Satira
Satira bolo pôvodne označenie posmešnej básne ako samostatného žánru poézie; dnes je to označenie umeleckého (najmä literárneho) diela rozličných druhov, ktoré pomocou výsmechu, irónie a sarkazmu útočne a odmietavo kritizuje nedostatky či chyby spoločnosti, v širšom zmysle aj jednotlivcov, príp. iných javov. Výraz sa ojedinele používa aj všeobecne ako iné označenie pre ostrý, útočný, uštipačný, bezohľadný výsmech, posmech.[1][2][3][4]
Satira v literatúre
Vyskytujú sa v nej nereálne prvky, často vyjadrené hyperbolou. Niektoré žánre sa priamo budujú na satire, napr. epigram, satirický román, paródia a pod. V renesancii vznikol satirický román (F. Rabelais: Gargantua a Pantagruel), neskoršie ako paródia rytierskeho románu Cervantesov Don Quijote. Satiru uplatňovali v tvorbe F. Voltaire, N. V. Gogoľ, G. B. Shaw. O vývin spoločenskej satiry sa v slovenskej literarúre zaslúžili najmä Janko Jesenský a Jonáš Záborský.
Zdroje
Iné projekty
 | Tento článok týkajúci sa literatúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |