Preskočiť na obsah

Weimarská republika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nemecká ríša
Deutsches Reich
 Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)1918 – 1933Nacistické Nemecko 
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Hymna: Das Lied der Deutschen
Geografia
Mapa štátu
Poloha Weimarskej republiky v Európe okolo roku 1930
Rozloha
468 787 km²
Najvyšší bod
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
62 411 000 (odhad z roku 1925)
Štátny útvar
ríšska marka
Vznik
Zánik
Predchádzajúce štáty:
Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
Nástupnícke štáty:
Nacistické NemeckoNacistické Nemecko

Weimarská republika je označenie pre historické štádium Nemecka po páde monarchií v Nemecku v roku 1918 až do nástupu nacistov k moci v roku 1933. Napriek tomu, že oficiálny názov Nemecka aj naďalej znel Nemecká ríša (Deutsches Reich), išlo o úplne republikánsky spolkový štátny útvar s demokratickou spolkovou ústavou, prijatou v roku 1919 vo Weimare, kde sa po januárových voľbách roku 1919 zišiel 6. februára toho roku prvý skutočne demokraticky zvolený parlament v nemeckej histórii. Od tohto mesta je tiež odvodené označenie pre toto obdobie. Metropolou Nemecka však zostal aj naďalej Berlín. Hlavou štátu bol ríšsky prezident. Na čele legislatívy stál dvojkomorový parlament (Národné zhromaždenie) skladajúce sa z ríšskeho snemu a ríšskej rady. Na čele exekutívy stála ríšska vláda, vedená ríšskym kancelárom, ktorého vymenoval ríšsky prezident.

Dôsledky porážky Nemecka v prvej svetovej vojneupraviť zdroj

28. júna 1919 podpísali zástupcovia weimarskej republiky v Paríži Versaillskú zmluvu. Podľa mierovej zmluvy bolo Francúzsku navrátené Alsasko-Lotrinsko (14 522 km²); Belgicku postúpené územie Moresnetu a po plebiscite aj Eupen a Malmédy (celkovo 1 036 km²); Poľsku väčšina Poznaňska a Západného Pruska, časť Sliezska a nepatrná časť Východného Pruska (celkovo 46 142 km²); Česko-Slovensku Hlučínsko (316 km²); Gdansk s okolím (1 894 km²) bol premenený na nezávislé Slobodné mesto Gdansk pod patronátom Spoločnosti národov; severná časť Východného Pruska, Klajpeda s okolím (2 416 km²) sa stala autonómnou časťou Litvy. Neskôr došlo aj k úprave hraníc s Dánskom, ktoré získalo po plebiscite severnú časť Šlezvicka (moderný dánsky okres Južné Jutsko), celkovo 3 938 km². Sársko o rozlohe 1 910,49 km² bolo na 15 rokov odovzdané do správy Spoločnosti národov a výnosy jeho baní postúpené Francúzsku. Porýnie bolo demilitarizované a dočasne okupované víťaznými štátmi. Súčasne Nemecko stratilo všetky svoje kolónie. Územie Nemecka sa tak zmenšilo o 70 615 km² na 468 116,13 km² a navyše bolo postihnuté mimoriadne ťaživými vojnovými reparáciami.

Územné členenieupraviť zdroj

Územie weimarskej republiky bolo spolkovým štátom, zloženým zo začiatku zo všetkých pôvodných spolkových krajín predchádzajúceho Nemeckého cisárstva, ktoré sa stali republikami s nemeckým označením Slobodný štát (Freistaat), prípadne Ľudový štát (Volksstaat), či Slobodný ľudový štát (Freie Volksstaat). Neskôr došlo ku zmenšeniu počtu spolkových krajín.

Spolkové krajiny weimarskej republiky v rokoch 1920 – 1933upraviť zdroj

S výnimkou Durínska, ktoré vzniklo až 1. mája 1920, Gothy a Koburgu (tieto dva štáty existovali v rokoch 1918 – 1920), existovali všetky tieto štáty už pred rokom 1918. Údaje k tabuľke zodpovedajú obdobiu od 1. mája 1929, kedy bol Slobodný štát Valdek začlenený do Slobodného štátu Pruska. Sársko ktoré vzniklo roku 1919 vyčlenením častí území Bavorska a Pruska, bolo spravované Spoločnosťou národov a nemalo postavenie spolkovej krajiny Nemecka, aj keď malo vlastný krajinský snem (tu nazývaný krajinská rada).

KrajinaRozloha (km²)Hlavné mesto
Slobodný štát Anhaltsko2 313,58Dessau
Slobodný štát Badensko15 069,87Karlsruhe
Slobodný štát Bavorsko75 996,47Mníchov
Slobodný štát Brunšvicko3 672,05Braunschweig
Slobodné hanzové mesto Brémy257,32Brémy
Slobodné a hanzové mesto Hamburg415,26Hamburg
Ľudový štát Hesensko7 691,93Darmstadt
Slobodný štát Lippe1 215,16Detmold
Slobodné a hanzové mesto Lübeck297,71Lübeck
Slobodný štát Meklenbursko-Schwerinsko13 126,92Schwerin
Slobodný štát Mecklenbursko-Strelicko2 929,50Neustrelitz
Slobodný štát Oldenbursko6 423,98Oldenburg
Slobodný štát Prusko292 695,36Berlín
Slobodný štát Sasko14 986,31Drážďany
Slobodný štát Schaumburg-Lippe340,30Bückeburg
Krajiny Durínsko11 176,78Weimar
Slobodný ľudový štát Württembersko19 507,63Stuttgart
Nemecká ríša468 116,13Berlín
Sársko1 910,49Saarbrücken

Údaje o Slobodnom štáte Valdeku pripojenom k Prusku v dvoch fázachupraviť zdroj

Tento spolkový štát sa stal súčasťou Pruska 1. mája 1929

KrajinaRozloha (km²)Hlavné mesto
Slobodný štát Valdek (údaje do 29. novembra 1921)1 121Arolsen
Slobodný štát Valdek (údaje do 30. apríla 1929)1 055Arolsen

Spolkové krajiny weimarskej republiky existujúce iba do 3. apríla 1919upraviť zdroj

Zlúčením týchto štátov vznikol 4. apríla 1919 Ľudový štát Reuss

KrajinyRozloha (km²)Hlavné mesto
Slobodný štát Reuss-Greiz316Greiz
Slobodný štát Reuss-Gera827Gera

Spolkové krajiny weimarskej republiky existujúce iba do roku 1920upraviť zdroj

Zlúčením šiestich z nich vznikla 1. mája 1920 Krajina Durínsko, zatiaľčo Slobodný štát Koburg sa stal 1. júla 1920 súčasťou Bavorska.

KrajinyRozloha (km²)Hlavné mesto
Slobodný štát Gotha1 415Gotha
Slobodný štát Koburg562Coburg
Ľudový štát Reuss1 143Gera
Slobodný štát Sasko-Altenburg1 323Altenburg
Ľudový štát Sasko-Meiningensko2 468Meiningen
Slobodný ľudový štát Sasko-Weimarsko-Eisenachsko3 610Weimar
Slobodný štát Schwarzburg-Rudolstadt941Darmstadt
Slobodný štát Schwarzburg-Sondershausen862Detmold
🔥 Top keywords: Hlavná stránkaŠpeciálne:HľadanieFacebookYouTubeŠpeciálne:PoslednéÚpravySlovenskoLiga majstrov UEFABratislavaCloud seedingJán MazákAdriana SklenaříkovaVoľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024Likvidita (platobná schopnosť)Real Madrid CFMilan Rastislav ŠtefánikDeň narcisovDubaj (mesto)17. aprílSlovenská abecedaČlenovia Európskej únieIzraelZoznam miest na SlovenskuDeň ZemeFedor FlašíkFrýdek-MístekZuzana DolinkováČierny kašeľIveta BartošováDruhá svetová vojnaKoníkovitéDunaj, k vašim službámKošiceIgnác GessayZoznam okresov na SlovenskuMajstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024Medveď hnedýAlojz HlinaRys ostrovidTomáš Taraba