Ana Brnabićová

Pôvod

Jej starý otec z otcovej strany, Anton Brnabić, chorvátsky juhoslovanský armádny dôstojník, sa narodil v Starej Baške na ostrove Krk v dnešnom Chorvátsku. Bojoval spolu s juhoslovanskými partizánmi počas druhej svetovej vojny a po vojne získal hodnosť podplukovníka. Babička z otcovej strany sa narodila v Gorobilje neďaleko Požegy. Prarodičia z matkinej strany pochádzajú z juhovýchodného Srbska, z Babušnice.^[3]

Detstvo a štúdium

Brnabićová sa narodila 28. septembra 1975 v Belehrade, kde tiež vyrastala a navštevovala prestížne Belehradské piate gymnázium.

V roku 1994 odišla do Spojených štátov študovať na Northwood University v štáte Michigan. Študijný odbor administratíva tu dokončila v roku 1998 a získala titul BBA (Bachelor of Business Administration). Potom získala titul MBA na University of Hull vo Veľkej Británii a následne viac ako desať rokov pracovala pre medzinárodné organizácie, zahraničných investorov, samosprávy aj pre verejný sektor v Srbsku.^[4]

Politická kariéra

V roku 2006 bola podpredsedníčkou Národnej aliancie pre ekonomický rozvoj. Spolupracovala s viacerými americkými spoločnosťami, ktoré v Srbsku realizovali projekty v rámci programu USAID. V rokoch 2002 – 2011 pracovala v USAID. Potom pracovala vo firme Continental Wind Serbia, a od roku 2013 bola jej riaditeľkou.^[5]

Vláda Aleksandara Vučića

V auguste 2016 bola vymenovaná za ministerku verejnej správy a miestnej samosprávy vo vláde Aleksandara Vučića. Okrem toho je predsedníčkou Rady pre inovatívne podnikanie a informačné technológie srbskej vlády, Republikovej rady pre národnostné menšiny a viceprezidentkou republikovej rady pre reformu verejnej správy.

Premiérka Srbska

Potom, čo v prezidentských voľbách roku 2017 vyhral doterajší premiér Aleksandar Vučić, poveril Brnabićovú zostavením novej vlády. Jej kabinet získal dôveru Národného zhromaždenia 29. júna 2017 väčšinou 157 z 250 poslancov. Stala sa tak prvou osobou homosexuálnej orientácie vo vysokej srbskej politike a tiež prvou ženou na čele srbskej vlády.^[6]

V marci 2018 sa krátko stala úradujúcou ministerkou financií. Túto funkciu vykonávala 13 dní až do nástupu Dušana Vujovića.^[7] V októbri 2019 potvrdila, že sa pripojila k vládnucej Srbskej pokrokovej strane. 25. októbra 2019 podpísala Dohodu o voľnom obchode medzi Srbskom a členskými štátmi Euroázijskej hospodárskej únie (EAEU).^[8]

Po vypuknutí pandémie COVID-19 v Srbsku stála Brnabićová na čele krízového zdravotníckeho výboru. 15. marca 2020 vyhlásila výnimočný stav a jej vláda vydala nariadenia, ktoré mali potlačiť dôsledky epidémie.^[9][10] V máji 2021 v mene Srbska sprevádzala dar 100 620 dávok vakcín Pfizer BioNTech do Česka.^[11]

Brnabić sama seba charakterizovala ako proeurópsku a technokratickú premiérku.^[12] Vysvetlila, že prioritami jej vlády sú modernizácia, reforma vzdelávania a digitalizácia.^[13] Na druhej strane je však kritizovaná kvôli tomu, že je hlavou konzervatívnej a nacionalistickej vlády, v ktorej zasadajú aj otvorene protizápadní a proruskí ministri.^[14][15][16]

Kosovo

V decembri 2018 komentovala ohlásenú transformáciu kosovských bezpečnostných síl na kosovskú armádu. Vyhlásila: „Dúfam, že nebudeme musieť použiť našu armádu, v tomto momente je to však jedna z možností, ktorá je na stole, pretože človek nemôže byť svedkom novej etnickej čistky Srbov a nových búrok – hoci po nich volá Edi Rama"^[17]

20. januára 2020 sa vlády Srbska a Kosova dohodli na obnovení letov medzi svojimi hlavnými mestami prvýkrát po viac než dvoch desaťročiach. Dohoda prišla po mesiacoch snahy diplomata Richarda Grenella, amerického veľvyslanca v Nemecku, ktorého americký prezident Donald Trump vymenoval za zvláštneho vyslanca pre srbsko-kosovské vzťahy.^[18][19]

Srebrenický masaker

14. novembra 2018 v rozhovore pre nemeckú verejnoprávnu stanicu Deutsche Welle Brnabićová poprela, že by masakre Bosniakov bosnianskosrbskými silami v júli 1995 v Srebrenici boli aktom genocídy.^[20] O dva týždne neskôr Európsky parlament prijal uznesenie, v ktorom ľutuje pokračujúce popieranie genocídy v Srebrenici časťami srbských úradov a pripomína, že plná spolupráca s Medzinárodným tribunálom pre bývalú Juhosláviu a jej nástupníckym mechanizmom zahŕňa prijatie jeho rozsudkov.^[21] Za popieranie genocídy kritizoval Brnabićovú aj súd v Haagu.^[20]

LGBT práva

Potom, čo bola vymenovaná za premiérku, vyhlásila, že si neželá byť označovaná ako premiérka homosexuálov a že neplánuje „v tejto fáze presadiť právne reformy LGBT“, pretože plánuje uprednostniť iné politické reformy.

V septembri 2017 sa Brnabićová zúčastnila na pochode Belgrade Pride a stala sa tak prvým srbským premiérom, ktorý sa takejto akcie zúčastnil.^[22] Na akcii vyhlásila: „Vláda je tu pre všetkých občanov a bude chrániť rešpektovanie práv všetkých občanov.“

Brnabićová tiež presadzuje dedičské práva pre osoby rovnakého pohlavia.^[23] Niektorí novinári ju však kritizujú za nedostatočné hájenie rovnosti LGBT osôb v Srbsku.^[24][25]

Brnabićová získala viacero cien za rozvojové projekty, na ktorých pracovala. Jej najvyšším ocenením je Rad Republiky srbskej.^[26]