Francesc Fàbregas

Fàbregas sa narodil v meste Arenys de Mar v Provincii Barcelona v Katalánsku,^[7][8] otcovi Francescovi Fàbregasovi, Sr. a Núrii Soler. Fàbregas bol fanúšikom klubu FC Barcelona už od detstva a na svojom prvom zápase FC Barcelony bol so svojím otcom keď mal iba deväť mesiacov.^[9] Svoju futbalovú kariéru začal v klube CE Mataró a neskôr v roku 1997, keď mal desať rokov prestúpil do mládežníckej akadémie La Masia.^[10]

Futbal začal hrať v juniorských tímoch klubu FC Barcelona. Na šampionáte FIFA U-17 v roku 2003 získal ocenenie Adidas Golden Shoe (Za najlepšieho strelca) a Golden Ball (Za najlepšieho hráča na turnaji). Potom o neho prejavil záujem Arsenal FC a 11. septembra 2003 sa stal Fabregas hráčom tohto klubu. Prvýkrát za Arsenal nastúpil 23. októbra 2003 v Ligovom Pohári na domácej pôde proti Rotherham United; bol najmladším hráčom, ktorý kedy nastúpil v základnom mužstve, mal v tom čase iba 16 rokov. O niekoľko dní sa stal aj najmladším strelcom Arsenalu, keď svojím gólom pomohol k výhre nad Wolverhampton Wanderers FC 5 – 1. V roku 2003 však neodohral žiadny ligový zápas.

V sezóne 2004/05 hral prvý zápas o pohár Community Shield proti FC Manchester United. Po odchode kapitána Patricka Vieiru do Juventusu Turín dostal príležitosť v strede zálohy spolu s Gilbertom Silvom.

V sezóne 2005/06 odohral 48 zápasov.

V septembri 2006 podpísal nový kontrakt, keďže mu 12. júla starý kontrakt vypršal. Dostal ponuku na 6 rokov, ale Arsène Wenger ju predĺžil na 8 rokov.

V novembri 2008 sa stal kapitánom Arsenalu Londýn, po Williamovi Gallasovi.^[11] Navzdory kritike podával lepšie a lepšie výkony. Za azda najlepší výkon v Lige majstrov možno pokladať zápas proti klubu Real Madrid a zápas štvrťfinále proti klubu Juventus Turín, kde svojím výkonom pomohol Arsenalu až do finále s FC Barcelona.^{[chýba zdroj]} Cesca začali prirovnávať k W.Rooneymu a k najlepšiemu futbalistovi minulých rokov Ronaldinhovi.^{[chýba zdroj]} Podľa talianskych médii sa oňho zaujímal klub AC Miláno aj Real Madrid. On však zdôraznil, že je hráčom Arsenalu až do roku 2014.^[12] V marci 2009 sa vyjadril, že z Arsenalu by odišiel len vtedy, ak klub opustil súčasný tréner Arsène Wenger.^[13]

Začiatkom roka 2009 utrpel zranenie kolena a na prvý zápas nastúpil až v apríli 2009.^[14]

17. marca 2009 po zápase Pohára FA medzi Arsenal FC a Hull City (2:1), v ktorom nehral, podľa trénera Hull City Phila Browna opľul v tuneli jeho asistenta Briana Hortona. Fàbregas akúkoľvek vinu poprel.^[15]

Prezident klubu FC Barcelona Joan Laporta sa v apríli 2009 vyjadril, že chce Fàbregasa v letnom prestupovom období 2009 získať,^[16] no Fabregas prestup odmietol.^[17]

V roku 2011 sa opäť vrátil do klubu FC Barcelona (prestupné 35 miliónov libier a ďalšie 5 miliónov libier dodatočne).^[18][19] V tom čase 24-ročný Fabregas súhlasil aj s tým, že v katalánskom veľkoklube bude poberať menší plat. Zároveň priznal, že sa chce zlepšiť, pretože si osobne myslí, že jeho výkony nie sú Barcelony hodné. Vyjadril sa sebakriticky aj napriek tomu, že podľa odborníkov do tímu zapadol veľmi dobre a stal sa dôležitým hráčom i strelcom. Podľa jeho vlastných slov mu viac sedí hra na hrote ako v záložnej formácii, kde musí dodržovať striktnú hernú disciplínu.^{[chýba zdroj]}

Reprezentácia

Reprezentoval Španielske národné futbalové mužstvo na Majstrovstvách Európy 2012 v Poľsku a na Ukrajine. V prvom zápase skupiny strelil gól na 1-1 proti Taliansku, zápas skončil remízou 1-1.^[20] V druhom zápase skupiny strelil gól na konečných 4-0 proti Írsku.^[21]

Klubové štatistiky

Štatistiky aktuálne k 10. novembru 2013^[22]

Medzinárodné štatistiky

Štatistiky aktuálne k 1. septembru 2013