Galileove mesiace
Galileove mesiace sú štyri najväčšie a najjasnejšie Jupiterove mesiace – Európa, Ganymede, Kalisto a Io. Sú to vôbec prvé nebeské telesá objavené ďalekohľadom a prvé známe mesiace inej planéty ako Zem. Patria k najväčším mesiacom slnečnej sústavy. Tri z nich majú ľadový povrch, štvrtý (Io) zase povrch tvorený horninami.
Objavenie
Prvé pozorovania možno uskutočnil v novembri 1609 Simon Marius. Objav publikoval v roku 1614 v práci Mundus Iovialis. Galileo Galilei mesiace prvýkrát spozoroval 7. januára 1610 a považoval ich najprv za hviezdy. Po čase zistil, že nejde o hviezdy, ale o telesá obiehajúce okolo Jupitera. Objav publikoval v knihe Sidereus Nuncius. Tento objav mal pre astronómiu veľký význam, pretože preukázal, že existujú nebeské telesá, ktoré neobiehajú okolo Zeme a zároveň znamenal veľkú podporu pre uznanie heliocentrického systému.
Galileo Galilei pôvodne nazýval mesiace podľa svojich mecenášov Medičejské planéty a označoval ich rímskymi číslicami I. – IV. Toto označenie sa používalo do konca 19. storočia a viedlo k zmätkom. Preto bolo na odporúčanie Johannesa Keplera prijaté pomenovanie, ktoré navrhol Simon Marius.
Galileo Galilei (či Simon Marius) pravdepodobne nebol prvý človek, ktorý tieto mesiace videl. Polynézania majú taký vynikajúci zrak, že ešte dnes udivujú schopnosťou vidieť (za priaznivých podmienok) mesiace Jupitera.
Tabelárne zobrazenie
Galileove mesiace sú (v poradí od najbližšieho k Jupiteru po najvzdialenejší):
| Meno | Obrázok | Priemer (km) | Hmotnosť (kg) | Stredný polomer obehu (km) | Obežná doba (dni) |
|---|---|---|---|---|---|
| Io |  | 3 643 | 8,93×1022 | 421 800 | 1,77 |
| Európa |  | 3 122 | 4,8×1022 | 671 100 | 3,55 |
| Ganymede |  | 5 262 | 1,48×1023 | 1 070 400 | 7,16 |
| Kalisto |  | 4 821 | 1,08×1023 | 1 882 700 | 16,69 |
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Galileove mesiace
