Jódovaný povidón
Jódovaný povidón (iné názvy: povidón-jód, jódpovidón, PVP-I, PVP-jód; Povidonum iodinatum) je komplexná zlúčenina jódu a polyvinylpyrolidónu (PVP), rozpustná vo vode a etanole (prakticky nerozpustná v acetóne), s 9 až 12% uvoľniteľného jódu (počítané na suchú látku)[1]. Za bežných podmienok ide o žltohnedú až červenohnedú amorfnú práškovitú látku[2].
| Jódovaný povidón | |
 | |
| Všeobecné vlastnosti | |
| Sumárny vzorec | (C6H9NO)n·xI |
| Synonymá | PVP-I, povidón-jód |
| Vzhľad | Žltohnedá až červenohnedá amorfná práškovitá látka |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Molárna hmotnosť | rôzna |
| Teplota topenia | 300 °C |
| Ďalšie informácie | |
| Číslo CAS | 25655-41-8 |
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |
Komplex objavili H. A. Shelanski a M. V. Shelanski[3] v Industrial Toxicology Laboratories v Philadelphii. Uskutočnili testy in vitro, pri ktorých sa preukázali antibakteriálne účinky a zistilo sa tiež, že je komplex pre myši menej toxický než jódová tinktúra. Ľudské klinické testy ukázali, že je tento produkt lepší ako iné jódové prípravky.[4]
Látka bola uvedená na trh v roku 1955 a stala sa vtedy všeobecne preferovaným jódovým dezinfekčným prípravkom.[4]
Vlastnosti
Jódovaný povidón je dobre rozpustný vo vode, etanole, izopropanole, polyetylénglykole a glycerole. V roztoku je oveľa stabilnejší ako jódová tinktúra alebo Lugolov roztok.
Voľný jód, ktorý sa pomaly uvoľňuje z komplexu v roztokoch, ničí eukaryotické a prokaryotické bunky jodáciou lipidov a oxidáciou zlúčenín v cytoplazme a membránach. Jódovaný povidón je účinný proti širokému spektru baktérií, vírusov, húb, prvokov a spor[5]. Pomalé uvoľňovanie jódu z komplexu minimalizuje toxicitu pre bunky cicavcov.
V niektorých prípadoch jódovaný povidón lepšie účinkuje v zriedených roztokoch než v koncentrovaných[6].
Použitie
Po objave jódu Bernardom Courtoisom v roku 1811 sa tento začal široko používať na prevenciu a liečbu kožných infekcií a na ošetrovanie rán. U jódu bola preukázaná široká baktericídna účinnosť, je účinný aj proti kvasinkám, spóram, hubám, vírusom a prvokom. Nevýhodou je, že vodné roztoky dráždia miesto aplikácie, sú toxické a poškodzujú okolité tkanivo. Tieto nevýhody boli prekonané objavom a používaním jódovaného povidónu, kde je jód viazaný vo forme komplexu a koncentrácia voľného jódu je veľmi nízka. Tento produkt sa preto používa ako jodofor.
Navyše sa ukázalo, že si baktérie netvoria rezistenciu proti jódovanému povidónu[7], miera senzibilizácie na túto látku je len 0,7%[8] a prítomnosť rôznych organických materiálov nemá praktické dopady na účinnosť látky[9].
V dôsledku toho nachádza jódovaný povidón široké uplatnenie v medicíne ako chirurgické antiseptikum, pre pred- a pooperačné čistenie kože, na liečbu a prevenciu infekcií v ranách, vredoch a popáleninách, na liečbu infekcií preležanín a vredov predkolenia, v gynekológii pre vaginitídy spojené s kandidózou, trichomonázou alebo zmiešanými infekciami.
Jódovaný povidón sa pripravuje v koncentráciách 3 až 10% vo forme vodného alebo etanolového roztoku, spreja, chirurgického kúpeľa, masti alebo tampónov. Je k dispozícii bez predpisu pod generickým názvom "jódovaný povidón" (povidón-jód, Povidonum iodinatum, Iodopovidonum) alebo obchodnými názvami Betadine, Braunol, (v Česku) Jodisol a radom ďalších.
2,5% puferovaný roztok jódovaného povidónu možno použiť na profylaxiu konjunktivitídy u novorodencov (oftalmiou neonatorum), ktorá môže viesť k oslepnutiu, najmä ak je spôsobená baktériami Neisseria gonorrhoeae alebo Chlamydia trachomatis. Jódovaný povidón sa ukázal byť na tento účel veľmi vhodným, pretože na rozdiel od iných používaných látok účinkuje aj proti plesniam a vírusom (vrátane HIV a vírusu Herpes simplex).[10]
Ďalšou možnosťou je využitie hydrogélov (na báze karboxymetylcelulózy, polyvinylalkoholu a želatíny, alebo na báze sieťovaného polyakrylamidu) napustených jódovaným povidón. Tieto hydrogély je možné používať pre krytie rán. Miera uvoľňovania jódovaného povidónu z hydrogélu silne závisí na jeho zložení (s rastúcim podielom CMC/PVA rastie, s rastúcim podielom želatíny naopak klesá).[11]
Alternatíva
V klinickej štúdii[12] na približne 850 pacientoch, kedy sa porovnávala účinnosť dezinfekcie kože pre prevenciu pooperačných infekcií (chlórhexidín-etanol vs. jódovaný povidón), bola početnosť infekcií operačného poľa významne nižšia v skupine ošetrenej etanolovým roztokom chlórhexidínu ako v skupine s jódovaným povidónom (9,5% vs. 16,1%). Tento výsledok sa prejavil ako u povrchových infekcií (4,2% vs. 8,6%), tak aj u infekcií hlbokých rezov (1,0% vs. 3,0%). Z hľadiska výskytu infekcií orgánov však medzi skupinami nebol významný rozdiel (4,4% vs. 4,5%). Tím vykonávajúci túto štúdiu predpokladá, že hoci majú obe antiseptiká širokospektrálnu antimikrobiálnu aktivitu, lepšiu ochranu poskytuje etanolový roztok chlórhexidínu vďaka rýchlejšiemu nástupu účinku, perzistencii (aj pri vystavení telesným tekutinám) a určitému reziduálnemu účinku.[13]
Nanotechnológia
Jódovaný povidón sa nedávno začal používať aj na poli nanotechnológií. Boli vyvinuté aplikácie na liečbu rán, kedy sa používa rohož z jednostenných nanotrubíc (SWNT) potiahnutých monovrstvou jódovaného povidónu. Už skôr sa ukázalo, že polyvinylpyrolidón (PVP) dokáže obtočiť každú jednotlivú nanotrubicu a umožniť tak prítomnosť vody.[14] Táto rohož z uhlíkových nanotrubíc potiahnutých jódovaným povidónom umožňuje vytvoriť elektricky vodivú bandáž s antiseptickými vlastnosťami. Tradične sa jódovaný povidón necháva nasiaknuť do rôznych materiálov, ktoré sa potom prikladajú na rany, to však vedie ku kontaktnému poleptaniu, ak sa použijú nadmerné dávky jódovaného povidónu. Tieto tradičné metódy navyše umožňujú, aby sa jódovaný povidón nadmerne uvoľňoval do tekutín v rane, avšak uhlíkové nanotrubice bránia jódovanému povidónu uvoľňovať sa z bandáže vo veľkých dávkach a po počiatočnom uvoľnení nadbytku jódovaného povidónu nastáva sekundárne pomalé uvoľňovanie jódu z trubíc.
Referencie
Pozri aj
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jodovaný povidon na českej Wikipédii.
