z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Sekvojovec (lat. Sequoiadendron) je rod ihličnatých stromov z čeľade cyprusovité (resp. staršie z čeľade tisovcovité); v minulosti sa obsah tohto rodu považoval za súčasť rodu sekvoja (Sequoia). Jediným druhom rodu sekvojovec je sekvojovec mamutí[1] (staršie alebo nepresne: sekvoja obrovská[2][3]; staršie alebo nepresne: sekvoja mamutia[4][5]; ľudovo: mamutí strom[3], wellingtonia[3]; lat. Sequoiadendron giganteum, staršie Sequoia gigantea).
Korunu má široko kužeľovitú, kôru škoricovo hnedej farby, mäkkú, zvislo ryhovanú (až 60 cm hrubú), ihlice má sivozelené až modrastozelené. Drevo má ľahké, červenej farby, mimoriadne tvrdé a nehorľavé. Sekvojovec rodí šišky asi po 12 rokoch svojho života. Šišky sekvojovca sú vzhľadom na veľkosť stromu pomerne malé (4 až 7 cm), semeno váži len 4,7 mg. Klíčivosť semien je malá vyklíči len asi jedno z miliardy, ostatným semenám bráni vo vyklíčení hrubý koberec z opadaného ihličia. Výšku dosahuje okolo 100 m a vek až 4 000 rokov a patrí medzi najstaršie dreviny na Zemi. Sekvojovec rastie na dne dolín, roklín a v zmiešaných porastoch s borovicou, cédrovcom, jedľou a inými druhmi. [chýba zdroj]
V Amerike pôvodne rastie na západných svahoch Sierry Nevady v západných USA, od 900 do 2700 metrov nad morom. Od druhej polovice 20. storočia rastie aj na niekoľkých miestach v južnej Kalifornii. [6]
Do Európy bol dovezený v rokoch 1853 – 1855 a bol hojne vysádzaný v zámockých parkoch ako okrasná drevina. Na Slovensku je známych niekoľko jedincov sekvojovca mamutieho aj ako chránených stromov. Niekoľko sekvojovcov sa nachádza aj v Arboréte Mlyňany, no tiež v botanickej záhrade v Banskej Štiavnici, v parku obce Cífer alebo pri kostole v Novej Lehote pri Handlovej.
Sekvojovec mamutí – šiška
Sekvojovec mamutí – sadenica
Sekvojovec mamutí – drevo
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sekvojovec
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Sekvojovec
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
_9months.jpg)
