbezpečnejšie tunely v Európe^[37].

Najdlhším mostom na diaľnici A1 je 546 metrov dlhý Most Dobra, ktorý prechádza ponad dolinu rieky Dobra, ležiacu neďaleko mesta Karlovac. Medzi ďalšie významné mosty na trase diaľnice patria Most Gacka, Most Miljanica a Most Dabar, všetky dlhšie než 350 m^[12].

Medzi zaujímavé mosty parí aj železobetónový oblúkový Most Krka dlhý 391 metrov, ktorý preklenúva hlbokú dolinu rovnomennej rieky. S vojnou v Juhoslávii súvisí ďalší oblúkový most – Most Maslenica, ktorého výstavba sa začala v roku 1993 pred začatím takzvanej operácie Maslenica. Vedie ponad Novskú úžinu, ktorá bola za vojny strategickým miestom z dôvodu odrezania prístupu do Dalmácie Republikou Srbská Krajina. Nový most mal byť náhradou za pôvodný, ktorý zničili srbské jednotky v roku 1991. Most dostavali až po vojne v roku 1997 a o šesť rokov neskôr sa stal súčasťou diaľnice a súčasne bol obnovený aj starý Maslenický most. Oba tieto oblúkové mosty patria medzi unikátne stavby v Európe a ich oblúky dosahujú rozpon 200 metrov^[38][39].

Na diaľnici A1 sa takisto nachádza aj najdlhší viadukt v Chorvátsku – 2 485 metrov dlhý Viadukt Drežnik, ktorý sa nachádza medzi Karlovacom a Bosiljevom^[40]. Medzi ďalšie významné viadukty patria Viadukt Modruš 1, Viadukt Mokro Polje, Viadukt Jezerane, Viadukt Srijane či Viadukt Rašćane, všetky dlhšie než 500 metrov^[12]. Porovnateľne dlhé viadukty sú vo výstavbe aj v súčasnosti a úseku Ravča-Vrgorac, najdlhší z nich je Viadukt Kokorići s dĺžkou 1 214 metrov, ktorý sa v niektorých materiáloch uvádza aj pod názvom Viadukt Kotezi^[41][42][43].

• 
  Tunel Mala Kapela
• 
  Vjazd do Tunela Plasina
• 
  Vjazd do Tunela Sveti Rok
• 
  Tunel Konjsko

Doprava je na A1 najhustejšia počas letnej sezóny a to najmä v sobotu, kedy dochádza k výmene turnusov v dovolenkových destináciách. Problémovými bodmi sú mýtnice, najmä mýtnica Lučko pri Záhrebe, a v minulosti aj tunely Mala Kapela a Sveti Rok, ktoré mali pôvodne len jeden tubus. V roku 2009 boli problematické úseky vyriešené otvorením druhých tubusov tunelov^[45][46], rozšírením mýtnice Lučko na 15 pruhov a výstavbou novej mýtnice Demerje, v smere do Záhrebu, ktorá slúži prevažne na bezhotovostný styk^[33].

Hustota dopravy je na diaľnici A1 vyčísľovaná pomocou údajov pochádzajúcich z mýtnic, ktoré prevádzkujú spoločnosti Autocesta Zagreb-Rijeka d.d. a Hrvatske autoceste d.o.o.^[47]. Z údajov sú zreteľné rozdiely medzi celkovou hustotou počas celého roka (AADT) a čiastkovou počas letnej sezóny (ASDT) a to najmä v okolí centier turistického ruchu.

Najväčšia hustota bola zaznamenaná medzi križovatkou Lučko a výjazdom Jastrebarsko, kde v roku 2009 prešlo denne priemerne 31 432 vozidiel. Počas letnej sezóny bol zaznamenaný výrazný nárast o takmer 70 percent až na 53 216 vozidiel. Výraznejšie zníženie hustoty dopravy nastáva až južne od križovatky Bosiljevo 2, na ktorej sa rozdeľuje doprava do mesta Rijeka (na západ) a do lickej oblasti a na Dalmáciu (na juh).

Mierny nárast možno bádať v okolí väčších miest, najmä medzi výjazdmi Zadar 1 a Zadar 2, v okolí Šibeniku a pri výjazde Dugopolje severne od Splitu.

Diaľnica prechádza, najmä v strednej časti Chorvátska a na Dalmácii, horským terénom, v ktorom sa nachádza viacero prírodných zaujímavostí. Cez výjazdy Karlovac, Otočac a Gornja Ploča je prístupný Národný park Plitvické jazerá^[11], ktorý je najznámejším národným parkom v krajine a je zapísaný do zoznamu lokalít Svetového dedičstva UNESCO. Cez výjazd Otočac je takisto prístup do prímorského vápencového pohoria Velebit^[11], ktoré oddeľuje jadranskú oblasť Chorvátska od lickej. Celé pohorie je vyhlásené za prírodný park, jeho severná časť dokonca za Národný park Severný Velebit. V tejto oblasti sa nachádza aj Olympijské centrum Bjelolasica, ktoré je centrom prípravy chorvátskych reprezentantov v zjazdovom a bežeckom lyžovaní a biatlone^[48]. Prístup doň je zabezpečený cez výjazd Ogulin.

V dalmatínskej časti trasy diaľnice sa nachádza takisto viacero prírodných pozoruhodností. Neďaleko Zadaru leží Národný park Paklenica, prístupný cez výjazd Maslenica a Prírodný park Telašćica, do ktorého je prístup od Zadaru i Benkovacu. Od Benkovacu je prístupný navyše i Národný park Kornati a Národný park Vransko jezero, cez neďaleký výjazd Skradin aj Národný park Krka^[11].

Posledným národným parkom v dosahu diaľnice A1 je Národný park Biokovo v južnej Dalmácii, do ktorého vedú cesty z výjazdov Šestanovac, Zagvozd a Ravča^[11].

Z kultúrnych pamätihodností v okolí diaľnice sú najznámejšie Katedrála svätého Jakuba v Šibeniku, historické mesto Trogir (prístupné cez výjazdy Prgomet, Vučevica a Dugopolje) či Diokleciánov palác v Splite (prístup cez výjazd Dugopolje)^[11].

Všetky významné prírodné i kultúrne zaujímavosti sú na diaľnici označené špeciálnym dopravným značením hnedej farby, prípadne aj na ostatných zelených diaľničných smerových tabuľách hnedou subplochou s bielym textom a príslušným piktogramom.

V máji 2009 sa podpísali zmluvy o výstavbe úseku Doli-Dubrovnik, dokonca sa uskutočnil aj slávnostný ceremoniál so symbolickým prvým výkopom. Vzhľadom na nedostatok financií však ku významnejším stavebným prácam nedošlo. Miestni politici boli za tento krok kritizovaní a obviňovaní za politickú kampaň pred miestnymi komunálnymi voľbami^[9].

Zvyšné úseky na trase Ploče – Doli a Dubrovnik – hranica Bosny a Hercegoviny sú zatiaľ len v štádiu plánovania a začiatok ich výstavby je podľa informácií Ministerstva mora, dopravy a infraštruktúry Chorvátska naplánovaný až po roku 2012^[49].

Úsek	Dĺžka	Roky výstavby
Ploče – Slivno (Pelješac)	25,5 km	2008 - 2022
Slivno (Pelješac) – Doli (prejazd cez územie )	32,6 km	po 2024
Doli – Dubrovnik	29,6 km	2024–2030?'"
Dubrovnik – Nova Mokošica	3,8 km	po 2024

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Diaľnica A1 (Chorvátsko)

• Hrvatske autoceste d.o.o. Archivované 2018-12-08 na Wayback Machine
• Autocesta Zagrab-Rijeka d.d.
• Zoznam výjazdov a iných objektov na diaľnici A1
• Interaktívna mapa diaľnice (anglicky) Archivované 2006-12-15 na Wayback Machine
• Videoprezentácia diaľnice na stránke vlády Chorvátskej republiky Archivované 2008-10-05 na Wayback Machine
• Prezentácia tunela Sveti Rok