Juan Guaidó

Guaidó je povolaním strojný inžinier, už ako študent sa venoval politickej činnosti, po ukončení vysokoškolského štúdia vo Venezuele pokračoval v štúdiu v Spojených štátoch.

V politickej činnosti pokračoval Guadó aj naďalej, v roku 2009 sa podieľal na vytvorení politickej strany Vôľa ľudu (Voluntad Popular). Počas venezuelskej politickej a hospodárskej krízy sa aktívne podieľal na príprave demonštrácii, ktorých sa aj osobne zúčastňoval.^[4]Členom národného zhromaždenia je Guaidó od januára 2016, kedy bol zvolený v rámci 1. volebného okrsku štátu Vargas.

Vymenovanie Guaida za prezidenta je ďalším vyvrcholením politickej a hospodárskej krízy, ktorá vo Venezuele trvá minimálne od smrti bývalého prezidenta Huga Cháveza. Guaidó sa stal predsedom národného zhromaždenia 5. januára 2019, už vtedy vyhlásil, že má ambíciu nahradiť Madura vo funkcii, keďže jeho zvolenie považuje venezuelská opozícia za nelegitímne a prezidentské voľby za nedemokratické.^[5] O týždeň neskôr národné zhromaždenie formálne prijalo rezolúciu, ktorou Madura označilo za nelegitímneho prezidenta a uzurpátora moci.^[6] O niekoľko dní neskôr prijal venezuelský najvyšší súd rozhodnutie, ktorým zas označil všetky rozhodnutia národného zhromaždenia za neplatné. Súčasne najvyšší súd označil aj celé národné zhromaždenie za nelegitímne.^[7]

23. januára 2019 ho Národné zhromaždenie Venezuely formálne vymenovalo za úradujúceho prezidenta krajiny, čo malo znamenať ukončenie mandátu dovtedajšieho prezidenta Nicolása Madura. Sám Guaidó následne na demonštrácii oznámil, že sa stal prezidentom republiky zo svojej pozície predsedu národného zhromaždenia, čím využil ústavnú možnosť, ktorá umožňuje nahradiť prezidenta práve predsedom národného zhromaždenia v prípade, ak je prezident podľa ústavy ″uzurpátor moci″. Vláda prezidenta Madura však tento krok neuznala a tak je vymenovanie Guaida za prezidenta sporné. Spor o to, kto vykonáva funkciu prezidenta Venezuely následne prerástol aj na medzinárodnú úroveň, kedy časť krajín uznala za prezidenta Guaida a časť uznáva naďalej Madura.^[2][3]

V priebehu prezidentskej krízy, ktorá vo Venezuele začala 10. januára 2019, Guaidóa za dočasného prezidenta Venezuely postupne uznala značná časť amerických štátov vrátane USA, Kanady či Brazílie, ako aj niektoré mimoamerické štáty.^[8] Podporu mu vyjadril tiež Európsky parlament.^[9]