Poznávacia značka (medzinárodná)

Poznávacia značka^[1] (staršie názvy: v rokoch 1993-1996: medzinárodná značka^[2], do roku 1993: medzinárodná poznávacia značka – skr. MPZ^[3]) je na Slovensku v právnych predpisoch používané označenie pre rozlišovací znak štátu, v ktorom je vozidlo evidované (medzištátny rozlišovací znak) podľa Viedenského dohovoru o cestnej premávke z 8. 11. 1968 (OSN) (článok 37, príloha 3). Je to teda značka na identifikáciu (rozlíšenie) štátu, v ktorom je vozidlo evidované.

Napríklad poznávacia značka Slovenska je predpísaná vo vyhláške 9/2009 Z. z. takto: „Poznávacia značka Slovenskej republiky sa skladá z písmen SK čiernej farby vysokých najmenej 8 cm, so šírkou čiar najmenej 1 cm; písmená sú vyhotovené na bielom podklade v tvare elipsy, ktorej vodorovná os je dlhá najmenej 17,5 cm a zvislá os najmenej 11,5 cm. Vzor poznávacej značky Slovenskej republiky je vyobrazený v prílohe č. 20.“^[4]

Medzinárodné poznávacie značky boli celosvetovo prvýkrát zavedené v roku 1949. Dovtedy sa používali tiež, neboli však jednotné (ako príklad môžeme uviesť aj používanie značiek v rámci Rakúsko-Uhorska, kde H symbolizovalo Uhorsko, A Rakúsko, B Bosnu a Hercegovinu a Z ostatné krajiny). Ide o písmeno, respektíve dve alebo tri (v niektorých prípadoch aj štyri) písmená, ktoré sú odvodené od názvu krajiny v znení anglického jazyka alebo jazyka danej krajiny. Toto písmeno, resp. tieto písmená sú zobrazené na tabuľke alebo nálepke oválneho tvaru nalepenej na zadnej strane vozidla. V súčasnosti sa tiež rozšírilo zobrazovanie označení priamo na tabuľku evidenčného čísla (napríklad krajiny EÚ, Macedónsko, Ukrajina a iné).