Neptúnium

Neptúnium (lat. Neptunium), chemická značka Np, je chemický prvok s protónovým číslom 93 a je prvým z radu transuránov a piatym prvkom z radu aktinoidov. Syntetizovaný bol v roku 1940 E. M. McMillanom a P. H. Abelsonom na Californskej univerzite v Berkeley.^[1] Neptúnium bolo syntetizované podľa schémy

Neptúnium (neptunium)
urán ← neptúnium → plutónium Pm ↑ Np   93 Periodická tabuľka 7. perióda, 3. skupina, blok f aktinoidy, transurány, kovy
Vzhľad
strieborný kov
Emisné spektrum
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	(237) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Rn] 5f4 6d1 7s2
Atómový polomer	155 pm
Kovalentný polomer	190 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	1,36 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)	1: 604,5 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)	III, IV, V, VI, VII
Št. potenciál (NpVII/NpO22+)	0,59 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	pevné
Hustota	20,45 kg·dm−3
Teplota topenia	910 K (636,85 °C)
Teplota varu	4 273 K (3 999,85 °C)
Sk. teplo topenia	3,20 kJ·mol−1
Sk. teplo varu	336 kJ·mol−1
Tepelná kapacita	29,46 J·mol−1·K−1
Tlak pary p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k pri T(K) 2 194 2 437
Iné
Kryštálová sústava	rombická (nad 280 °C tetragonálna, nad 313 °C kubická) γ
Magnetizmus	paramagnetický
Elektrický odpor	1,220 nΩ·m
Tep. vodivosť	6,3 W·m−1·K−1
Reg. číslo CAS	7439-99-8
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr  235Np synt. 396,1 d. α 5,192 231Pa  235Np synt. 396,1 d. ε 0,124 235U  236Np synt. 1,54x105 r. ε 0,940 236U  236Np synt. 1,54x105 r. β- 0,940 236Pu  236Np synt. 1,54x105 r. α 5,020 232Pa  237Np synt. 2,144x106 r. SF α 4,959 233Pa
Commons ponúka multimediálny obsah na tému neptúnium.
Chemický portál

${\displaystyle {}{\hbox{n}}^{0}+_{92}^{238}{\hbox{U}}\to {}_{93}^{239}{\hbox{Np}}+{\hbox{e}}^{-}}$

Jadro ${\displaystyle {}_{92}^{238}{\hbox{U}}}$ pohltí neutrón, pričom sa premení na ťažší, ale nestabilný izotop uránu, ktorý sa β premenou premení na ${\displaystyle {}_{93}^{239}{\hbox{Np}}}$. Prvýkrát sa podarilo izolovať makroskopické množstvo neptúnia ${\displaystyle {}_{93}^{237}{\hbox{Np}}}$ v roku 1944 L. B. Magnusonovi a T. J. La Champelovi. Neptúnium dostalo meno podľa poslednej planéty slnečnej sústavy, Neptúna. Ide o umelý rádioaktívny kov striebornej farby.

Prvé pokusy na prípravu jeho izotopov boli vykonané skôr, už v polovici 30. rokov 20. storočia. Navrhnutá metóda využívala fakt, že zachytením neutrónov často vzniká beta-aktívny izotop a následne ťažší prvok.