Homosexualita

Homosexualita vo význame 1. (a 3.) sa označuje aj rôznymi opisnejšími názvami (porovnaj synonymá uvedené v článku sexuálna preferencia), najmä homosexuálna orientácia, homosexuálna preferencia, homosexuálne zameranie a homosexuálne založenie. Niektoré z takýchto opisnejších výrazov nie sú celkom významovo neutrálne, napr. výraz homosexuálna preferencia môže naznačovať, že ide o cielenú voľbu, a výraz homosexuálne založenie môže naopak naznačovať, že ide o vrodený nemenný stav.

Synonymami slova homosexualita sú slová homoerotizmus, homofília, inverzia, rovnakopohlavnosť a u mužov aj komaskulácia, tieto slová však majú aj ďalšie, mierne či značne odlišné významy. Historicky homosexualita od stredoveku (väčšinou) spolu so zoofíliou spadala pod termín sodomia.

Mužská homosexualita (zriedkavejšie homosexualita vôbec) sa nazýva aj dnes už zriedkavým výrazom uranizmus, ktorý zaviedol Carl Heinrich Ulrich v roku 1862. Ženská homosexualita sa nazýva lesbizmus a (so sekundárnym významom lesbická láska) staršie aj tribadia, tribadizmus alebo sapfizmus.

Človek charakterizovaný homosexualitou sa nazýva homosexuál alebo gay/gej (k slovu gay pozri samostatný článok). V neodborných kontextoch sa slovom homosexuál niekedy označuje len mužský homosexuál (teda sa používa ako opak slova lesbička). Žena charakterizovaná homosexualitou sa nazýva lesbička alebo lesba (staršie aj leska či lesbičanka). Synonymom slova homosexuál/gay je slovo teplý (lesb.: teplá) a výraz teplý brat, ako aj slangové výrazy teploš (lesb.: teploška), buzerant (lesb.: buzerantka), buziš/buzík/buzik/buzi/buzna/buzo/buzoš (lesb. staršie: buziška), buko/bukvica/bukva/bukvičák, termoš (lesb.: termoška), homoš (staršie aj: homo, lesb. staršie: homoška), riťomrd/riťopich a najnovšie aj queer. Viaceré z týchto slangových výrazov sa niekedy hodnotia ako vulgárne. Slová prihriaty a prihorený označujú buď homosexuála alebo človeka s homosexuálnymi sklonmi.^{[25][26][27][28][29][30][31][32][33]}

Homosexualita sa zvyčajne prejavuje erotickou náklonnosťou, intenzívnejším prežívaním alebo potrebou citovo významných vzťahov k osobám rovnakého pohlavia, schopnosťou sa do nich zamilovať, zvyčajne tiež špecificky vyššou pohlavnou reaktivitou alebo túžbou po fyzickej blízkosti alebo orgazmických aktivitách vo vzťahu k nim.

Zo zvyčajnej definície homosexuality vyplýva, že homosexuálna reaktivita, ak je nedominantnou vlastnosťou popri silnejšej heterosexuálnej reaktivite, pod pojem homosexuality nespadá. V iných teóriách býva pojmom homosexualita označená i nedominantná vlastnosť, ktorá je napríklad v Kinseyho poňatí v rôznej miere zastúpená vo všetkých jedincoch v populácii.

Najbežnejšími typmi homosexuality sú mužská androfília a ženská gynekofília (gynofília). V teoretickom modeli, ktorý rozlišuje len dve erotické zamerania, teda sexuálnu orientáciu, býva pod pojmom homosexuality zaradené i pedofilné erotické zameranie na osoby rovnakého pohlavia. Homosexualita sa zvyčajne kladie do protikladu k heterosexualite, prípadne tiež k bisexualite.

V minulosti bola homosexualita v závislosti od obdobia a geografickej lokality považovaná buď za zvrátenosť a/alebo duševnú chorobu (najmä v západnej kultúrnej sfére na konci 19. storočia), alebo bola vnímaná ako normálny prejav (napríklad v starovekom Grécku, Inkovia, viaceré tichomorské kultúry, v období začiatku západoeurópskeho kresťanského stredoveku a pod.). V Československu bola trestnosť homosexuálnych skutkov zrušená v roku 1962 (homosexuálne sklony nikdy neboli trestné, iba skutky). Najmä v moslimských krajinách (podľa šaríje sa dodnes trestá smrťou) a spravidla v krajinách s nízkym stupňom ekonomického rozvoja je negatívne vnímaná alebo sú príslušné osoby prenasledované. V západných krajinách je väčšinou akceptovaná a žiadna krajina Európy, Severnej a Južnej Ameriky nepovažuje homosexualitu za trestný čin. Stále častejšie sa v zákonoch kladie na rovnomernú úroveň s heterosexuálnym manželstvom, zvyčajne v dvoch krokoch: registrované partnerstvo a manželstvo. Tieto zmeny v istých prípadoch vyvolávajú odpor, ako napríklad demonštrácie Manif pour tous vo Francúzsku^[34] alebo takzvaný Pochod za život na Slovensku, ktorého sa v rokoch 2013 a 2015 zúčastnilo približne 80 000 ľudí.^[35]

K LGBT vzťahom má negatívny postoj niekoľko Abrahamských náboženstiev, ako napríklad Katolícka cirkev, ktorá je historicky najsilnejším politickým odporcom zmien v prospech legalizácie LGBT partnerstiev, avšak pápež František sa začal nakláňať pozitívne k LGBT veriacim aj kňazom, a následne podporil aj registrované partnerstvá.^[36][37]

Zhruba od 3. štvrtiny 19. storočia do 3. štvrtiny 20. storočia bola homosexualita uvádzaná v odborných monografiách a neskôr v systematických klasifikácií ako jedna z duševných porúch. Počnúc rokom 1973 však americké a následne svetové, európske aj ázijské psychiatrické a zdravotné organizácie na základe zmeny spoločenskej situácie a nových vedeckých výskumov a poznatkov^[38] od tohto konceptu časom ustúpili.^[39]

Pohlavne prenosné choroby a homosexualita

Nechránený homosexuálny sex je spojený so zvýšeným rizikom niektorých pohlavne prenosných chorôb, najmä HIV (19-násobne vyšší výskyt ako zvyšok populácie^[40]), hepatitída typu B^[41], HPV (ľudský papilomavírus)^[42] a iné. Z tohto dôvodu sú v niektorých krajinách muži, ktorí mali pohlavný styk s mužmi, často vylúčení z možnosti darovať krv^[43] (USA^[44]). Na Slovensku je darovanie zakázané určitú dobu po tom, ako mal darca intímny styk s rizikovou osobou.

Duševné choroby a homosexualita

Ako dôsledok značnej diskriminácie proti LGBT vzťahom a ľudom je u LGBT ľudí zvýšené riziko duševných chorôb v porovnaní s heterosexuálmi. Miera depresií, úzkostí, obsesívno-kompulzívnych porúch, fóbií, sebapoškodzovania, samovražedných myšlienok a závislostí na alkohole a drogách je významne vyššia^[45]. Tieto fakty vyplývajú z väčšiny štúdií a vedecký konsenzus uviedol, že príčinou je stigmatizácia a diskriminácia LGBT osôb, zatiaľ čo niektorí oponenti tvrdia, že je to zapríčinené samotným homosexuálnym životným štýlom.

Homosexuáli ako rodičia

Sociálne vedy sa nezhodujú v tom, či deti vychovávané homosexuálnymi dvojicami sú alebo nie sú diskriminované oproti tým, ktoré sú vychovávané svojimi biologickými rodičmi. Výskumy jednoznačne ukázali, že deti vychovávané rodičmi v stabilnom manželstve majú bezpochyby výhodu v porovnaní s deťmi vychovávanými adoptívnymi, nevlastnými, rozvedenými, nezosobášenými rodičmi alebo inými usporiadaniami vzťahov. Tento záver konzistentne opakovali sociálni výskumníci počas posledných 3-4 dekád.^[46] Mnohé výskumy tiež preukázali, že deti z LGBT rodín nijako nezaostávajú za deťmi z heterosexuálnych rodín.^[47][48] Uvedené poznatky sa často objavujú aj pri obhajobe v súdnych sporoch a politických debatách.^[38][49][50] Výskumy tiež preukázali, že sexuálna orientácia osôb nijako neovplyvňuje pravdepodobnosť zneužívania detí.^{[51][52][53][54]}

Biologické a environmentálne faktory

Vedci uprednostňujú biologické modely ako príčinu sexuálnej orientácie,^[4] avšak neveria tomu, že je to výsledok iba jedného z faktorov. Je všeobecne uznávané, že sexuálna orientácia je výsledkom viacerých biologických a environmentálnych faktorov.^[2][5] Biologické faktory ovplyvňujúce sexuálnu orientáciu sa delia na genetické a hormonálne a oba z nich sa podieľajú ranom vývoji mozgu daného jedinca. Environmentálne faktory môžu byť sociologické alebo psychologické a majú vplyv na skorý vývoj jedinca v maternici matky.^[2][4][5] Väčšina vedcov tvrdí, že sexuálna orientácia nie je osobnou voľbou jedinca.^{[4][5][55][56]}

Americká akadémia pediatrie uviedla v roku 2004 v publikácii s názvom Pediatrics nasledujúce tvrdenie:

Neexistujú žiadne vedecké dôkazy o tom, že abnormálne rodičovstvo, sexuálne zneužívanie alebo iné nepriaznivé životné udalosti ovplyvňujú sexuálnu orientáciu. Súčasné poznatky naznačujú, že sexuálna orientácia je určená už počas raného detstva.^[4][57]

Americká psychologická asociácia, Americká psychiatrická asociácia a Národná asociácia sociálnych pracovníkov v USA prehlásili v roku 2006:

V súčasnosti neexistuje vedecký konsenzus o špecifických faktoroch, ktoré spôsobujú, že sa človek stane heterosexuálom, homosexuálom alebo bisexuálom - vrátane možných biologických, psychologických alebo sociálnych účinkov sexuálnej orientácie rodičov. Dostupné dôkazy však naznačujú, že veľká väčšina dospelých homosexuálov bola vychovávaná heterosexuálnymi rodičmi a veľká väčšina detí, ktoré boli vychovávané homosexuálnymi rodičmi, nakoniec vyrástla ako heterosexuáli.^[2]

Výskum sexuálnej orientácie hrá dôležitú úlohu v politických a sociálnych debatách a taktiež vyvoláva obavy z možného genetického profilovania a prenatálneho testovania.^[58][59]

Napriek početným pokusom nebol identifikovaný žiaden gén, ktorý by bol sám o sebe považovaný za príčinu homosexuality. Existujú však podstatné dôkazy o genetickom základe homosexuality. Najmä u mužov bola preukázaná korelácia s určitými oblasťami chromozómu 8 a s génom Xq28 nachádzajúcom sa na chromozóme X.^[60] V posledných rokoch bola zvýšená pozornosť upriamená predovšetkým na epigenetické faktory. V štúdii prezentovanej na výročnom stretnutí ASHG 2015 bolo preukázané, že metylačný obraz v deviatich oblastiach genómu bol veľmi závislý od sexuálnej orientácie jedinca. Výsledný algoritmus používajúci metylačný vzor dokázal predpovedať sexuálnu orientáciu s takmer 70% presnosťou.^[61][62] Bolo vykonaných taktiež viacero kontroverzných pokusov, ktoré sa úspešne snažili o predpovedanie sexuálnej orientácie len na základe fotografií tváre človeka.^[63]

Evolučná perspektíva

Homosexualita znižuje reprodukčný úspech jedinca a keďže existujú jednoznačné dôkazy o jej genetickom založení nielen u človeka^{[64][65][66][67][68]}, ale aj u zvierat^[69][70], nie je jasné, ako sa udržiava v populácii v relatívne vysokej frekvencii. Jedným z vysvetlení sú gény poskytujúce výhodu heterosexuálom, ktoré občas môžu spôsobiť homosexualitu.^[71] Štúdia z roku 2009 naznačuje výrazný nárast plodnosti u žien, ktorých predkovia z materskej línie boli homosexuáli.^[72]

Pokusy o zmenu sexuálnej orientácie

Terapia zameraná na zmenu sexuálnej orientácie tiež nazývaná ako konverzná terapia je považovaná za pseudovedu z dôvodu nedostatku adekvátnych vedeckých štúdií, ktoré by potvrdzovali funkčnosť konverzných terapií a lekárske orgány varujú, že postupy používané pri konverznej terapii sú neúčinné a potenciálne škodlivé.^{[73][74][75][76][77][78][79]} Táto téma je zdrojom kontroverzií medzi rôznymi náboženskými, politickými a vedeckými organizáciami.^[80] Dlhoročný konsenzus vedcov Americkej psychologickej asociácie spočíva v tom, že homosexualita ako taká je normálnou a pozitívnou variáciou ľudskej sexuálnej orientácie a nie je duševnou poruchou.^[81] Napriek tomu však existujú zástancovia konverznej terapie, ktorí tvrdia, že homosexualita je symptóm vývojových faktorov alebo duchovných a morálnych nedostatkov a tvrdia, že je možné ju zmenšiť alebo zmeniť pôsobením psychoterapie prípadne s pomocou náboženstva.^[82][83] Niekedy ide o členov konzervatívnych náboženských alebo politických hnutí, ktoré považujú homosexuálne správanie za nezriadené^[84] na základe politického alebo náboženského presvedčenia. Existuje množstvo ľudí, ktorí o sebe v jednom čase tvrdili, že sú homosexuáli a neskôr že sú heterosexuáli^[85][86], ale mnoho pacientov čo podstúpili danú terapiu sa nakoniec vrátili k homosexuálnej aktivite, čiže "konverzná terapia" zlyhala.^{[87][88][89][90][91][92]}

Americká psychologická asociácia taktiež uvádza:

Sexuálna orientácia nie je voľbou, ktorá sa môže zmeniť podľa vlastného uváženia a je s najväčšou pravdepodobnosťou výsledkom komplexnej interakcie environmentálnych, kognitívnych a biologických faktorov. Je formovaná už v ranom veku a dôkazy naznačujú, že biologické faktory zohrávajú veľmi významnú rolu vo formovaní sexuality daného jedinca.^[5] Vplyvom psychoterapie sa síce môže dočasne zmeniť sexuálna identita jedinca, avšak sexuálna orientácia sa nemení.^[81] Benefity hlásené niektorými účastníkmi terapií zameraných na zmenu sexuálnej orientácie je možné získať aj prostredníctvom prístupov, ktoré majú omnoho menší negatívny dopad na psychické zdravie daného jedinca.^[80]

Americká psychiatrická asociácia ďalej uvádza:

Jednotlivci môžu dôjsť k záveru týkajúceho sa svojej sexuálnej orientácie kedykoľvek počas svojho života. Sme proti akémukoľvek psychiatrickému liečeniu a terapiám, ktoré majú za cieľ zmenu sexuálnej orientácie, pretože vychádzajú z predpokladu, že homosexualita je sama o sebe duševnou poruchou alebo niečím, čo nie je v spoločnosti žiadané. Naopak, podporujeme terapie, ktoré majú za cieľ pomôcť neheterosexuálne orientovaným ľudom akceptovať ich sexuálnu orientáciu.^[93]

Niektoré štáty pristupujú k legislatívnemu zákazu pokusu o zmenu orientácie na maloletých osobách.

Právne uznanie partnerstva ľudí rovnakého pohlavia je možné kategorizovať do troch hlavných skupín:

• manželstvo – práva, zodpovednosť a právne uznanie párov rovnakého pohlavia sú rovnaké ako u heterosexuálnych párov
• registrované partnerstvo alebo registrované spolužitie – partneri majú špecifické, vymenované práva, zodpovednosť a právne uznania; tieto práva môžu byť podobné alebo takmer identické s právami heterosexuálnych párov
• neregistrované spolužitie – práva a povinnosti automaticky vzniknú po určitej dobe spolužitia

V Európe možnosť homosexuálneho manželstva existuje v Holandsku, Belgicku, Islande, Nórsku, Švédsku, Dánsku, Francúzsku, Portugalsku, Španielsku, Anglicku, Walese a Škótsku. Registrované partnerstvá sú v Severnom Írsku, Írsku, Fínsku, Nemecku, Česku, Slovinsku, Andorre, Malte, Luxembursku, Lichtenštajnsku a Švajčiarsku. V Chorvátsku od roku 2003 je povolené neregistrované spolužitie. Momentálne sa o zavedení zákonnej regulácie vzťahov osôb rovnakého pohlavia uvažuje aj v Estónsku a diskusie prebiehajú aj na Slovensku. Adopcie detí sú povolené v Spojenom kráľovstve, Švédsku, Dánsku, Holandsku, Belgicku a v Španielsku. Mimo Európu sú manželstvá vrátane adopcií v Kanade a v Juhoafrickej republike. Homosexuálne manželstvá sú povolené aj v Argentíne, Brazílii, Uruguaji, Novom Zélande, USA a v niektorých regiónoch Mexika. Registrované partnerstvá možno uzavrieť v Kolumbii, Ekvádore a Austrálii. V Izraeli sú uznávané registrované partnerstvá uzavreté v inom štáte.

Partnerstvo v európskych krajinách

• Belgicko – Od 4. januára 2000 existuje možnosť registrovaného partnerstva – tzv. zmluva o legálnom spolužití. Od roku 2003 možnosť uzatvorenia manželstva s výnimkou priznania rodičovských práv pre partnerov rodičov detí a od 1. decembra 2005 možnosť adopcie. Poslanci schválili návrh zákona, ktorý umožní párom rovnakého pohlavia osvojovať si deti. A to aj vrátane adopcií zo zahraničia.
• Česko – Od 1. júla 2006 existuje v Česku registrované partnerstvo.
• Dánsko – Od 7. júna 1989 registrované partnerstvo v Dánsku garantuje rovnaké práva ako párom žijúcim v manželstve s výnimkou možnosti adoptovať dieťa, ktoré nie je dieťaťom jedného z partnerov. Od mája 1999 aj možnosť adopcie biologického potomka jedného z partnerov v registrovanom partnerstve. Od 15. júna 2012 môžu homosexuáli uzatvárať manželstvo aj v kostoloch.
• Francúzsko – Od 15. novembra 1999 existuje registrované partnerstvo – tzv. občiansky pakt solidarity, špecifikované práva a povinnosti, platné ako pre heterosexuálne tak i pre homosexuálne páry, nie je možné zdieľať rodičovské práva, adoptovať dieťa partnera alebo spoločne adoptovať nepríbuzné dieťa.
• Fínsko – Od 1. marca 2002 možnosť registrovaného partnerstva garantuje podobné práva ako heterosexuálnym manželským párom.
• Grónsko – Od roku 1996 v Grónsku existuje možnosť registrovaného partnerstva.
• Holandsko – od 1979 – neregistrované spolužitie; od 1. januára 1998 – možnosť registrovaného partnerstva – homosexuálne i heterosexuálne páry majú rovnaké práva i povinnosti, s výnimkou prevzatia rodičovských práv; od 1. apríla 2001 možnosť uzavrieť manželstvo (ako prvý štát na svete), s výnimkou možnosti adoptovať deti zo zahraničia.
• Chorvátsko – Od 14. júla 2003 – neregistrované spolužitie – občiansky zväzok, ktorý garantuje homosexuálnym párom rovnaké práva ako majú heterosexuálne spolu žijúce páry.
• Island – 1. júla 1996 – registrované partnerstvo – garantuje plné práva a povinnosti rovnako ako manželstvo, umožňuje vzájomnú adopciu detí, s výnimkou spoločnej adopcie dieťaťa.
• Írsko – 2005 – v parlamente bol iniciovaný zákon o registrovanom partnerstve.
• Litva – 22. decembra 2005 – zakázané homosexuálne manželstvo.
• Lotyšsko – 18. december 2005 – lotyšský parlament "zakázal" manželstvo homosexuálnych párov formou zmeny v ústave dodatkom článku 110 ústavy v podobe vety: "Štát chráni manželstvo – spojenie medzi mužom a ženou."
• Luxembursko – 12. máj 2004 – registrované partnerstvo.
• Maďarsko – zákon o registrovanom partnerstve vstúpil do platnosti v roku 2009.
• Nemecko – 1. august 2001 – registrované partnerstvo – registrovaní partneri môžu zmeniť svoje priezviská, majú podobné práva z hľadiska daňových zákonov ako v manželstve, právne ako sociálne výhody; od roku 2004 je možná adopcia biologického potomka jedného z partnerov
• Nórsko – 30. apríl 1993 – registrované partnerstvo – garantuje párom rovnaké práva ako v manželstve; od roku 2001 – umožnenie pestúnskej starostlivosti homosexuálnym párom
• Poľsko – silné mocenské katolícke sily vystupujú ostro proti právam gayov a lesbičiek
• Portugalsko – 15. marec 2001 – neregistrované spolužitie – poskytuje spoločne žijúcim párom určité obmedzené práva, platí to i pre heterosexuálne páry (napr. dedičstvo, prenájom bytu)
• Rakúsko – 2003 – neregistrované spolužitie – vzniklo v dôsledku rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, homosexuálnym párom sa dostáva rovnakých práv ako heterosexuálnym párom; 3. november 2006 – mesto Viedeň plánuje získavať homosexuálne páry k starostlivosti o nezaopatrené deti, čím chce riešiť nedostatok opatrovateľov. Od 1. januára 2010 možnosť registrovaného partnerstva
• Rusko – Od roku 1993 je homosexualita legálna.
• Slovinsko – 22. júl 2005 – registrované partnerstvo – tento zákon pokrýva len majetkové práva, neprináša ďalšie práva v oblasti sociálneho zabezpečenia; zákon nadobudol účinnosť až v roku 2006
• Spojené kráľovstvo – neregistrované spolužitie párov rovnakého pohlavia je uznávané a sú im priznané špecifické práva, možnosť registrovaného partnerstva s rovnakými právami a povinnosťami ako v manželstve (Severné Írsko – od 19. december 2005, Škótsko – od 20. decembra 2005, Anglicko, Wales – od 21. decembra 2005), popri registrovaných partnerstvách sú legálne aj manželstvá a anglikánska církev uznáva aj cirkevné homosexuálne manželstvá.
• Španielsko – neregistrované spolužitie je schválené je v autonómnych oblastiach (Katalánsko – 1998, Baskicko – 2002, Navarra – 2000 a Aragónsko – 1999); od 30. júna 2005 – majú homosexuálne páry právo uzavrieť manželstvo a získavajú i rovnaké práva ako heterosexuálne páry, vrátane možnosti spoločnej adopcie detí
• Švédsko – od 1988 neregistrované spolužitie; od 1. januára 1995 možnosť registrovaného partnerstva (rovnoprávne s manželstvom, vrátanie práva na spoločnú adopciu detí); od 1. januára 2003 vo Švédsku ako prvé na svete majú homosexuálne páry možnosť medzinárodnej adopcie dieťaťa; od 1. júna 2005 možnosť legálneho umelého oplodnenia pre páry lesbických žien; 27. september 2005 – vrcholný orgán švédskej luteránskej cirkvi Kyrkomötet určil, že gay a lesbické páry môžu absolvovať i cirkevný "akt požehnania".
• Taliansko – Od 6. decembra 2006 registrované partnerstvo. Mesto Padova uznalo registráciu homosexuálnych i heterosexuálnych párov.

V starovekej Číne pochádza prvý doložený obšírnejší opis homosexuálneho vzťahu (medzi dvoma mužmi) z 3. stor. pred Kr. z knihy Chan Fej-c'. Opisuje sa tam vzťah kniežaťa Linga (vládol v štáte Wej v 6. storočí pred Kr.) a istého Mi-c' Sia (pchinjin: Mizi Xia), ktorého meno je dodnes v čínštine jedným z výrazov pre homosexuálnu lásku. ^[95]

Theodore Dreiser v románe Americká tragédia z 1925 spomína mužskú homosexualitu v súvislosti s hlavnou postavou mladého Clyda Griffithsa, ktorý si nájde prácu ako hotelový sluha v miestnom americkom hoteli. Text v umeleckom kontexte je ukážkou homosexuality v americkej spoločnosti na prelome 19. a 20. storočia.

Začiatkom minulého storočia sa začala uvoľňovať atmosféra v spoločnosti a začali vznikať štvrte pre homosexuálov v metropolách svetových miest a turistické letoviská. Amsterdam, Barcelona – El Raval, Berlín, Buenos Aires, Kapské Mesto, Kolín nad Rýnom, Londýn – Soho, Los Angeles - West Hollywood, Milano, Montreal, New York - Greenwich Village, Nice, Paríž – Le Marais, Rio de Janeiro, Sao Paulo, San Francisco – Castro, Sydney a Toronto. Medzi najznámejšie turistické gay strediská patria Ibiza, Key West, Maspalomas – Playa del Inglés, Mykonos a Sitges.

• Stránka Gay iniciatívy v Českej republike Archivované 2007-02-17 na Wayback Machine

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Homosexualita
• Wikislovník ponúka heslo Homosexualita

• Právna analýza EÚ z apríla 2008 o homofóbii a diskrimnácii na základe sexuálnej orientácie na Slovensku (po anglicky)^{[nefunkčný odkaz]}
• Právna analýza EÚ z apríla 2008 o homofóbii a diskrimnácii na základe sexuálnej orientácie v EÚ (po anglicky, nemecky, francúzsky) Archivované 2008-07-08 na Wayback Machine