Stroncium

chemický prvok s protónovým číslom 38

Stroncium (lat. strontium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Sr a protónové číslo 38. Stroncium je pomerne mäkký, ľahký kov, ktorý búrlivo reaguje s kyslíkom i vodou a v prírode sa s ním preto stretávame iba vo forme zlúčenín. Reaktivita stroncia je natoľko vysoká, že sa môže dlhodobo uchovávať iba pod vrstvou alifatických uhľovodíkov (petrolej, nafta) s ktorými nereaguje. Na vzduchu sa okamžite pokrýva vrstvou nažltlého oxidu, práškové stroncium sa na vzduchu môže samovoľne vznietiť.

Stroncium
(strontium)
rubídium ← stroncium → ytrium
Ca

Sr

Ba
38
Periodická tabuľka
5. perióda, 2. skupina, blok s
kovy alk. zemín, kovy
Vzhľad
striebro-biely kov
stroncium
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť87,62 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia[Kr] 5s2
Atómový polomer215 pm
Kovalentný polomer195 pm
Kovový polomer215 pm
Van der Waalsov pol.249 pm
Iónový polomer
pre: Sr2+
113 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita0,95 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)1: 549,5 kJ.mol−1
2: 1 064,2 kJ.mol−1
3: 4 138 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)II
Št. potenciál
(Sr2+/Sr)
−2,89 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvopevné
Hustota2,64 kg·dm−3
Hustota kvapaliny
(pri 1 050 K)
2,357 kg·dm−3
Teplota topenia1 050 K (776,85 °C)
Teplota varu1 655 K (1 381,85 °C)
Sk. teplo topenia7,43 kJ·mol−1
Sk. teplo varu136,9 kJ·mol−1
Tepelná kapacita26,4 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa)1101001 k10 k100 k
pri T(K)7968829901 1391 3451 646
Iné
Kryštálová sústavakubická, plošne centrovaná
Magnetizmusparamagnetický
Elektrický odpor132 nΩ·m
Tep. rozťažnosť22,5 µm·m−1·K−1
Pružnosť v šmyku6,1 GPa
Poissonovo č.0,28
Tvrdosť (Mohs)1,5
Reg. číslo CAS7440-24-6
Izotop(y) (vybrané)
IzotopVýskytt1/2RrEr (MeV)Pr
 82Srsynt.25,36 d.ε-82Rb
 83Srsynt.1,35 d.ε
β+
γ
-
1,23
0,76
83Rb
84Sr0,56 %stabilný s 46 neutrónmi
 85Srsynt.64,84 d.ε
γ
-
0,514
85Rb
86Sr9,86 %stabilný s 48 neutrónmi
87Sr7,00 %stabilný s 49 neutrónmi
88Sr82,58 %stabilný s 50 neutrónmi
 89Srsynt.50,52 d.ε-89Rb
 83Srsynt.50,52 d.β-0,90989Y
 90Srstopy28,90 r.β-0,54690Y
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému stroncium.

Soli stroncia farbia plameň karmínovo červeno.

Stroncium objavil v roku 1790 Adair Crawford a v roku 1793 Martin Heinrich Klaproth v mineráli stroncianit, odkiaľ pochádza jeho slovenské i latinské pomenovanie. Čisté stroncium ako prvý izoloval sir Humphry Davy v roku 1808 pomocou elektrolýzy.

Výskyt v prírode

Vzhľadom na vysokú reaktivitu sa v prírode stretávame prakticky len so zlúčeninami stroncia. V nich sa vyskytuje iba v mocenstve Sr+2.

Stroncium sa v zemskej kôre vyskytuje v množstve 0,03 – 0,04%. V morskej vode je jeho koncentrácia len 8 mg·l⁻¹ a vo vesmíre pripadá na jeden atóm stroncia približne jeden a pol miliardy atómov vodíka.

Najznámejšími minerálmi na bázi stroncia sú celestín (síran strontnatý, SrSO4) a stroncianit (uhličitan strontnatý, SrCO3).

Výroba, zlúčeniny a využitie

Elementárne stroncium sa priemyslovo vyrába elektrolýzou taveniny chloridu strontnatého a chloridu draselného.

Zlúčeniny stroncia sa využívajú vďaka svojej výraznej farebnej reakcii v plameni pri výrobe pyrotechnických produktov. Uplatnenie zlúčeniny stroncia nachádzajú aj v špeciálnych aplikáciách sklárskeho priemyslu, napr. v katódových trubiciach pre výrobu obrazoviek farebných televíznych prijímačov.

Vysoký index odrazivosti titaničitanu strontnatého (SrTiO3) sa využíva v rôznych optických aplikáciách, napr. pri meraní farebnosti látok alebo analýze spektier odrazených lúčov z farebných povrchov. Z rovnakého dôvodu používa často šperkársky priemysel titaničitan strontnatý ako lacnejšiu náhradu diamantu.

Chróman strontnatý sa pod názvom stronciová žlť používa ako pigment v maliarstve.

Zdravotné aspekty stroncia

Bežné izotopy stroncia sa v živých organizmoch správajú podobne ako atómy vápnika a sú teda úplne neškodné.

Zdravotné riziká stroncia sú spojené s rádioaktívnym izotopom 90Sr, ktorý vzniká pri rádioaktívnom rozpade uránu, napr. pri výbuchu atómovej bomby i v jadrových reaktoroch. Izotop 90Sr je pomerne silný beta žiarič s polčasom rozpadu 29,1 rokov. Ak sa dostane do živého organizmu, môže sa zabudovať do kostného tkaniva a je potenciálnym zdrojom vzniku rakoviny. Pri objektívnom hodnotení jeho skutočnej rizikovosti je potrebné posúdiť pomer výskytu uvedeného izotopu k ostatným podobným atómom (vápnik, bárium, neškodné izotopy stroncia) a pravdepodobnosťou vyžiarenia beta častice (elektrón) a následným spustením rakovinového bujnenia práve sledovaným izotopom 90Sr.

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému stroncium