Acetón
Acetón (CH3COCH3, tiež propanón, systémový názov dimetylketón) je najjednoduchší ketón. Za normálnych podmienok to je bezfarebná, ľahko zápalná a zapáchajúca kvapalina. Ľahko sa rozpúšťa vo vode, etanole, éteri a iných organických rozpúšťadlách, pričom sa používa sám ako dôležité rozpúšťadlo. V zmesi so vzduchom tvorí výbušné pary.
Acetón | |
Všeobecné vlastnosti | |
Sumárny vzorec | CH3COCH3 |
Synonymá | propanón |
Vzhľad | bezfarebná zapáchajúca kvapalina |
Fyzikálne vlastnosti | |
Molárna hmotnosť | 58,08 g/mol |
Teplota topenia | −95 do −93 °C −139 do −136 °C 178 do 180 K |
Teplota varu | 59 do 57 °C 133 do 134 °F 329 do 330 K |
Hustota | 0,7899 g/cm3 |
Rozpustnosť | Miešateľný |
Teplota vzplanutia | −20 °C −4 °F 253 K |
Teplota vznietenia | 465 °C 869 °F 738 K |
Medze výbušnosti | 2,6 – 12,8 % |
Termochemické vlastnosti | |
Merná tepelná kapacita | 125,45 J/mol·K |
Ďalšie informácie | |
Číslo CAS | 67-64-1 |
Číslo UN | 1090 |
EINECS číslo | 67-64-1 |
Číslo RTECS | AL3150000 |
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |
Vlastnosti
- teplota topenia: −95,4 °C
- teplota varu: 56,2 °C
- molárna hmotnosť: 58,08 g/mol [chýba zdroj]
- hustota: 0,7899 g/cm3 [chýba zdroj]
- index lomu: 1,3586 [chýba zdroj]
Toxicita
Acetón je mierne toxická látka, ktorej nežiaduce účinky sa zvyšujú pri dlhodobej expozícii.Pri akútnej otrave je podráždená sliznica a pri chronickej otrave vznikajú zápaly spojiviek, nosohltanu a priedušiek.
Výroba
Ketón s najväčším objemom priemyselnej výroby (takmer 3 milióny ton ročne).
- Staré spôsoby výroby
- suchá destilácia dreva
- termický rozklad octanu vápenatého
- kvasenie
- Súčasná výroba
Použitie
V domácnosti je veľmi známy ako aktívna látka odlakovačov, ktoré po ňom páchnu. Je jedným z najpoužívanejších organických rozpúšťadiel. Acetón sa ďalej používa na výrobu plastov (metylmetakrylát), vlákien, liečiv (chloroform, niektoré uspávacie prostriedky) a iných chemikálií.
Zdroj
- acetón. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 38.