Person of the Year

Person of the Year (do roku 1999 Man of the Year, resp. Woman of the Year^[1]; v preklade „Osobnosť roka“) je ocenenie, ktoré každoročne udeľuje americký spravodajský týždenník Time. Napriek názvu nemusí ísť o ocenenie muža, ženy či konkrétnej osobnosti. Okrem jednotlivcov môže ísť aj o skupinu osôb, nápad či neživý objekt, ktorý „v dobrom, ale aj v zlom... spôsobil niečo, čo najvýraznejšie ovplyvnilo udalosti uplynulého roka“.^[2]

Pozadie vzniku

Tradícia výberu „Person of the Year“ sa začala v roku 1927. Letec Charles Lindbergh v tomto roku absolvoval svoj historický transatlantický let. Časopis Time túto udalosť prehliadol a pilot sa na jeho obálku nedostal. Vedenie redakcie rozhodlo svoje rozpaky napraviť a podať udalosť prostredníctvom titulnej strany obálky prvého januárového čísla v roku 1928 ako príbeh s Lindberghovým vyobrazením a predstaviť ho ako Muža roka.^[3]

Výber

Nominácia národných lídrov

Od začiatku jeho vzniku bol v zozname aspoň raz takmer každý úradujúci prezident Spojených štátov mužom alebo osobnosťou roka. Výnimkou boli: Calvin Coolidge, ktorý úradoval v čase prvého vydania, Herbert Hoover, ktorý po ňom nasledoval a Gerald Ford, ktorý bol jediným prezidentom, ktorý nikdy nebol do funkcie prezidenta, či viceprezidenta zvolený. Väčšina z nich bola vyhlásená za Muža, či Osobnosť roka buď v roku, kedy boli zvolení, alebo keď boli vo funkcii. Jediný, kto dostal tento titul pred zvolením, bol osem rokov pred jeho prvými voľbami v roku 1944 ako najvyšší veliteľ spojeneckých inváznych síl Osobnosťou roka Dwight D. Eisenhower. Tento titul získal opäť v roku 1959, kedy bol vo funkcii prezidenta. Prvým zvoleným prezidentom USA s titulom Osobnosť roka bol Franklin D. Roosevelt a je jedinou osobnosťou, ktorá tento titul získala trikrát, najprv ako zvolený prezident v roku 1932 a neskôr ako úradujúci prezident v rokoch 1934 a 1941.

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád všetkých krajín, ktoré boli vybrané ako muž, žena, či osobnosť roka (zoradené v chronologickom poradí podľa názvu krajiny, od najčastejšie vybraných), sú:

Počet výberov	Úrad	Meno
23 (14 jednotlivých lídrov)	Prezident Spojených štátov	Roosevelt, Franklin D.Franklin D. Roosevelt (1932, 1934, 1941); Truman, Harry S.Harry S. Truman (1945, 1948); Eisenhower, Dwight D.Dwight D. Eisenhower (1959); Kennedy, John F.John F. Kennedy (1961); Johnson, Lyndon B.Lyndon B. Johnson (1964, 1967); Nixon, RichardRichard Nixon (1971, 1972); Carter, JimmyJimmy Carter (1976); Reagan, RonaldRonald Reagan (1980, 1983); Bush, George H. W.George H. W. Bush (1990); Clinton, BillBill Clinton (1992, 1998); Bush, George W.George W. Bush (2000, 2004); Obama, BarackBarack Obama (2008, 2012); Trump, DonaldDonald Trump (2016); a Biden, JoeJoe Biden (2020)
6 (4 jednotliví lídri)	Generálny tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu	Stalin, Josif VissarionovičJosif Vissarionovič Stalin (1939, 1942); Chruščov, Nikita SergejevičNikita Sergejevič Chruščov (1957); Andropov, Jurij VladimirovičJurij Vladimirovič Andropov (1983); a Gorbačov, Michail SergejevičMichail Sergejevič Gorbačov (1987, 1989)
4	Spolkový kancelár (Nemecko)	Hitler, AdolfAdolf Hitler (1938); Adenauer, KonradKonrad Adenauer (1953); Brandt, WillyWilly Brandt (1970); a Merkel, AngelaAngela Merkel (2015)
3	Pápež (Vodca Vatikánskeho štátu)	Ján XXIII. (1962); Ján Pavol II. (1994); a František (2013)
2 (1 líder)	Najvyšší vodca Čínskej ľudovej republiky	Siao-pching, TengTeng Siao-pching (1978, 1985)
2	Premiér Francúzska	Laval, PierrePierre Laval (1931); a de Gaulle, CharlesCharles de Gaulle (1958)
1	Premiér Čínskej republiky	, ČankajšekČankajšek (1937)
1	Prezident Egypta	as-Sádát, AnwarAnwar as-Sádát (1977)
1	Habešský cisár	Sillase, HajiläHajilä Sillase (1935)
1	Premiér Iránu	Mosaddek, MohammadMohammad Mosaddek (1951)
1	Najvyšší vodca Iránu	Chomejní, Chomejní (1979)
1	Premiér Izraela	Rabin, JicchakJicchak Rabin (1993)
1	Prezident Palestínskej národnej samosprávy	Arafát, JásirJásir Arafát (1993)
1	Prezident Filipín	Aquinová, CorazonCorazon Aquinová (1986)
1	Prezident Ruskej federácie	Putin, VladimírVladimír Putin (2007)
1	Kráľ Saudskej Arábie	Fajsal (1974)
1	Prezident Juhoafrickej republiky	de Klerk, Frederik WillemFrederik Willem de Klerk (1993)
1	Prezident Ukrajiny	Zelenskyj, Volodymyr OleksandrovyčVolodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj (2022)
1	Predseda vlády Spojeného kráľovstva	Churchill, WinstonWinston Churchill (1940)
1	Kráľovná Spojeného kráľovstva a ďalších kráľovských spoločenstiev	Alžbeta II. (1952)

Poznámky

Winston Churchill bol vybraný aj druhýkrát. Bolo to do špeciálneho vydania „Muž polstoročia“ v roku 1949, keď slúžil ako vodca opozície pred svojím druhým premiérskym úradom. Charles de Gaulle bol vybraný pri voľbe prezidenta Francúzska ešte pred formálnym nástupom do úradu. Lech Wałęsa a Nelson Mandela boli vybraní tiež ešte pred zvolením za prezidenta Poľska a prezidenta Juhoafrickej republiky

Nominácia žien

Pred rokom 1999 tento titul získali štyri ženy: tri ako „Žena roka“ – Wallis Simpsonová (1936), kráľovná Alžbeta II. (1952) a Corazon Aquinová (1986) – a jedna žena v roku 1937 ako „Muž a manželka roka“, Soong Mei-ling, spolu so svojím manželom, generálom Čankajškom.^[4]

„Americké ženy“ boli titulom uznané ako skupina v roku 1975. Muži aj ženy spolu boli uznaní napríklad ako „Maďarskí bojovníci za slobodu“ (1956), „Vedci USA“ (1960), „The Dediči“ (1966), „Stredo-američania“ (1969), „Ozbrojené sily Spojených štátov“ (1950 a 2003), You (prispievatelia WWW v r. 2006), Demonštranti (2011) a Bojovníkom s Ebolou (2014). V časopise titul bol stále „Muž roka“ pre edície „Maďarských bojovníkov za slobodu“ z roku 1956 a v roku 1966 pre „Dedičov“ v ktorých obe titulky zobrazovali ženu stojacu za mužom a „Muži roka“. vo vydaní z roku 1960 „Vedci USA“, ktoré na svojej obálke obsahovalo výlučne mužov. Až vo vydaní „Stredo-američanov“ z roku 1969 tento názov bol zmenený na „Muža a ženu roka“.

V roku 1999 sa titul zmenil na neutrálnu „Osobnosť roka“. Prvý tento titul dostal Jeff Bezos zo spoločnosti Amazon.com.^[5] K ženám, ktoré boli po premenovaní titulu na „Osobnosť roka“ patria „Whistlebloweri“: Cynthia Cooperová, Coleen Rowleyová a Sherron Watkinsová (r. 2002), Melinda Gatesová spolu s Billom Gatesom a spevákom Bonom Voxom (r. 2005), Angela Merkelová (r. 2015), „Tí, ktorí prelomili mlčanie“ (r. 2017), Greta Thunbergová (r. 2019) a Kamala Harrisová spolu s Joeom Bidenom v roku 2020. V roku 2020, v rámci osláv Medzinárodného dňa žien, redaktori časopisu Time vydali 89 nových obálok časopisov, z ktorých každá zobrazuje okrem 11 už dovtedy vybraných, aj ženy ako náprotivky k Mužom roka, ktorí boli vybraní v priebehu minulého storočia.^[6]

Nominácia skupín, alebo neživých predmetov

Napriek názvu sa na titul nenominujú len jednotlivci. Do špeciálneho koncoročného čísla boli vybrané aj dvojice ľudí, ako sú manželské páry a politickí oponenti, spoločenské triedy ľudí a aj neživé predmety..

Viaceré nominované osoby

Čankajšek, prezident Číny a jeho manželka Sung Mej-ling (1937)
William Anders, Frank Borman, a Jim Lovell, posádka vesmírnej lode Apollo 8 (1968)
Richard Nixon a Henry Kissinger, politickí spojenci (1972)
Ronald Reagan a Jurij Andropov, súperi počas Studenej vojny (1983)
Nelson Mandela a F. W. de Klerk; Jásir Arafát a Jicchak Rabin, politickí lídri vedúci mierové rokovania (1993)
Bill Clinton a americký právnik a sudca Ken Starr, kľúčové postavy Clintonovho impeachmentu (1998)
Cynthia Cooperová, Coleen Rowleyová, a Sherron Watkinsová, za pomoc pri odhaľovaní nezákonných konaní (whistleblowers, 2002)
Bill Gates, Melinda Gatesová, a Bono Vox, za filantropiu (2005)
Joe Biden a Kamala Harrisová, Aktuálne zvolený americký prezident a viceprezidentka (2020)

Triedy nekonkrétnych ľudí

Ozbrojené sily Spojených štátov amerických (1950 a 2003)
Maďarskí bojovníci za slobodu (1956)
Vedci USA (1960)
Generácia Baby boomers/ Dediči (1966)
Stredo-američania (1969)
Americké ženy (1975)
You (2006)
Demonštranti/ Arabská jar, Španielska revolúcia, čílske študentské demonštrácie, protesty proti úsporným opatreniam v Grécku, protesty proti korupcii v Indii, protesty v Rusku a mnoho ďalších (2011)
Bojovníci s Ebolou (2014)
„Tí, ktorí prelomili mlčanie“ (2017)
„Strážcovia“ (2018)

Neživé predmety

Počítač (stroj roka, 1982)
Ohrozená Zem (Planéta roka, 1988)

Abstraktné pojmy

Duch Ukrajiny (2022)

Špeciálne nominácie

V roku 1949 bol Winston Churchill menovaný za Muža prvej polovici 20. storočia,^[7] a posledné číslo časopisu Time z roku 1989 označilo Michaila Gorbačova za „Muža dekády“.^[8] Číslo časopisu z 31. decembra 1999 označilo Alberta Einsteina za „osobnosť storočia“.^[9] Franklin D. Roosevelt a Mahátma Gándhí boli vybraní na druhom mieste.^[10] Vo vydaní z dňa 31. decembra okrem Einsteina boli nominované aj Osobnosti pre každé storočie z 2. tisícročia: Viliam Dobyvateľ pre 11. storočie, Saladin pre 12. storočie, Džingischán pre 13. storočie, Giotto pre 14. storočie, Johann Gutenberg pre 15. storočie, Alžbeta I. pre 16. storočie, Isaac Newton pre 17. storočie, Thomas Jefferson pre 18. storočie a Thomas Edison pre 19. storočie.^[11]

Kontroverzné nominácie

Na základe mnohých predchádzajúcich výberov z obdivuhodných ľudí sa, napriek častým vyhláseniam časopisu o opaku, toto označenie často považuje za poctu a hovorí sa o ňom ako o ocenení alebo cene.^[12] Pritom časopis Time upozorňuje, že aj kontroverzné postavy ako Adolf Hitler (1938), Josif Stalin (1939 a 1942), Nikita Chruščov (1957) a Ajatolláh Chomejní (1979) titul získali za udalosti, na ktoré vo svojej dobe počas rokov významný vplyv mali.^[13] V dôsledku odporu, ktorý sa dostal voči časopisu od amerického publika za vymenovanie Chomejního Mužom roka v roku 1979, sa z komerčných dôvodov jeho redaktori odvtedy rozhodli vyhýbať používaniu v Spojených štátoch kontroverznývh osôb. Je to preto, lebo sa obávajú zníženia predaja, či príjmov z reklám.^[14]

Napríklad osobnosťou roka 2001, bezprostredne po útokoch z 11. septembra, sa stal Rudy Giuliani, ktorý v tom čase pôsobil ako starosta New Yorku.^[15] Určené pravidlá pre výber jednotlivca alebo skupiny jednotlivcov, ktorí mali najväčší vplyv na udalosti toho roka, pritom za najpravdepodobnejšiu osobnosť určovali Usámu bin Ládina. Giulianiho vybrali, aby symbolizoval americkú reakciu na útoky. Rovnako to bolo, keď bol Albert Einstein bol vybraný za Osobnosť storočia. Reprezentoval storočie vedeckého bádania a zázrakov. Bolo to namiesto Adolfa Hitlera, ktorý by bol podľa pravidiel pravdepodobne silnejším kandidátom.^[16] Výber bol v konečnom dôsledku založený na tom, ako to časopis opisuje „v koho verili, že má silnejší vplyv na históriu a kto najviac reprezentoval rok, či storočie“.

Osobnosti roka

Rok	Výber	Roky života	Poznámky	Spolunominovaní
1927	Lindbergh, CharlesCharles Lindbergh	1902–1974	Lindbergh sa stal v roku 1927 prvým človekom, ktorý naraz bez zastávky lietadlom preletel Atlantik z New Yorku do Paríža.
1928	Chrysler, WalterWalter Chrysler	1875–1940	V roku 1928 Chrysler dosiahol fúziu Chrysler Corporation s Dodge a zahájil stavbu mrakodrapu Chrysler Building.
1929	Young, Owen D.Owen D. Young	1874–1962	Young, vtedajší predseda General Electric, viedol komisiu, ktorá v roku 1929 vydala návrh úpravy reparácií Nemecka po prvej svetovej vojne, známy ako Youngov plán.
1930	Móhandás Karamčand Gándhí Móhandás Karamčand Gándhí	1869–1948	Gándhí bol vodcom hnutia za nezávislosť Indie. V roku 1930 viedol tzv.Soľný pochod, 240-míľový (386 km) pochod na protest proti uvaleniu dane za soľ v Britskej Indii.
1931	Laval, PierrePierre Laval	1883–1945	Laval bol premiérom Francúzska v roku 1931. V Amerike na prezidenta Hoovera aj na verejnosť zapôsobil dočasným zmrazením platieb dlhu po prvej svetovej vojne a časopis Time ho menoval mužom roka.^[17]
1932	Roosevelt, Franklin D.Franklin D. Roosevelt	1882–1945	Roosevelt v prezidentských voľbách roku 1932 s veľkou prevahou zvíťazil nad Herbertom Hooverom.
1933	Johnson, Hugh S.Hugh S. Johnson	1882–1942	Johnson viedol úrad National Recovery Administration, ktorý bol prezidentom Franklinom D. Rooseveltom poverený, aby koordinoval boj proti hospodárskej kríze.
1934	Roosevelt, Franklin D.Franklin D. Roosevelt (2)	1882–1945	Roosevelt bol v rokoch 1933 až 1945 prezidentom Spojených štátov.
1935	Selassie, HaileHaile Selassie	1892–1975	Selassie bol habešský cisár (dnešná Etiópia) v roku 1935, keď talianska armáda napadla túto krajinu a začala sa Druhá taliansko-etiópska vojna.
1936	Simpsonová, WallisWallis Simpsonová	1896–1986	Wallis Simpsonová sa preslávila svojím sobášom s britským vojvodom z Windsoru, predtým kráľom Eduardom VIII., ktorého očarila natoľko, že kvôli nej dňa 11. decembra 1936 abdikoval.
1937	, ČankajšekČankajšek	1887–1975	Čankajšek vládol v Číne v roku 1937 počas Druhej čínsko-japonskej vojny.
1937	Mej-ling, SungSung Mej-ling	1898–2003	Sung bola od roku 1927 až do jeho smrti v roku 1975 Čankajškovou manželkou. Dostala od časopisu Time titul „Madame Čankajšek“ a bola uznaná spolu s manželom ako osobnosti roka - „Man & Wife of the Year“ (Manžel a manželka roka).^[4]
1938	Hitler, AdolfAdolf Hitler	1889–1945	Hitler, ako nemecký kancelár, dohliadal po Anšluse a Mníchovskej dohode na zjednotenie Nemecka s Rakúskom a so Sudetmi.
1939	Stalin, Josif VissarionovičJosif Vissarionovič Stalin	1878–1953	Stalin bol generálnym tajomníkom Komunistickej strany, čo znamená de facto lídrom Sovietskeho zväzu. Pred napadnutím Poľska mal hlavnú zásluhu na dohode o neútočení s Nemeckom.
1940	Churchill, WinstonWinston Churchill	1874–1965	Churchill bol premiérom Spojeného kráľovstva v roku 1940, keď došlo k evakuácii z dunkerquského obkľúčenia a Bitke o Britániu.
1941	Roosevelt, Franklin D.Franklin D. Roosevelt (3)	1882–1945	Roosevelt bol prezidentom Spojených štátov v roku 1941 keď sa konal útok na Pearl Harbor, podpisoval za Spojené štáty vyhlásenie vojny Japonsku a rozhodol, že USA vstúpia do druhej svetovej vojny. Pôvodne bola vydavateľmi za „cicavca roka“ vymenovaná animovaná postavička Dumbo, no tesne pred jej zverejnením po útoku na Pearl Harbor zmenili „osobnosť roka“ na prezidenta Roosevelta.^[18]
1942	Stalin, Josif VissarionovičJosif Vissarionovič Stalin (2)	1878–1953	Vodca Sovietskeho zväzu. Viedol prelomovú Bitku o Stalingrad (1942–1943).
1943	Marshall, George C.George C. Marshall	1880–1959	Veliteľ štábu armády Spojených štátov, generál Marshall, bol kľúčovou osobnosťou v organizovaní bojových akcií USA v druhej svetovej vojne.
1944	Eisenhower, Dwight D.Dwight D. Eisenhower	1890–1969	Generál Eisenhower bol v roku 1944 počas Operácie Overlord veliteľom spojeneckých expedičných síl v Európe.
1945	Truman, Harry S.Harry S. Truman	1884–1972	Harry Truman sa stal prezidentom Spojených štátov v roku 1945 po smrti Franklin D. Roosevelta a povolil atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki.
1946	Byrnes, James F.James F. Byrnes	1879–1972	V roku 1946 bol Byrnes ministrom zahraničných vecí USA. V tom čase prebehla Iránska kríza, v ktorej zaujal nekompromisný postoj v opozícii voči Stalinovi. Jeho prejav zahájil Morgenthauov plán, ktorý predložil koncepciu o budúcej povojnovej podobe okupácie Nemecka.
1947	Marshall, George C.George C. Marshall (2)	1880–1959	Minister zahraničných vecí Spojených štátov amerických v roku 1947, George Marshall, bol architektom Marshallovho plánu.
1948	Truman, Harry S.Harry S. Truman (2)	1884–1972	Harry Truman bol v roku 1948 znovuzvolený za prezidenta Spojených štátov. Jeho víťazstvo bolo považované za najväčšie volebné prekvapenie americkej histórie.^[19]^[20]^[21]
1949	Churchill, WinstonWinston Churchill (2)	1874–1965	Vyhlásený za „muža prvej polovice storočia“. Winston Churchill viedol Britániu a jej spojencov k víťazstvu v druhej svetovej vojne. V roku 1949 bol Churchill vodcom opozície.
1950	Americkí vojaci Ozbrojené sily Spojených štátov amerických		Americkí vojaci, zapojení do Kórejskej vojny (1950–1953).
1951	Mosaddek, MohammadMohammad Mosaddek	1882–1967	V roku 1951 bol Mosaddek zvolený za premiéra Iránu a vyhnal západné ropné spoločnosti, čím spôsobil vznik Iránskej krízy
1952	Alžbeta II. Alžbeta II.	Narodený v roku 1926	Po smrti svojho otca, kráľa Juraja VI., v roku 1952, zasadla Alžbeta II. na trón Spojeného kráľovstva.^[22]
1953	Adenauer, KonradKonrad Adenauer	1876–1967	V roku 1953 sa Konrad Adenauer stal kancelárom Západného Nemecka.
1954	Dulles, John FosterJohn Foster Dulles	1888–1959	Ako minister zahraničných vecí Spojených štátov bol John Dulles v roku 1954 architektom spojeneckého paktu SEATO.
1955	Curtice, HarlowHarlow Curtice	1893–1962	Curtice bol medzi rokmi 1953 až 1958 prezidentom firmy General Motors (GM). V roku 1955 táto firma predala päť miliónov vozidiel a stala sa prvou korporáciou, ktorá zarobila v jednom roku jednu miliardu dolárov.^[23]
1956	Maďarsko Maďarskí bojovníci za slobodu		Toto menovanie bolo uznaním maďarským revolucionárom, ktorí padli v povstaní roku 1956.
1957	Chruščov, Nikita SergejevičNikita Sergejevič Chruščov	1894–1971	V roku 1957 si Chruščov upevnil svoje vedenie Sovietskeho zväzu po tom, ako prekonal sprisahanie, ktoré ho malo dostať z prezídia a vypustením družice Sputnik 1 doviedol Sovietsky zväz k vesmírnym pretekom.
1958	de Gaulle, CharlesCharles de Gaulle	1890–1970	De Gaulle počas alžírskej krízy v tomto roku ako predseda Ústavnej rady poveril Michela Debrého (budúci predseda vlády), aby pripravil projekt ústavy piatej republiky. V decembri toho istého roku sa po zvolení stal jej prezidentom.
1959	Eisenhower, Dwight D.Dwight D. Eisenhower (2)	1890–1969	Dwight Eisenhower bol prezidentom Spojených štátov medzi rokmi 1953 až 1961.
1960	Vedci USA Vedci USA		Reprezentovali ich George Beadle, Charles Draper, John Enders, Donald A. Glaser, Joshua Lederberg, Willard Libby, Linus Pauling, Edward Purcell, Isidor Rabi, Emilio Segrè, William Shockley, Edward Teller, Charles Townes, James Van Allen a Robert Woodward.
1961	Kennedy, John F.John F. Kennedy	1917–1963	John F. Kennedy bol inaugurovaný do funkcie prezidenta USA v roku 1961. Po nej nasledovala nevydarená invázia na Kube.
1962	pápež Ján XXIII.	1881–1963	Ján XXIII. bol medzi rokmi 1958 až 1963 hlavou rímskokatolíckej cirkvi. V roku 1962 bol sprostredkovateľom a ráznym postojom stál za odvrátením hrozby nukleárnej vojny. V tomto istom roku zvolal aj Druhý vatikánsky koncil.
1963	King, Jr., Martin LutherMartin Luther King, Jr.	1929–1968	Líder afroamerického hnutia za občianske práva Martin Luther King povedal v tomto roku svoje slávne slová „I Have a Dream“ („Mám sen").
1964	Johnson, Lyndon B.Lyndon B. Johnson	1908–1973	Johnson bol právoplatne zvolený za prezidenta USA v roku 1964. Bolo to pred oficiálnym vyhlásením Zákona o občianskych právach z roku 1964 a deklaráciou o boji proti chudobe. Zároveň v tomto roku eskalovala vojenská účasť USA vo vojne vo Vietname.
1965	Westmoreland, WilliamWilliam Westmoreland	1914–2005	Generál Westmoreland bol vo Vietnamskej vojne veliteľoom vojenských síl Spojených štátov.
1966	Dediči Dediči		Ocenenie dostala generácia mužov a žien, ktorí mali 25 rokov a menej (dnes nazývaní aj ako „Generácia Baby boomers“).
1967	Johnson, Lyndon B.Lyndon B. Johnson (2)	1908–1973	Lyndon B. Johnson bol prezidentom Spojených štátov medzi rokmi 1963 až 1969.
1968	Apollo Astronauti z misie Apollo 8		Posádka misie Apollo 8 (William Anders, Frank Borman a Jim Lovell) bola prvá, ktorá prekonala obežnú dráhu Zeme a dňa 24. decembra 1968 prvýkrát uskutočnila oblet Mesiaca. Týmto činom pripravila podmienky pre prvé pristátie ľudskej posádky na Mesiaci (1969).
1969	Američania Stredo-američania		Označovaní aj ako mlčiaca väčšina (silent majority).^[24]
1970	Brandt, WillyWilly Brandt	1913–1992	Ako štvrtý kancelár Západného Nemecka bol Willy Brandt uznávaný za jeho prístup k normalizácii vzťahov vtedajšieho východného a západného bloku.^[25]
1971	Nixon, RichardRichard Nixon	1913–1994	Richard Nixon bol medzi rokmi 1969 až 1974 prezidentom Spojených štátov.
1972	Nixon, RichardRichard Nixon (2)	1913–1994	Nixon ako prvý prezident USA v roku 1972 navštívil Čínu. So Sovietskym zväzom podpísal zmluvu o obmedzení strategických zbraní SALT I. Následne absolvoval prezidentské voľby, v ktorých získal najvyššie volebné víťazstvo v histórii USA.
1972	Kissinger, HenryHenry Kissinger	Narodený v roku 1923	Nixonov poradca pre národnú bezpečnosť, Henry Kissinger, sa v roku 1972 spolu s prezidentom zúčastnil cesty do Číny.
1973	Sirica, JohnJohn Sirica	1904–1992	V roku 1973 predseda Súdu prislúchajúceho pre dištrikt hlavného mesta USA (District of Columbia), John Sirica, požiadal prezidenta Nixona, aby odovzdal nahrávky konverzácií Bieleho domu, súvisiacich s aférou Watergate.
1974	Faisal Kráľ Faisal	1906–1975	Faisal, kráľ Saudskej Arábie, bol uznávaný pre jeho prístup počas ropnej krízy v rokoch 1973–1974, ktorá vznikla pre okolnosti týkajúce sa Jomkipurskej vojny.
1975	Americké ženy Americké ženy		Reprezentujú ich predstaviteľky amerického feministického hnutia Susan Brownmillerová, Kathleen Byerlyová, Alison Cheeková, Jill Conwayová, Betty Fordová, Ella Grassová, Carla Hillsová, Barbara Jordanová, Billie Jean Kingová, Carol Suttonová, Susie Sharpová a Addie Wyattová.
1976	Carter, JimmyJimmy Carter	Narodený v roku 1924	V roku 1976 v prezidentských voľbách v Spojených štátoch porazil úradujúcu hlavu štátu Geralda Forda.
1977	Sadat, AnwarAnwar Sadat	1918–1981	Anwar Sadat bol prvý arabský líder, ktorý ako prezident Egypta v roku 1977 odcestoval do Izraela, aby rokoval o normalizácii egyptsko-izraelských vzťahov.
1978	Siao-pching, TengTeng Siao-pching	1904–1997	Teng Siao-pching zbavil moci Chua Kuo-fenga a de facto ako hlavný vodca prevzal v roku 1978 kontrolu nad Čínou.
1979	Chomejní Ajatolláh Chomejní	1902–1989	Ajatolláh Chomejní v roku 1979 ako Najvyšší duchovný vodca Iránu viedol Iránsku revolúciu.
1980	Reagan, RonaldRonald Reagan	1911–2004	Ronald Reagan bol v roku 1980 drvivou väčšinou zvolený za 40. prezidenta Spojených štátov amerických.
1981	Wałęsa, LechLech Wałęsa	Narodený v roku 1943	Predák poľskej odborovej organizácie Solidarita, Lech Wałęsa, bol až do jeho uväznenia a vyhlásenia stanného práva (december 1981) jedným z architektov Augustových dohôd medzi vládou a opozíciou.
1982	Počítač Počítač		Označený ako „stroj roka“. Osobný počítač ohlásil úsvit informačného veku.
1983	Reagan, RonaldRonald Reagan (2)	1911–2004	Reagan, ako prezident Spojených štátov, zorganizoval v roku 1983 inváziu na Grenadu a presadzoval tzv. Strategickú obrannú iniciatívu.
1983	Andropov, Jurij VladimirovičJurij Vladimirovič Andropov	1914–1984	Sovietsky líder Jurij Andropov bol silným kritikom Strategickej obrannej iniciatívy. V auguste 1983 bol hospitalizovaný a v roku 1984 zomrel.
1984	Ueberroth, PeterPeter Ueberroth	Narodený v roku 1937	Peter Ueberroth bol poverený vedením organizácie Letných olympijských hier 1984 v Los Angeles, ktoré boli bojkotované štrnástimi krajinami vtedajšieho východného bloku.
1985	Siao-pching, TengTeng Siao-pching (2)	1904–1997	Vodca Číny Teng Siao-pching dostal uznanie za "rozsiahle ekonomické reformy, ktoré zmenili ortodoxný marxizmus".^[26]
1986	Aquinová, CorazonCorazon Aquinová	1933–2009	Corazon Aquinová v roku 1986 viedla revolúciu na Filipínach, ktorá zvrhla prezidenta Ferdinanda Marcosa a nastolila v štáte demokraciu.
1987	Gorbačov, Michail SergejevičMichail Sergejevič Gorbačov	Narodený v roku 1931	Pod jeho vedením sa v roku 1987 začala v Sovietskom zväze reformná politika prestavby (perestrojka) a otvorenosti (glasnosť).
1988	Ohrozenie Ohrozenie Zeme		„Planéta roka," zahrňujúca aspekt zosobňujúci Matku prírodu.
1989	Gorbačov, Michail SergejevičMichail Sergejevič Gorbačov (2)	Narodený v roku 1931	Bol uznaný za „muža desaťročia“. Gorbačov v roku 1989 dosiahol prvé slobodné voľby v Sovietskom zväze, ktoré sa konali ešte pred rozpadom východného bloku
1990	Bush, George H. W.George H. W. Bush	Narodený v roku 1924	Prezident Spojených štátov, George H. W. Bush, bol zodpovedný za účasť USA na druhej vojne v Perzskom zálive (1990–1991).
1991	Turner, TedTed Turner	Narodený v roku 1938	Zakladateľ káblovej televíznej spoločnosti CNN.
1992	Clinton, BillBill Clinton	Narodený v roku 1946	Bill Clinton sa v roku 1992 stal prezidentom Spojených štátov.
1993	Mierotvorcovia Mierotvorcovia		Reprezentovali ich Jásir Arafát, F. W. de Klerk, Nelson Mandela a Jicchak Rabin. De Klerk, prezident Juhoafrickej republiky, dohliadal v roku 1990 na prepustenie Nelsona Mandelu. Spoločne v krajine ukončili nadvládu systému apartheidu. Predseda Palestínskej národnej samosprávy, Jásir Arafat, a premiér Izraela, Jicchak Rabin, podpísali v roku 1993 Mierovú dohodu z Osla, prvú priamu dohodu medzi palestínskymi a izraelskými orgánmi.
1994	Pápež Ján Pavol II.	1920–2005	Ján Pavol II. bol medzi rokmi 1978 až 2005 hlavou rímskokatolíckej cirkvi.
1995	Gingrich, NewtNewt Gingrich	Narodený v roku 1943	Newt Gingrich bol lídrom tzv. Republikánskej revolúcie v USA, kedy Republikánska strana získala väčšinu v Snemovni reprezentantov, v Senáte a väčšinu guvernérov štátov USA. Gingrich sa vďaka tomu stal predsedom Snemovne reprezentantov Spojených štátov amerických.
1996	Ho, DavidDavid Ho	Narodený v roku 1952	David Ho je taiwansko-americký biológ známy svojimi výsledkami v oblasti porozumenia nákaze vírusom HIV a liečby AIDS.
1997	Grove, AndrewAndrew Grove	1936–2016	Americký podnikateľ, inžinier a spisovateľ maďarského pôvodu Andrew Grove viedol firmu Intel a stal sa jedným z priekopníkov polovodičovej technológie.
1998	Clinton, BillBill Clinton (2)	Narodený v roku 1946	Prezident USA Bill Clinton bol v roku 1998 po afére s Monicou Lewinsky obžalovaný. Senát ho nakoniec zbavil obvinenia.
1998	Starr, KenKen Starr	Narodený v roku 1946	Ken Starr sa preslávil vyšetrovaním afér spojených s vládou Billa Clintona. Na základe jeho správy (Starrova správa, po anglicky Starr report) bola otvorená možnosť rokovať o odvolaní Clintona z funkcie prezidenta (tzv. impeachment) a Clinton stratil na päť rokov právnickú licenciu.
1999	Bezos, JeffJeff Bezos	Narodený v roku 1964	Jeff Bezos je zakladateľ a výkonný riaditeľ Amazon.com.
2000	Bush, George W.George W. Bush	Narodený v roku 1946	V roku 2000 bol George W. Bush tesným počtom hlasov (0,01%) zvolený za prezidenta Spojených štátov.
2001	Giuliani, RudyRudy Giuliani	Narodený v roku 1944	Rudy Giuliani bol starostom New Yorku v čase koordinovaných teroristických útokov, ktoré sa udiali v USA v utorok 11. septembra 2001.
2002	Whistleblowers Whistlebloweri		Reprezentujú ich Cynthia Cooperová, Coleen Rowleyová a Sherron Watkinsová. Watkinsová odkryla v roku 2001 účtovné nezrovnalosti vo finančných správach firmy Enron a usvedčila ich v nasledujúcom roku pre Kongresom. Hodnota akcií spoločnosti, do ktorých investovali tisíce ľudí, spadla z 90 dolárov na 50 centov. V roku 2002 Cynthia Cooperová odhalila vo WorldCome (v tom čase v USA rekordnú) defraudáciu vo výške 3,8 miliardy dolárov. V roku 2002 agentka FBI Coleen Rowleyová vypovedala o nesprávnom zaobchádzaní s informáciami vzťahujúcimi sa na útoky z 11. septembra 2001.
2003	Americkí vojaci Ozbrojené sily Spojených štátov amerických (2)		Reprezentuje vojakov armády USA na celom svete, špeciálne v irackej vojne (2003–2011).
2004	Bush, George W.George W. Bush (2)	Narodený v roku 1946	V roku 2004 bol George W. Bush znovuzvolený za prezidenta USA. Bol iniciátorom Tretej vojny v Perzskom zálive.
2005	Dobrí samaritáni Dobrí samaritáni		Reprezentujú ich Bono, Bill Gates a Melinda Gatesová. Bono, filantrop a člen rockovej skupiny U2 sa v roku 2005 zaslúžil o akciu Live 8. Bill Gates, zakladateľ Microsoftu a vtedajší najbohatší človek sveta a jeho manželka Melinda založili filantropickú organizáciu Bill & Melinda Gates Foundation.
2006	You You^[27]		Reprezentuje individuálnych prispievateľov obsahu, ktorí tvoria World Wide Web.	štyria kandidáti Mahmúd Ahmadínežád Chu Ťin-tchao Kim Čong-il James Baker^[28]
2007	Putin, VladimírVladimír Putin^[29]	Narodený v roku 1952	Prezident Ruskej federácie.	štyria kandidáti Al Gore Joanne Rowlingová Chu Ťin-tchao David Petraeus^[30]
2008	Obama, BarackBarack Obama^[31]	Narodený v roku 1961	V roku 2008 Barack Obama vyhral voľby a v januári nasledujúceho roka sa stal prvým afro-americkým prezidentom Spojených štátov.	štyria kandidáti Henry Paulson Nicolas Sarkozy Sarah Palinová Zhang Yimou^[32]
2009	Bernanke, BenBen Bernanke^[33]	Narodený v roku 1953	Predseda Federálneho rezervného systému počas ekonomickej krízy od roku 2007.	štyria kandidáti Stanley McChrystal Čínsky pracujúci Nancy Pelosiová Usain Bolt^[34]
2010	Zuckerberg, MarkMark Zuckerberg^[35]	Narodený v roku 1984	Zakladateľ sociálne siete Facebook.	štyria kandidáti The Tea Party Hámid Karzaj Julian Assange The Chilean Miners^[36]
2011	Demonštranti Demonštranti^[37]		Reprezentuje celosvetové protestné hnutia, ako boli napríklad: Arabská jar, Španielska revolúcia, ako aj čílske študentské demonštrácie v rokoch 2011–12, protiúsporné protesty v Grécku (2010–2011), protikorupčné protesty v Indii(2010-2011), Ruské protesty (2011) a mnoho ďalších.	štyria kandidáti William McRaven Ai Weiwei Paul Ryan Kate Middletonová^[38]
2012	Obama, BarackBarack Obama (2)^[39]	Narodený v roku 1961	V roku 2012 bol Barack Obama znovuzvolený za prezidenta Spojených štátov.	ôsmi kandidáti Marissa Mayer Mohammed Morsi Undocumented Americans Bill Clinton a Hillary Clintonová Malála Júsufzajová Tim Cook Higgsov bozón Fabiola Gianotti^[40]
2013	František Pápež František^[41]	Narodený v roku 1936	V roku 2013 zvolený pápež rímskokatolíckej cirkvi. Nastúpil po rezignácii pápeža Benedikta XVI.	deviati kandidáti Baššár al-Asad Jeff Bezos Ted Cruz Miley Cyrusová Barack Obama Hassan Rouhani Kathleen Sebelius Edward Snowden Edith Windsor^[42]
2014	Ebola Bojovníci s Ebolou^[43]		Vzťahuje sa na zdravotníkov, ktorí bojovali chorobou vyvolanou vírusom Ebola počas jej epidémie v roku 2014. Patria k nim nielen lekári a sestry, ale aj zdravotníci, sanitári a všetci, ktorí pochovávali obete.^[44] V tíme boli medzi inými doktor Jerry Brown, riaditeľ nemocnice v Monrovii (Libéria),^[45]^[46] Dr. Kent Brantly, prvý Američan nakazený týmto vírusom,^[46]^[47] americká zdravotníčka Ella Watson-Strykerová z humanitárnej organizácie Lekári bez hraníc,^[46]^[48] vedúci ambumlancie Foday Gallah z Monrovie, ktorý prežil nakazenie Ebolou,^[46]^[49] či Salome Karmah, študujúca zdravotná sestra z Libérie, ktorej rodičia umreli na Ebolu^[46]^[50] a mnoho ďalších.	siedmi kandidáti The Ferguson protesters Vladimír Putin Taylor Swiftová Jack Ma Tim Cook Masoud Barzani Roger Goodell^[51]
2015	Merkelová, AngelaAngela Merkelová	Narodená v roku 1954	Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová (od r. 2005) dostala uznanie pre účasť na riešení gréckych dlhov a migračnej krízy v Európe.^[52]	siedmi kandidáti Abu Bakr al-Baghdadi Black Lives Matter activists Caitlyn Jenner Travis Kalanick Vladimir Putin Hassan Rouhani Donald Trump^[53]
2016	Trump, DonaldDonald Trump	Narodený v roku 1946	V roku 2016 Donald Trump zvíťazil vo voľbách prezidenta Spojených štátov. Je prvým občanom, ktorý získal prezidentský úrad v USA bez toho, aby mal nejaké vojenské či politické korene.	siedmi kandidáti Simone Biles Hillary Clintonová pionieri technológie CRISPR Recep Tayyip Erdoğan Nigel Farage The Flint Whistleblowers Beyoncé Knowlesová Narendra Modi Vladimír Putin Mark Zuckerberg^[54]
2017	„Tí, ktorí prelomili mlčanie“		Ľudia, ktorí prehovorili proti sexuálnemu zneužívaniu a obťažovaniu. Na obálke časopisu sú reprezentovaní poľnohospodárskou pracovníčkou Isabel Pascualovou, lobistkou Adamou Iwuovou, herečkou Ashley Juddovou, informatičkou Susan Fowlerovou, hudobnou skladateľkou a speváčkou Taylor Swiftovou a paňou, ktorá pracuje v nemocnici - tá si nepriala byť zverejnená a nevidno jej do tváre.^[55]	šiesti kandidáti Donald Trump Si Ťin-pching Robert Mueller Kim Čong-un Colin Kaepernick Patty Jenkins ^[56]^[57]^[58]^[59]^[60]^[61]
2018	„Strážcovia“		Novinári, ktorí čelili perzekúciám, väzneniu, alebo boli zavraždení kvôli svojej práci. Na štyroch rôznych titulných stranách boli vyobrazení títo: Džamál Chášukdží, stĺpčekár denníku The Washington Post zavraždený kvôli kritike saudského korunného princa, Maria Ressa, editorka filipínského zpravodajského webu Rappler, ktorá bola stíhaná za kritické pokrytie kontroverznej a násilnej politiky prezidenta, Wa Lone a Kyaw Soe Oo, spravodajky agentúry Reuters zadržané v Mjanmarsku počas vyšetrovania masakru v Inn Dine a pracovníci denníku The Capital Gazette, marylandských novín, ktorých redakcia sa stala terčom útoku strelca, ktorý zabil päť zamestnancov.^[62]	šiesti kandidáti Donald Trump Robert Mueller The Activists Mun Čä-in Ryan Coogler Meghan Markle ^[63]^[64]^[65]^[66]^[67]^[68]
2019	Thunbergová, GretaGreta Thunbergová	Narodená v roku 2003	švédska ekologická aktivistka, najmladšia ocenená osobnosť^[69]	štyria kandidáti Donald Trump Nancy Pelosiová Demonštanti v Hongkongu Whistle-bloweri Trumpovho ukrajinského škandálu
2020	Biden, JoeJoe Biden a Harrisová, KamalaKamala Harrisová	Narodení v roku 1942 a 1964	V roku 2020 boli Biden a Harrisová zvolení prezidentom a víceprezidentkou USA, keď porazili úradujúceho prezidenta Donalda Trumpa a viceprezidenta Mikea Pencea.^[70]^[71]^[72]	traja kandidáti Donald Trump Anthony Fauci a zdravotníci v prvej línii Hnutie za rasovú spravodlivosť
2021	Musk, ElonElon Musk	Narodený v roku 1971	americký inžinier, vynálezca, vizionár, podnikateľ a filantrop, generálny riaditeľ spoločnosti Tesla, Inc., zakladateľ SpaceX a jeden z najbohatších ľudí sveta za rok 2021^[73]	Časopis Time nezverejnil užší zoznam na rok 2021.^[74]
2022	Zelenskyj, VolodymyrVolodymyr Zelenskyj^[75]	narodený v roku 1978	Od roku 2019, prezident a od Invázii ruských vojsk v roku 2022 aj najvyšší veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny	deväť kandidátov Si Ťin-pching Najvyšší súd Spojených štátov Elon Musk Liz Cheneyová MacKenzie Scottová Demonštranti v Iráne Ron DeSantis Janet Yellenová Organizácia dohľadu nad bezpečnosťou používania zbraní ^[76]
2022	Spirit of Ukraine The Spirit of Ukraine^[77]		„Duch Ukrajiny“ („The Spirit of Ukraine“) predstavuje „odhodlanosť ukrajinského ľudu a ukrajinského odporu, ako aj jej zahraničnú pomoc“. Zahrňuje nasledujúcich ľudí a organizácie: Chirurga Davida Notta a jeho nadáciu španielskeho šéfkuchára José Andrésa a jeho nadáciu World Central Kitchen Vlastníka reštaurácií Jevhena Klopotenka Operného speváka Sergija Ivančuka Anesteziologičku Irynu Kondratovú Herca Lieva Schreibera a BlueCheck Ukraine Podnikateľa Olega Rogynskejho Podnikateľa Elona Muska, inžinier Olega Kutkova a Starlink Medičku Júliu Paievskú Novinárku Oľgu Rudenkovú a periodikum Kyiv Independent^[77]