Európska rada

	Európska rada
	; ; Logo Európskej rady
Prvé zasadnutie	10. marec, 1975
Typ	Inštitúcia Európskej únie
Sídlo	Budova Europa
Predseda	Charles Michel
Web stránka	consilium.europa.eu

Európska rada (angl. European Council), neformálne nazývaná aj Samit EÚ je jednou z inštitúcii Európskej únie. Skladá sa z hláv štátov (prezidentov) a predsedov vlád členských štátov Európskej únie, z predsedu Európskej rady a z predsedu Európskej komisie. V krajinách, v ktorých má aktívnu úlohu prezident, sa zúčastňuje na samitoch on. V praxi je to prípad Francúzska, Fínska či Rumunska. Predseda Európskej rady a predseda Európskej komisie nemajú hlasovacie právo v Európskej rade. Členov Európskej rady často sprevádzajú ministri zahraničných vecí.

Európska rada si volí predsedu na dva a pol roka. Predseda Európskej rady nesmie zastávať žiadnu vnútroštátnu funkciu.

Európska rada (angl. European Council, fr. Conseil Européen) nie je totožná s Radou Európy (angl. Council of Europe, fr. Conseil de l´Europe), ani s Radou Európskej únie (angl. Council of the European Union, fr. Conseil de l´Union européenne).

Európska rada zasadá najmenej dvakrát v priebehu pol roka, tieto stretnutia sa zvyčajne uskutočňujú v budove Justusa Lipsiusa v Bruseli. Zasadnutia Európskej rady vedie predseda Európskej rady, ktorým je od 1. decembra 2019 Charles Michel.^[1]^[2]

Vznik Európskej rady

Európska rada vznikla na základe nepravidelných vrcholných stretnutí hláv štátov konaných od roku 1975. Inaugurálne stretnutie Európskej rady sa konalo v Dubline, počas predsedníctva Írska v Rade EÚ.^[3] Oficiálne bola táto prax zakotvená v Jednotnom európskom akte z roku 1986.

Práca Európskej rady

Európska rada má rozhodovaciu právomoc o smerovaní a politických prioritách EÚ pričom neprijíma právne predpisy. Je miestom, kde sa Európska rada zaoberá ťažkými a citlivými otázkami, ktoré nie je možné diskutovať na nižšej úrovni medzivládnej spolupráce. Jej výsledkami sú spoločná zahraničná a bezpečnostná politika EÚ, ktorá prihliada na strategické záujmy EÚ a dôsledky ktoré bude mať na obranu. Jej úloha je tiež navrhovať a vymenúvať volených kandidátov do určitých vysokých funkcií na úrovni EÚ.^[1]^[4]

Rozhodovací proces

Rozhodnutia príjma Európska rada zväčša konsenzom. Sú však prípady, kedy sa pri rozhodovaní uplatňuje jednomyseľnosť, napríklad pri hlasovaní o veciach, ktoré členské štáty považujú za citlivé (spoločná zahraničná a bezpečnostná politika, občianstvo, členstvo v EÚ,...) alebo keď sa rozhodnutia príjimajú kvalifikovanou väčšinou a to pri hlasovaní o návrhu Komisie alebo vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. V prípade hlasovania kvalifikovanej väčšiny musia byť splnené dve podmienky a to že za návrh hlasuje 55% členských štátov to znamená 15 z 27 členských štátov a keď návrh podporujú členské štáty, ktoré zastupujú najmenej 65% celkového počtu obyvateľov EÚ. Tieto postupy sa nazývajú aj pravidlom dvojitej väčšiny. Hlasovacie právo majú predsedovia vlád a hlavy štátov.^[1]^[5]^[6]

Predseda Európskej rady

Lisabonská zmluva z roku 2009 určila, že funkcia predsedu Európskej rady je stála funkcia na plný úväzok. V Článku 15 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje aké úlohy predseda má a sú nimi najmä predsedníctvo zasadnutí Európskej rady pričom dáva impulzy jej práci, zabezpečuje prípravu zasadnutí Európskej rady a kontinuitu jej práce v spolupráci s predsedom Komisie a na základe práce Rady pre všeobecné záležitosti, podporuje snahu o súdržnosť a konsenzus v rámci Európskej rady a predkladá správu Európskemu parlamentu po každom zasadnutí Európskej rady.

Predseda Európskej rady tiež zastupuje EÚ na úrovni hláv štátov a predsedov vlád vo vonkajších vzťahoch v súvislosti s otázkami, ktoré sa týkajú spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky spolu s vysokým predstaviteľom Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Predseda Európskej rady zastupuje EÚ aj na medzinárodných samitoch obvykle v spolupráci s predsedom Európskej komisie.

Predseda Európskej rady je volený kvalifikovanou väčšinou Európskej rady na funkčné obdobie 2,5 roka s možnosťou opätovného zvolenia na jedno funkčné obdobie.^[7]

Politické orientácie

V nasledujúcom zozname je uvedený počet reprezentantov priradených k politickým alianciám a ich percentuálny pomer v hlasovaní.

Aliancie	Počet kresiel	Časť obyvateľstva EÚ
Skupina Európskej ľudovej strany /EPP	11	34,21 %
Obnovme Európu /OE	7	25,32 %
Strana Európskych socialistov/SES	6	17,71 %
Nezávislí politici/NP	2	14,27 %
Európski konzervatívci a reformisti/EKR	1	8,49 %
Spolu	27	100,00 %

Počet kresiel

EPP			40,74 %
OE			25,92 %
SES			22,22 %
NP			7,41 %
EKR			3,70 %

Časť obyvateľstva EÚ

EPP			34,21 %
OE			25,32 %
SES			17,71 %
NP			14,27 %
EKR			8,49 %

Členstvo v Európskej rade

V nasledujúcom zozname sú uvedení predstavitelia Európskej rady, politická strana a európska politická strana, ktorej sú členmi.

Členský štát	Úrad	Funkcia		Domáca politická strana		Začiatok vo funkcii
Belgicko	Premiér	Predseda vlády	Alexander De Croo	Open VLD	ALDE	1. október 2020
Bulharsko	Predseda vlády	Predseda vlády	Galab Donev	bez členstva	bez členstva	2. august 2022
Dánsko	Predseda vlády	Predseda vlády	Mette Frederiksenová	A	PES	27. jún 2019
Nemecko	Spolkový kancelár	Predseda vlády	Olaf Scholz	SPD	PES	8. december 2021
Estónsko	Predseda vlády	Predseda vlády	Kaja Kallasová	Estónska reformná strana	ALDE	26. január 2021
Fínsko	Predseda vlády	Predseda vlády	Sanna Marinová	Sociálnodemokratická strana Fínska	PES	10. december 2019
Francúzsko	Prezident Francúzska	Hlava štátu	Emmanuel Macron	REM	bez členstva	14. máj 2017
Grécko	Predseda vlády	Predseda vlády	Kyriakos Mitsotakis	ND	EPP	8. júl 2019
Írsko	Taoiseach	Predseda vlády	Leo Varadkar	FG	EPP	17. december 2022
Taliansko	Premiér	Predseda vlády	Giorgia Meloni	bez členstva	Európski konzervatívci a reformisti	22. október 2022
Chorvátsko	Predseda vlády	Predseda vlády	Andrej Plenković	HDZ	EPP	19. október 2016
Lotyšsko	Predseda vlády	Predsedníčka vlády	Evika Siliňová	Vienotība	EPP	15. september 2023
Litva	Prezident	Hlava štátu	Gitanas Nausėda	bez členstva	bez členstva	12. júl 2019
Luxembursko	Predseda vlády	Predseda vlády	Xavier Bettel	DP	ALDE	4. december 2013
Malta	Predseda vlády	Predseda vlády	Robert Abela	Labouristická strana Malty	PES	13. január 2020
Holandsko	Predseda vlády	Predseda vlády	Mark Rutte	VVD	ALDE	14. október 2010
Rakúsko	Spolkový kancelár	Predseda vlády	Karl Nehammer	ÖVP	EPP	6. december 2021
Poľsko	Predseda vlády	Predseda vlády	Mateusz Morawiecki	PiS	Európski konzervatívci a reformisti	11. december 2017
Portugalsko	Predseda vlády	Predseda vlády	António Costa	PS	PES	24. november 2015
Rumunsko	Prezident	Hlava štátu	Klaus Johannis	PNL	EPP, Členstvo je počas predsedníctva ústavne pozastavené	21. december 2014
Švédsko	Predseda vlády	Predseda vlády	Ulf Kristersson	M	EPP	18. október 2022
Slovensko	Predseda vlády	Predseda vlády	Robert Fico	SMER-SD	PES (členstvo pozastavené)	25. október 2023
Slovinsko	Predseda vlády	Predseda vlády	Robert Golob	GS	ALDE	25. máj 2022
Španielsko	Predseda vlády	Predseda vlády	Pedro Sánchez	PSOE	PES	1. jún 2018
Česko	Predseda vlády	Predseda vlády	Petr Fiala	ODS	Európski konzervatívci a reformisti	28. november 2021
Maďarsko	Predseda vlády	Predseda vlády	Viktor Orbán	Fidesz	EPP (členstvo pozastavené)	29. máj 2010
Cyprus	Prezident	Hlava štátu a Predseda vlády	Nikos Anastasiadis	DISY	EPP	28. február 2013
Európska komisia	Predsedníčka Európskej komisie		Ursula von der Leyenová	CDU	EPP	1. december 2019
Európska komisia	Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku		Josep Borrell	PSC	PES	1. december 2019
Predseda Európskej rady	Predseda Európskej rady		Charles Michel	MR	ALDE	1. december 2019

Zoznam vybraných samitov Európskej rady

Datum	Miesto	Predseda	Téma
1. – 2. december 1969	Haag	Piet de Jong, Holandsko	Prvé zasadnutie hláv štátov a predsedov vlád Európskeho spoločenstva, Uznesenia o „dokončení, prehĺbení a rozšírení“ Európskeho spoločenstva
19. – 21. október 1972	Paríž	Georges Pompidou, Francúzsko	2. Vrcholné zasadnutie hláv štátov a predsedov vlád, Rozhodnutie o politickej únii Európskej politickej spolupráce
14. – 15. december 1973	Kodaň	Anker Jørgensen, Dánsko	3. Vrcholné zasadnutie hláv štátov a predsedov vlád, Rozhodnutie založiť Európsky dvor audítorov a Európsky fond regionálneho rozvoja
9. – 10. december 1974	Paríž	Valéry Giscard d’Estaing, Francúzsko	4. Vrcholné zasadnutie hláv štátov a predsedov vlád, zasadá trikrát v priebehu roka pod názvom „Európska rada“
10. – 11. marec 1975	Dublin	Liam Cosgrave, Írsko	Prvé riadne zasadnutie Európskej rady
16. – 17. júl 1975	Brusel	Liam Cosgrave, Írsko	Rozhodnutie o zavedení Európskeho cestovného pasu
12. – 13. júl 1976	Brusel	Gaston Thorn, Luxembursko	Rozhodnutie o priamych voľbách do Európskeho parlamentu od 1979
12. – 13. marec 1979	Paríž	Valéry Giscard d’Estaing, Francúzsko	Založenie Európskeho menového systému
25. – 26. jún 1984	Fontainebleau	François Mitterrand, Francúzsko	Prekonanie krízy Euroskleróza prostredníctvom rozhodnutia o rozpočtovej zľave pre Spojené kráľovstvo známej tiež pod názvom Britská zľava, Britský bonus alebo Britský šek a zriadenie výboru Adonnino a výboru Dooge
2. – 3. december 1985	Luxemburg	Jacques Santer, Luxembursko	Dohoda o Jednotnom európskom akte: prvá významná reforma zmlúv vrátane rozhodnutia o dokončení jednotného trhu do konca roku 1992
9. – 11. december 1991	Maastricht	Ruud Lubbers, Holandsko	Dohoda o Maastrichtskej zmluve podpísaná 7. februára 1992: založená Európska únia, zavedená Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí, zavedený Spolurozhodovací postup a Občianstvo Európskej únie, rozhodnutie o Európskej menovej únii
21. – 22. jún 1993	Kodaň	Poul Nyrup Rasmussen, Dánsko	Príprava EÚ na prijatie nových členských štátov v 2004, formulácia Kodanských kritérií pre budúce pristupujúce krajiny
13. – 14. december 1996	Dublin	John Bruton, Írsko	Dohoda o Pakte stability a rastu
16. – 17. jún 1997	Amsterdam	Wim Kok, Holandsko	Dohoda o Amsterdamskej zmluve podpísaná 2. októbra 1997
23. – 24. marec 2000	Lisabon	António Guterres, Portugalsko	Diplomatické sankcie proti Rakúsku z dôvodu účasti politickej strany FPÖ vo vláde (opäť zrušená v septembri), Lisabonská stratégia pre sociálnu, ekonomickú a ekologickú obnovu do roku 2010
7. – 11. december 2000	Nice	Jacques Chirac, Francúzsko	Dohoda o Zmluve z Nice podpísaná 26. februára 2001
15. – 16. jún 2001	Göteborg	Göran Persson, Švédsko	prvý samit vo Švédsku sprevádzaný násilnými konfrontáciami medzi odporcami EÚ a políciou
13. – 15. december 2001	Laeken	Guy Verhofstadt, Belgicko	Zvolaný Európsky dohovor k vypracovaniu Zmluvy o Ústave pre Európu
12. – 13. december 2002	Kodaň	Anders Fogh Rasmussen, Dánsko	Rozhodnutie prijať desať štátov do 1. mája 2004 a podpísanie prístupových zmlúv 16. apríla 2003 v Aténach
17. – 18. jún 2004	Brusel	Bertie Ahern, Írsko	Dohoda o Zmluve o Ústave pre Európu podpísaná 29. októbra v Ríme
16. – 17. jún 2005	Brusel	Jean-Claude Juncker, Luxembursko	Zlyhanie finančného výhľadu na roky 2007 – 2013; Rozhodnutie o „čase na zamyslenie“ po odmietnutí ústavy EÚ v referendách vo Francúzsku a Holandsku
21. – 22. jún 2007	Brusel	Angela Merkelová, Nemecko	Dohoda o Lisabonskej zmluve podpísaná 13. decembra 2007 v Lisabone
7. – 9. máj 2010	Brusel	Herman Van Rompuy	Mimoriadny samit o kríze eura, uznesenie o Európskom mechanizme pre stabilitu, „záchranný balík“ vo výške presahujúcej 750 miliárd eur
16. – 17. december 2010	Brusel	Herman Van Rompuy	Rozhodnutie reformovať Zmluvu o fungovaní Európskej únie s úmyslom trvalého ukotvenia Európskeho mechanizmu pre stabilitu
21. júl 2011	Brusel	Herman Van Rompuy	Osobitný samit o ďalších opatreniach proti kríze eura^[8]^[9]
8. – 9. december 2011	Brusel	Herman Van Rompuy	Dohoda všetkých členských štátov s výnimkou Spojeného kráľovstva o vytvorení záväzných limitov dlhu a zodpovedajúcich sankcií, podpis zmluvy o pristúpení Chorvátska k Únii
28. – 29. jún 2012	Brusel	Herman Van Rompuy	Dohoda o balíku opatrení na podporu rastu vo výške 120 miliárd EUR a vytvorení bankovej únie ktorá je vedená ECB
18. – 19. október 2012	Brusel	Herman Van Rompuy	Dohoda o usmerneniach pre právny rámec jednotného mechanizmu dohľadu (bankový dohľad), o ktorej chcela Rada dosiahnuť dohodu do 1. januára 2013^[10]
24. – 25. október 2013	Brusel	Herman Van Rompuy	Témami sú digitálna ekonomika, inovácie a služby (spoločný digitálny trh do roku 2015, dokončenie Európskeho výskumného priestoru); Podpora rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti v Európe a Európskej bankovej únii
19. – 20. marec 2015	Brusel	Donald Tusk	Témami sú vytvorenie Energetickej únie, vzťahy s Ruskom a situácia na Ukrajine, príprava na samit Východného partnerstva v Rige. Okrem toho sa má dokončiť prvá fáza európskeho semestra 2015
18. – 19. február 2016	Brusel	Donald Tusk	Témy sú Európska migračná kríza a úsilie o zachovanie členstva Spojeného kráľovstva v EÚ
28. – 29. jún 2016	Brusel	Donald Tusk	Medzi témy patrí okrem iného utečenecká kríza, výsledok britského referenda, pracovné miesta, rast a investície, a tiež globálna stratégia zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a spolupráca medzi EÚ a NATO^[11]
20. – 21. október 2016	Brusel	Donald Tusk	Medzi témy patrí akým spôsobom posilniť kontrolu a vonkajšie hranice EÚ a návrat do Schengenu, stav prebiehajúcich rokovaní o dohodách o voľnom obchode, Parížska dohoda o zmene klímy a vzťahy s Ruskom a situácia v Sýrii^[12]
15. december 2016	Brusel	Donald Tusk	Medzi témy patrí podpora líbyjskej pobrežnej stráže, európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, spolupráca EÚ v oblasti vonkajšej bezpečnosti a obrany, Európsky fond pre strategické investície, stratégie vnútorného trhu a energetická únia, iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí, podpora prebiehajúceho procesu znovuzjednotenia Cypru a Dohoda o pridružení medzi Ukrajinou a EÚ^[13]
3. február 2017	Malta	Donald Tusk	Opatrenia na potlačenie prílivu nelegálnej migrácie a príprava na nadchádzajúce 60. výročie podpísania Rímskych zmlúv^[14]
8. marec 2017	Brusel	Donald Tusk	Témou je trojstranný spoločenský samit^[15]
22. – 23. jún 2017	Brusel	Donald Tusk	Samit bol orientovaný na bezpečnosť a obranu, zahraničné veci, zmenu podnebia, hospodárstvo, obchod a migráciu^[16]
19. – 20. október 2017	Brusel	Donald Tusk	Migrácia, obrana, vonkajšie vzťahy a digitalizácia^[17]
14. – 15. december 2017	Brusel	Donald Tusk	Obrana, „sociálne veci, vzdelávanie a kultúra“, migrácia, Jeruzalem, rokovania o brexite a samit eurozóny^[18]
22. – 23. marec 2018	Brusel	Donald Tusk	Obchod, brexit, útok v Salisbury, Turecko, západný Balkán, hospodárska a menová únia, zdaňovanie, digitálna Európa, jednotný trh, európsky semester, sociálne otázky, Parížska dohoda^[19]
28. – 29. jún 2018	Brusel	Donald Tusk	Migrácia, bezpečnosť a obrana, pracovné miesta, rast a konkurencieschopnosť, inovácie a digitálna Európa, dlhodobý rozpočet EÚ, vonkajšie vzťahy^[20]
25. november 2018	Brusel	Donald Tusk	Schválenie zmluvy o vystúpení Spojeného kráľovstva^[21]
30. jún–2. júl 2019	Brusel	Donald Tusk	Pravidelné obsadzovanie najvyšších pozícií EÚ (návrh predsedu Komisie, voľba predsedu Európskej rady, nominácia vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, nominácia prezidenta Európskej centrálnej banky)^[22]
10. marec 2020	Videokonferencia	Charles Michel	Prvé zasadnutie Európskej rady v podobe videokonferencie po roku 2016 kvôli pandémii koronavírusu^[23]
17. – 21. júl 2020	Brusel	Charles Michel	Mimoriadne stretnutie k rozvojovému plánu EÚ na zvládnutie hospodárskej krízy v roku 2020 v dôsledku pandémie koronavírusu a diskusia o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027^[24]
15. – 16. október 2020	Brusel	Charles Michel	Pandémia koronavírusu, vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, zmena klímy, vonkajšie vzťahy – vzťahy medzi EÚ a Afrikou, južné susedstvo, Bielorusko, Turecko, Let MH17^[25]

Prehľad rokovaní (samitov) Európskej rady od roku 2000 do marca 2006

Dátum	Miesto	Poznámka
23. – 24. 3. 2006	Brusel
15. – 16. 12. 2005	Brusel
16. – 17. 6. 2005	Brusel
22. – 23. 3. 2005	Brusel
16. – 17. 12. 2004	Brusel
4. – 5. 11. 2004	Brusel
17. – 18. 6. 2004	Brusel
12. – 13. 12. 2003	Brusel
16. – 17. 10. 2003	Brusel
19. – 20. 6. 2003	Solún (Grécko)
16. 4. 2003	Atény	neformálne zasadanie
20. – 21. 3. 2003	Brusel
17. 2. 2003	Brusel	mimoriadne zasadanie
12. – 13. 12. 2002	Brusel
24. – 25. 10. 2002	Brusel
21. – 22. 6. 2002	Sevilla (Španielsko)
15. – 16. 3. 2002	Barcelona (Španielsko)
14. – 15. 12. 2001	Laeken (Belgicko)
19. 10. 2001	Gent (Belgicko)	neformálne zasadanie
21. 9. 2001	Brusel	mimoriadne zasadanie
19. 10. 2001	Gent (Belgicko)	mimoriadne zasadanie
15. – 16. 6. 2001	Göteborg (Švédsko)
23. – 24. 3. 2001	Štokholm
7. – 9. 12. 2000	Nice (Francúzsko)
13. 10. 2000	Biarritz (Francúzsko)
19. – 20. 6. 2000	Santa Maria da Feira (Portugalsko)
23. – 24. 3. 2000	Lisabon

Pozri aj

Externé odkazy

Európska rada

Referencie

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]

[16]

[17]

[18]

[19]

[20]

[21]

[22]

[23]

[24]

[25]

Search