z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Fonéma je najmenšia komplexná jednotka zvukového systému jazyka, fungujúca v radoch takých jednotiek ako dištinktívna súčasť jazykových foriem (t. j. rozhodujúca o totožnosti týchto foriem a s nimi spájaných jazykových významov). Fonéma je abstrakcia druhého stupňa, jestvujúca ako sociálny jav v jazykovom vedomí používateľov jazyka. Nižším stupňom abstrakcie je hláska. Fonémy skúma fonológia.
Fonéma má dištinktívnu funkciu; používatelia jazyka si ju uvedomujú vo vzťahu k iným fonémam, no neuvedomujú si jej štruktúru.[1] Vlastnosti fonémy vyplývajú z jej umiestnenia v jazykovom systéme.[1]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
