Konvenčná vojna

Konvenčná vojna predstavuje typ ozbrojeného konfliktu, kde jednotlivé strany používajú konvenčné zbrane, teda všetky zbrane okrem zbraní hromadného ničenia, jadrových, biologických a chemických zbraní^[1], pričom bojujú otvorene na zemi, vo vzduchu či na mori. Sily oboch strán sú jasne definovateľné a organizované a používajú zbrane na boj proti vojsku protivníka.

Základným cieľom konvenčnej vojny je oslabiť alebo zničiť nepriateľské ozbrojené sily, obsadiť územie resp. narušiť jeho schopnosť ďalej viesť konvenčnú vojnu.^[2] S blížiacou sa kapituláciou sa však môže jedna alebo druhá strana uchýliť k nekonvenčnej vojne.

Za konvenčný konflikt sa obyčajne považujú bojové operácie vedené v súlade s medzinárodným vojnovým právom (definované Haagskym dohovorom, Ženevskými konvenciami a radom ďalších dokumentov), kde sa dodržiavajú práva vojnových zajatcov, civilistov a pod.

Za klasický príklad konvenčnej vojny možno považovať predovšetkým bojové operácie na západnom fronte druhej svetovej vojny, či boje na severoafrickom bojisku. Celá vojna však predstavuje komplexný konflikt, pre ktorý boli príznačné epizódy partizánskej vojny, útokov bez vyhlásenia vojny (útok na Nórsko a neskôr na Benelux), vyhladzovanie a genocída civilného obyvateľstva, vojnových zajatcov (východný front) a na záver i použitie jadrových zbraní (pacifické bojisko). V modernej podobe je za príklad konvenčnej vojny považovaná napr. vojna v Perskom zálive v r. 1991.^[3]

Tento článok týkajúci sa vojenstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.