Gregor III. (pápež)
Svätý Gregor III. (* ?, Sýria[1] - † 28. november 741, Rím, Taliansko) bol 90. pápež. Pápežský úrad zastával od 18. marca 731 do svojej smrti.[2] Katolícka cirkev slávi jeho sviatok 28. novembra. Bol posledným neeurópskym pápežom až do zvolenia Františka v roku 2013.[3]
| Gregor III. | ||||||||
| 90. rímsky biskup | ||||||||
 | ||||||||
| Funkcie a tituly | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Pontifikát | ||||||||
| 18. marec 731 – 28. november 741 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | ? Sýria | |||||||
| Úmrtie | 28. november 741 Rím, Taliansko | |||||||
| Svätenia | ||||||||
| Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
| Pápež | ||||||||
| Voľba | 18. marec 731 | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 Gregor III. | ||||||||
 Kompletný zoznam pápežov | ||||||||
Pôvod a pápežská voľba
Gregor pochádzal zo Sýrie a vďaka tomu hovoril rovnako dobre po grécky ako aj po latinsky. Za pápeža ho zvolili ihneď po smrti Gregora II., jeho nastolenie sa však pretiahlo o viac ako mesiac, pretože sa čakalo na potvrdenie byzantského miestodržiteľa v Taliansku.[1] Bolo to vôbec naposledy, kedy voľbu pápeža potvrdzovali cisárske byzantské úrady.[4]
Hlavou cirkvi
Najväčším problémom desaťročného Gregorovho pontifikátu bolo obrazoborectvo byzantského cisára Leva III. Sýrskeho, ktoré Rím odmietal. Pápež zvolal za týmto účelom na 1. november 731 synodu do chrámu sv. Petra, kde zhromaždení kňazi schválili jeho protiobrazoboreckú politiku[1] - výsledkom bol konflikt s Konštantínopolom, ktorý sa voči Gregorovi sprvu staval ústretovo. V reakcii na rozhodnutie synody nariadil cisár Lev III., aby bolo južné Taliansko cirkevne podriadené konštantinopolskému patriarchovi Anastasiovi, jednému z popredných obrazoborcov. To znamenalo pre pápežstvo vážnu ranu.
Ďalšie ťažkosti vyvolával pápežov napätý pomer k langobardskému kráľovi Liutprandovi, ktorý vyvrcholil vpádom kráľových vojsk na rímske územie (738). Okrem štyroch miest - Orty, Amelie, Polimarzia a Bledy - postihlo drancovanie aj samotný chrám sv. Petra. V núdzi sa Gregor obrátil so žiadosťou o pomoc na franského majordóma Karola Martela, ale s neveľkým úspechom; pre Karola bol Liutprand vítaným spojencom v boji s Maurami[2] a navyše ho s ním spájalo osobné priateľstvo. Ohrozenie zo strany Longobardov sa tak vyriešiť nepodarilo.
V roku 738 navštívil Rím apoštol Nemcov svätý Bonifác, aby získal súhlas s vybudovaním cirkevnej organizácie v zaalpských krajoch. Gregor III. ho vymenoval za biskupa a legáta v Nemecku.[2] Už v nasledujúcom roku boli zriadené štyri nové diecézy - v Salzburgu, Freisingu, Passau a Regensburgu.
Gregor III., ktorý obnovil či založil množstvo kostolov a kláštorov, zomrel v novembri 741, len niekoľko mesiacov po smrti svojich dvoch významných súčasníkov, cisára Leva III. a majordóma Karola Martela.
Referencie
Literatúra
- P. ALBERTI, Pápeži, dielu I / 2. Od sv. Leva II. po Alexandra II. (Od roku 684 do 1073), Přerov 1931, s 31-35.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gregor III. (pápež)
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Řehoř III. na českej Wikipédii a Grzegorz III (papież) na poľskej Wikipédii.
| Predchodca: Gregor II. | | Pápež Gregor III. (zoznam) | | Nástupca: Zachariáš |