Alan Turing

Profesionálnu kariéru začal na Cambridge University. Tam sa v roku 1935 stretol s Johnom von Neumannom. Počas nasledujúcich desiatich rokov nezávisle od seba vytvorili princípy elektronického počítača.

V roku 1936 vydal článok On Computable Numbers, with an Application to the Entscheidungsproblem, v ktorom definuje abstraktný model číslicového počítača – tzv. Turingov stroj. Tým ponúkol základný teoretický aparát pre vedeckú disciplínu, tzv. teoretickú informatiku (Theoretical Computer Science), ktorá sa zaoberá potenciálnymi možnosťami počítačov, tým, čo počítače môžu niekedy dokázať, čo z princípu nedokážu a v akom čase čo dokážu.

Počas druhej svetovej vojny presadil Turing konštrukciu zariadenia, ktoré vedelo v krátkom čase analyzovať pravdepodobné nastavenia Enigmy, šifry používanej armádou nacistického Nemecka. Podľa mnohých historikov bol Turingov prínos najdôležitejším príspevkom jednotlivca k víťazstvu Spojencov.^{[chýba zdroj]}

Po vojne Turing pracoval na jednom z prvých skutočných digitálnych počítačov. Začal sa zaujímať aj o vzťah medzi počítačmi a prírodou a veril, že stroje môžu imitovať procesy, prebiehajúce v ľudskom mozgu. Preto poslednú časť života strávil bádaním o tom, ako stovky miliárd neurónov v mozgu s pomocou elektrických impulzov spolupracujú počas učenia. Začal študovať komplexné systémy a navrhoval uplatnenie matematických metód aj v biológii. Na základe svojich poznatkov vytvoril Turingov test, ktorý sa považuje za doteraz najlepší spôsob, ako zistiť (ne)prítomnosť inteligencie v stroji.

V roku 1954 ho ako 41-ročného našla správkyňa jeho domu mŕtveho. Je viacero teorií o tom, ako zomrel. Jedna hovorí o tom, že spáchal samovraždu tým, že zjedol jablko, do ktorého si napustil kyanid. Táto teória sa však nedá dokázať, pretože sa nespravil rozbor jablka. Jedným z dôvodov pre samovraždu by ale mohla byť chemická kastrácia, ktorú musel Turing podstúpiť ako trest za svoju homosexualitu. Za tieto perzekúcie sa jeho pamiatke v roku 2009 britský premiér Gordon Brown verejne ospravedlnil.^[1]

Iná teória zas hovorí o tom, že kyanid vdýchol kvôli nesprávnemu skladovaniu tejto chemikálie. Doma ju mal kvôli svojim vlastným pokusom, používal ho na rozpúšťanie zlata. Spomínané jablko tam bolo podľa všetkého náhodou, pretože si rád dal jedno pred spaním a často ho nedojedol.^[2]

Od roku 1966 spoločnosť Intel (súčasnosť Google) udeľuje cenu za prínos v informatike, ktorá nesie jeho meno – Turingova cena. Príbeh Alana Turinga a jeho prácu na lúštení kódu Enigmy vykresľuje film Kód Enigmy z roku 2014.

V júni 2021 vstúpila do obehu nová 50-librová bankovka s portrétom Turinga. Stalo sa tak v deň Turingových narodenín a zároveň sa ukončil prechod librových bankoviek z papierových na plastové.^[3]