Rubídium

Vďaka svojej veľkej reaktivite sa v prírode stretávame iba so zlúčeninami rubídia a to len s mocenstvom Rb⁺.

Obsah rubídia v zemskej kôre je pomerne vysoký, predpokladá sa, že zemská kôra obsahuje 100 – 300 mg Rb/kg. Priemerný obsah v morskej vode je približne 0,12 mg Rb/l. Vo vesmíre sa predpokladá výskyt jedného atómu rubídia na približne 6 miliárd atómov vodíka.

V mineráloch zvyčajne sprevádza rubídium ostatné alkalické kovy. Pravdepodobne najvýznamnejší výskyt je v minerále lepidolit, čo je pomerne značne komplikovaný hlinito-kremičitan lítio-draselný. V tomto minerále sa obsah rubídia pohybuje okolo hodnoty 1,5%

Elementárne rubídium sa vyrába elektrolýzou roztaveného chloridu rubidného na železnej katóde. Na grafitovej anóde pritom vzniká plynný chlór.

Vzhľadom k svojej mimoriadnej nestálosti a reaktivite má kovové rubídium len minimálne praktické využitie.

• Jeho nízky ionizačný potenciál dáva možnosť jeho uplatneniu vo fotočlánkoch, slúžiacich na priamu premenu svetelnej energie na elektrickú. Zároveň je preto perspektívnym médiom pre iónové motory, ako pohonné jednotky kozmických plavidiel.
• Pri výrobe katódových trubíc pracujúcich s nízkotlakovou náplňou inertného plynu sa rubídium používa ako filter na zachytenie a odstránenie posledných zvyškov reaktívnych primiešaných plynov.
• Soli rubídia sa pridávajú do zmesí zábavnej pyrotechniky a farbia vzniknuté svetelné efekty do fialova.

V chemických zlúčeninách sa rubídium vyskytuje zásadne a iba ako kladne jednomocné Rb⁺. Medzi známejšie zlúčeniny patria tieto chemické látky:

• Reakciou rubídia s kyslíkom vzniká superoxid rubídny RbO₂.

Rb + O₂ → RbO₂

• Reakcia rubídia s vodou vedie k vzniku silne zásaditej zlúčeniny, hydroxidu rubídneho RbOH, ktorý je na rozdiel od analogických zlúčenín sodíka a draslíka málo hygroskopický a je len veľmi obmedzene rozpustný vo vode.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému rubídium
• Wikislovník ponúka heslo rubídium