Hadean

Platný slovenský názov (definovaný Slovenskou terminologickou a stratigrafickou komisiou pri Národnom geologickom komitéte) je hadean^[6][7] (písaný kurzívou). Termín hadaikum, vyskytujúci sa v staršej literatúre^{[8][9][10][11][12]}, je doslovne prevzatý z češtiny, používal sa, ale nebol nikdy formálne kodifikovaný stratigrafickou komunitou.

Iné termíny sú: hadeum^[7], had^[7], hád^[13]. Staršie sa toto obdobie označovalo názvami: priscoan^[14], prearchaikum^[15], katarchaikum^[16][17], azoikum [v užšom zmysle] ^{[18][19][20][21]}. V určitých kontextoch (najmä v geotektonike a dnes najmä u ruských autorov) sa synonymne používajú aj termíny eogeikum alebo staršie protogeikum^{[pozn 1][34]}.

Alternatívne označenia tohto obdobia sú: kozmické obdobie/štádium ((vývoja) Zeme)^{[35][36][37][38][39]}, predgeologické obdobie/štádium ((vývoja )Zeme)^{[40][41][42][43]}, predgeologická etapa ((vývoja) Zeme)^[8][44], predgeologický vek Zeme^[14]. Opakom pojmu kozmické (či predgeologické) obdobie/štádium je pojem geologické obdobie/štádium, t.j. obdobie od cca. 4 (alebo 3,8) miliárd rokov BP až dodnes.

Čiastočné synonymum je termín eoarchaikum v širšom zmysle, ktorý u niektorých autorov zahŕňa to, čo sa dnes väčšinou označuje ako eoarchaikum v užšom zmysle a hadean, t.j. obdobie cca. 3,6 - 4,6 miliárd rokov. Eoarchaikum v širšom zmysle sa klasifikuje buď ako súčasť archaika alebo ako samostatná éra pred archaikom.^[45][3][4]

Čiastočné synonymá sú aj termíny: astrálne obdobie/štádium ((vývoja) Zeme)^{[46][35][47][21][48][1]}, hviezdne obdobie/štádium ((vývoja) Zeme)^{[49][35][50][51]}, kozmogonické obdobie^[38], astralikum^[52], fotikum^[52]. Tieto synonymá sú len čiastočné synonymá pojmu hadean z nasledovného dôvodu: Najstaršie dejiny Zeme sa tradične delia na obdobia (nazývané aj štádiá, etapy a pod.):

• astrálne obdobie (resp. vyššie uvedené synonymá) - t.j. obdobie bez zemskej kôry a (neskôr) s rozžeravenou zemskou kôrou
• anhydrické obdobie (=bezvodé obdobie, anhydrikum [a semihydrikum]) - t.j. obdobie s pevnou zemskou kôrou (alebo podľa iných názorov s ešte "nedefinitívnou" pevnou zemskou kôrou) a ešte bez morí (všetka voda ešte bola prevažne v atmosfére v nekvapalnom stave)
• praoceánske obdobie (=oceánske obdobie, paleooceanikum) - t.j. obdobie s prvými moriami resp. prvým oceánom,

pričom platí nasledovné:

-Z dnešného pohľadu je datovanie vzniku (pevnej či definitívnej) zemskej kôry a morí sporné, ale väčšinou sa uvádza, že tieto udalosti spadajú už do obdobia pred 4 miliardami rokov, čiže do hadeanu. Z toho vyplýva, že všetky tri vyššie uvedené tradičné obdobia (t.j. nielen prvé z nich) z dnešného pohľadu spadajú do hadeanu, a teda synonymom pojmu hadean je astrálne, anhydrické a praoceánske obddobie.

-V minulosti sa však často buď anhydrické aj praoceánske obdobie, alebo občas len praoceánske obdobie datovali do mladších čias. Konkrétne patrili typicky do archaika v užšom zmysle ^{[pozn 2]}, pričom praoceánske obdobie sa dávnejšie niekedy zaraďovalo až na začiatok proterozoika. Archaikum v užšom zmysle sa dokonca u niektorých autorov priamo delilo na anhydrické a praoceánske obdobie. Z toho všetkého vyplýva, že v minulosti bolo synonymom dnešného pojmu hadean buď iba astrálne obdobie, alebo astrálne obdobie a anhydrické obdobie. ^{[53][46][52][38][39][54][55][40][56][36][57][58][59][1][5][60][8][61][16][62][63][64]}

Vo Fayeho delení z konca 19. storočia sa vyššie uvedené astrálne obdobie označuje ako "obdobie rozžeravenosti" a namiesto anhydrického a praoceánskeho obdobia má antezoické obdobie (antezoikum).^[65][66][67]

Ako dátum vzniku slnečnej sústavy, a tým aj prvého pevného materiálu budúcej Zeme, sa dnes uvádza 4,567 +/-0,001 miliárd rokov BP (prípadne 4,56717 +/- 0,0007 miliárd rokov BP); tento dátum sa dnes aj obyčajne (niekedy v podobe "približne 4,6 miliárd") uvádza ako začiatok hadeanu^{[68][69][70][71][9]}. Niekedy (najmä staršie) sa vznik slnečnej sústavy posúva trochu ďalej do minulosti do obdobia 4,571 miliárd rokov^[72] alebo 4,570 +/- 0,03 miliárd rokov BP ^[73].

Zem v pravom slova zmysle (teda ako viac-menej spojené veľké množstvo materiálu) vznikla podľa súčasných názorov asi trochu neskôr než slnečná sústava - uvádzajú sa dátumy približne 4,550 miliárd BP^[68], 4,54 +/-0,05 miliárd BP ^[74] alebo približne 4,54 miliárd BP ^[75].

Obdobie medzi vznikom slnečnej sústavy (4,56 mld.) a vznikom Zeme v pravom slova zmysle (4,55 resp. 4,54 mld.) sa dá označiť aj ako obdobie sformovania Zeme^[9].

V druhej polovici 20. storočia sa uvádzali napríklad takéto dátumy vzniku Zeme (prípadne slnečnej sústavy) a začiatku hadeanu (všetky čísla sú roky BP; v zátvorke je vždy uvedené, ako je v danom texte dátum okomentovaný):

• okolo 4,5 miliárd (vznik Zeme, začiatok archaika v širšom zmysle^[2]/začiatok hadeanu^[76]/začiatok azoika^[20])
• 4,5 - 4,6 miliárd (vznik Zeme, začiatok hadeanu)^[44][77]
• 4,5 - 4,75 miliárd (vznik Zeme "v proces vývoja slnečnej sústavy", začiatok kozmického obdobia)^[35]
• okolo 4,6 miliárd (vznik Zeme "súčasne s ostatnými planétami slnečnej sústavy z protoplanetárneho mračna"^[78]/ vznik Zeme, začiatok archaika ^[79])
• 4,6 - 5 miliárd (vznik Zeme, začiatok hadeanu) ^[80]
• 4,6 - 4,7 miliárd (začiatok hadeanu/archaika)^[81]
• okolo 4,65 miliárd (vznik Zeme, začiatok archaika resp. hadeanu)^[5]
• okolo 4,7 miliárd (vznik slnečnej sústavy a Zeme, začiatok predgeologického obdobia)^[40]
• okolo 5 miliárd (vznik slnečnej sústavy a Zeme, začiatok katarchaika)^[16]
• okolo 5,34 miliárd (začiatok katarchaika)^[82]
• 5 až 6 miliárd (začiatok astrálneho obdobia) ^[83]
• okolo 5,5 miliárd (vznik Zeme, začiatok kozmického obdobia) ^[37]
• okolo 6,2 miliárd (vznik Galaxie, slnečnej sústavy a Zeme, začiatok astrálneho obdobia)^[54].

Ako vidno niektoré z týchto dátumov sú podobné súčasným, ale niektoré sú odlišné a niekedy siahajú do oveľa hlbšej minulosti.

V 30. rokoch 20. stor. sa vznik Zeme a začiatok kozmického obdobia odhadoval na 6,2 - 7,6 miliárd rokov BP (a koniec kozmického obdobia na 3,2 - 4,6 miliárd BP), koncom 19. stor. jeden odhad hovoril o veku Zeme 4 miliardy rokov, ostatné a staršie odhady všetky mylne predpokladali vek Zeme radikálne menší než 4 miliardy^[39]. Prehľad starších datovaní uvádza napr. Augusta-Remeš 1936 - pozri ^[39].

Niektorí súčasní autori za začiatok hadaika nepovažujú vznik Zeme (resp. slnečnej sústavy), ale až vznik Mesiaca (okolo 4,53 - 4,4 miliárd rokov BP^[9]) - pozri nižšie v kapitole Delenie.

Všeobecne prijímané delenie hadeanu neexistuje. Žiadne z nižšie uvedených navrhovaných delení v súčasnosti (stav 2021) nie je prevzaté do oficiálnej medzinárodnej stratigrafickej tabuľky.

Delenie podľa vzoru stratigrafie Mesiaca

V niektorých textoch sa (kvázi pomocne) používa delenie hadeanu na rovnaké éry, aké sa používajú v stratigrafii Mesiaca (keďže pri ranom vývoji Mesiaca prebehli podobné udalosti ako na Zemi). Sú to tieto éry:

• ranoimbrická éra^[84] / spodné imbrikum
• nektarická éra^[84] / nektarikum
• éra "Basin Groups" 1-9
• kryptická éra/ kryptikum

Treba poznamenať, že okamihy začiatku a konca jednotlivých ér nie sú zhodné s okamihmi začiatku a konca rovnomenných ér na Mesiaci; sú teda len podobné. Pozemská kryptická éra (teda kryptická éra ako jedna z ér hadaika) samozrejme zahŕňa aj obdobie vývoja Zeme pred vznikom Mesiaca, čiže obdobie pred začiatkom mesačnej kryptickej éry (teda kryptickej éry ako jednej z ér vývoja Mesiaca).

Delenie podľa Godlblatt et al. 2010

V roku 2010 bolo navrhnuté takéto delenie:
a) eón hadeanu:

• éra neohadean - zodpovedá ranoimbrickej ére, nektarickej ére a časti éry Basin Groups
• éra mezohadean - zodpovedá časti éry Basin Groups
• éra paleohadean - zodpovedá časti éry Basin Groups, začína sa vznikom Mesiaca

b) eón chaotikum:

• éra neochaotikum
  • perióda "Titanomachean" - zodpovedá kryptickej ére, začína sa vznikom planét slnečnej sústavy (vrátane Zeme)
  • ...
• ...

Títo autori posunuli hranicu začiatku hadeanu na okamih vzniku Mesiaca a všetko predtým (vrátane predchádzajúcich udalostí v slnečnej hmlovine), zaradili do nového eónu chaotikum, ktorého posledná perióda nazvaná Titanomachean zodpovedá začiatku hadeanu iných autorov. Chaotikum v ponímaní týchto autorov teda zahŕňa obdobie od začiatku vznikania slnečnej sústavy (lepšie povedané slnečnej hmloviny) až po vznik Mesiaca.

Delenie podľa Van Kranendonk et al. 2012

V roku 2012 bolo navrhnuté delenie hadeanu na:

• éra "Jack Hillsian"/"Zirconian" (4,4 - 4,0 miliárd rokov BP)
• éra chaotikum (4,567 - 4,4 miliárd rokov BP) - chaotikum je tu vymedzené inak než vo vyššie uvedenom návrhu z roku 2010

Zdroje kapitoly Delenie:^{[85][86][87][88][89][90][91][92]}

Absolútne najstarší vývoj našej planéty predpokladá bombardovanie povrchu Zeme meteoritmi, čo spôsobilo masívne tavenie jej povrchu. Podľa štúdie z roku 2019, toto bombardovanie prispelo k tvorbe kontinentov^[93]. Roztavenie obrovských plôch viedlo k materiálovej diferenciácii (poklesu ťažších prvkov smerom k jadru a výstup ľahších smerom hore) pôvodne heterogénnej planéty. Časom sa povrch vplyvom vodných pár v druhotnej atmosfére (prvotná – vodíkovo/héliová unikla do okolitého vesmíru už pri formovaní planéty) začal ochladzovať, až nakoniec dosiahol teplotu, že sa voda udržala na povrchu v tekutom stave. Vznik prvotných morí viedol aj k absorbovaniu oxidu uhličitého. Neskorší nástup života a fotosyntézy v archaiku a následných obdobiach viedol k produkcii kyslíka a postupnému doformovaniu zloženia atmosféry.

Najstaršie horniny Zeme boli identifikované koncom 20. storočia v Grónsku, Kanade a Austrálii. Absolútne najstaršia vzorka pochádza zo západného Grónska, kde bola nepriamo určená ako najstaršia vrstva metamorfovaných sedimentov na 3,8 mld. rokov, čo je v podstate vedcami dohodnutá spodná hranica hadeanu. Vek bol určený podľa intrúzie, prerážajúcej túto formáciu a podľa pravidla prerážania je vek prerážajúcej horniny mladší (pozri všeobecné princípy geológie). Individuálne sa vyskytujúci kryštál zirkónu, nájdený v západnej Austrálii je však omnoho starší, až 4,4 mld. rokov, čo je skoro toľko ako odhadovaný celkový vek Zeme.

Existencia života v tomto období nie je dokázaná, aj keď existujú indície o možnom výskyte primitívnych organizmov – výskyt uhlíka organického pôvodu v sedimentoch železných rúd v Grónsku. Najstaršia známa fosília pochádza z Austrálie a jej vek je stanovený na niekoľko sto miliónov rokov neskôr ako koniec hadeanu.