Rajčiakovec repový

Názov tamarillo vznikol až okolo roku 1970 na Novom Zélande (je maorského pôvodu) a stal sa medzinárodným obchodným označenie pre tieto plody.^[4][5]

Druh pochádza zo subtrópov, z nevysokohorských partií And (Bolívia, Ekvádor, Chile, Peru) odkiaľ sa rozšíril do ostatných častí Južnej Ameriky (Argentína, Brazília, Kolumbia, Venezuela), potom do Strednej Ameriky (Guatemala, Kostarika, Karibik) a do južných častí Severnej Ameriky (Florida, Kalifornia). Následne bol rozšírený do východnej a južnej Afriky a južnej Ázie (India, Malajzia, Srí Lanka), na Papuu-Novú Guineu, do severných oblastí Austrálie a roku 1920 sa začal pestovať na Novom Zélande.^{[6] [7]}

Je vždyzelený, nevysoký, zvyčajne 3,5 až 5 m vysoký strom s plytkými koreňmi. Jeho riedke konáre sú husto pokryté žľaznatými trichómmi a sú porastené striedavými listami 10 až 30 cm dlhými a 5 až 10 cm širokými s 2 cm stopkou. Listové čepele sú lesklé, slabo dužinaté, vajcovité, na vrchole krátke a špicaté a výrazne žilkované.

Päťpočetné, obojpohlavné kvety na dlhých stopkách vyrastajú vo voľných zhlukoch. Voňajúce kvety bývajú až 2 cm široké, majú päť fialových kališných plátkov asi 3 mm veľkých a päť svetle ružových, voľných, voskovitých, podlhovastých, naspäť ohnutých, korunných plátkov asi 1 cm dlhých. V stredu kvetu vyrastá päť tyčiniek so žltými nitkami a peľnicami a semenník s jednou čnelkou s bliznou. Kvitnú po celý rok, často aj v čase, keď už zrejú prvé plody.

Zo hmyzom opelených kvetov vyrastú visiace, až 8 cm dlhé, vajcovito elipsovité, zelené bobule, ktoré v zrelosti môžu mať farbu purpurovú, krvavo červenú, oranžovú, červenú alebo žltú. Ich dužina je sfarbená žlto až oranžovo červeno. Plody majú v priehradkách čierne, kruhovité, ploché semená, ktoré sú výrazne horké a tvoria asi tretinu plodu. Šupka plodu je tenká, hladká, lesklá a je tiež silne horká.^[8]

Pestuje sa pre svoje plody, ktoré v zrelosti voňajú po ananásu či jahode a obsahujú vitamín C a veľa ďalších, pre telo potrebných vitamínov a minerálov. Plody sa zberajú postupne ako dozrievajú a pretože majú tvrdú šupku a pevnú dužinu, môžu byť v papierových škatuliach zasielané aj na veľké vzdialenosti. Dužina je trochu kyslejšia a pridáva sa do miešaných limonád a ovocných šalátov, môže sa tiež dusiť a pridávať do polievok a omáčok obdobne ako paradajky. Plody možno konzumovať surové, napríklad posypané cukrom, soľou alebo korením a prípadne po rozpolení grilovať ako zeleninu. Pred konzumácii je nutné stiahnuť horkú šupku, najlepšie ponorením do horúcej vody. Obsahujú veľa pektínu a možno z nich ľahko pripraviť džemy a čatní.^[9]

• 
  mladá rastlina
• 
  kvety
• 
  nezrelé plody
• 
  zrelé plody