Tík

Tík ako strom rastie v Ázii – v Thajsku, Indonézii, Indii ale najmä v Barme, kde má pre svoj rast najlepšie podmienky. Po masovom využívaní a spracovaní tíkového dreva v 19. storočí sú tíkové lesy iba zlomkom toho svojej pôvodnej veľkosti. V súčasnosti je vývoz tohto dreva limitovaný vývoznými licenciami a spracováva sa predovšetkým drevo z plantáží v Indonézii.

Tíkové drevo sa používalo najmä na výrobu koloniálneho nábytku, momentálne však ide hlavne o výrobu vonkajšieho záhradného nábytku, palúb lodí a ďalších produktov, ktoré sú vystavené vplyvom počasia.Z tíkového dreva sa tiež vyrábajú podlahy a dyhy na nábytok.

Významným spracovateľom tíkového dreva je India, ktorá z nej vyrába dvere, rámy okien, nábytok a stĺpy pre domy stavané v starom štýle. Mnoho typických anglických knihovní z koloniálnych území Indie a Barmy je postavených práve z tíkového dreva.^[1]

Hyblaea puera, hmyz žijúci v juhovýchodnej Ázii, je jediným škodcom tíkového dreva, ktorého húsenica sa týmto, ale aj iným bežným drevom v tejto oblasti živí.^[2]

• nebýva napadnuté plesňou, termitmi ani inými škodcami
• je veľmi tvrdé, pevné, pružné a zachováva si svoju stabilitu vďaka vysokému obsahu olejnatých živíc
• zachováva si porovnateľnú hmotnosť s inými drevami
• odolá vplyvom počasia – slnečným lúčom, vetru, dažďu, snehu a dokonca i mrazu

• 
  Tíkové stromy v Ananthagiri Hills, Ándhrapradéš, India.
• 
  Tíkové kvety v Ananthagiri Hills
• 
  Tíkový strom Kalkate, Západné Bengálsko, India
• 
  Tíkový strom v Kalkate
• 
  Listy v Kalkate
• 
  Kvety v Kalkate
• 
  Padajúce lístie v Kalkate
• 
  Konáre a padajúce lístie Kalkate
• 
  Kmeň a kôra v Kalkate