Curaçao
Curaçao je ostrov pri pobreží Venezuely, jedna z krajín Holandského kráľovstva. Spolu s ostrovmi Aruba a Bonaire tvorí tzv. ABC ostrovy Záveterných ostrovov a je súčasťou Malých Antíl.
| Curaçao | |||||
| |||||
| Štátna hymna: Himno di Kòrsou | |||||
 | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Land Curaçao (hol.) | ||||
| • krátky | Curaçao (hol.) | ||||
| Hlavné mesto | Willemstad 12°7′ s.š. 68°56′ z.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Willemstad | ||||
| Úradné jazyky | holandčina, papiamento | ||||
| Štátne zriadenie Kráľ Guvernér Predseda vlády | konštituentná krajina Holandského kráľovstva Viliam Alexander Lucille George-Wout Eugene Rhuggenaath | ||||
| Vznik | 10. október 2010 (rozdelenie Holandských Antíl) | ||||
| Susedia | žiadny (ostrovný štát) | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) | 444 km² – km² ( %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2016) • hustota (2016) | 158 986 358/km² | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) | 2012 3,1 mld. $ (184.) 20 020 $ (46.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2012) | 0,811 (?.) – vysoký rozvoj | ||||
| Mena | antilský gulden (ANG) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas | AST (UTC-4) bez zmeny (UTC-4) | ||||
| Medzinárodný kód | CW | ||||
| Internetová doména | .cw, .an | ||||
| Smerové telefónne číslo | +599 9 | ||||
69°00′43″Z / 12,1964°S 69,012°Z
Hoci sa tu bežne hovorí papiamentom, po anglicky a španielsky, úradným jazykom je holandčina.
Ostrov je známy svojimi rezerváciami, kde sú k videniu jedny z najväčších kaktusov na svete (kadushi), najrozličnejšie druhy živočíchov - žaby, vtáky, nejedovaté hady a jašterice. Urbanizmus Antíl a Curaçao je taký preslávený, že sa niektoré miesta dostali i na listinu svetových chránených pamiatok UNESCO. Vo Willemstade sa dá vidieť starý, drevený pontónový most, alebo jedna z najstarších synagóg na americkom kontinente. Zachované stavby sú zmesou z počiatku 18. storočia.
Dejiny
Pôvodní obyvatelia Curaçao boli americkí Indiáni menom Arawak. Prví Európania, ktorí videli ostrov, patrili k posádke španielskej výpravy vedenej Alonsom de Ojeda v roku 1499. Arawakov (miestnych Indiánov) zdecimovali choroby ako kiahne a osýpky zavedené Španielmi. Ostrov obsadili Holanďania v roku 1634. Holandská západoindická spoločnosť založila hlavné mesto Willemstad na brehu zátoky nazvanej Schottegat. Curaçao bolo v tom čase na okraji záujmu, pretože na ňom nebolo mnoho vecí, o ktoré sa kolonisti zaujímali. Nielenže na ňom nebolo žiadne zlato, ale ani dostatok potravín či vody. Ale prirodzený prístav Willemstad sa ukázal byť ideálnym miestom pre obchod. Obchod a plavba - ale aj pirátstvo - sa stali na Curaçao najdôležitejšími ekonomickými činnosťami. Navyše Curaçao začal zohrávať kľúčové postavenie v atlantickom obchode s otrokmi. Holandská západoindická spoločnosť urobila v roku 1662 z ostrova centrum pre obchodovanie s otrokmi. Holandskí veľkoobchodníci priviedli otrokov z Afriky do obchodnej oblasti nazývanej Asiento. Odtiaľ boli otroci predávaní a naloďovaní do rôznych cieľov v južnej Amerike a Karibiku.
Obchod s otrokmi urobil ostrov bohatším a viedol k pôsobivému koloniálnemu budovaniu stavieb, ktoré tu stoja dodnes. Curaçao má rysy architektúry, v ktorej sa miešajú rôzne holandské a španielske koloniálne štýly. Široký okruh rôznych historických budov vo Willemstade je zapísaný v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Vidiecke domy (plantážnické domy) a domy v západoafrickom štýle (obydlia otrokov) sú roztrúsené po celom ostrove. Mnohé z nich sú reštaurované a prístupné návštevníkom.
Referendá o nezávislosti
Od júna 2000 do apríla 2005 mal každý ostrov Holandských Antíl svoje referendum o ďalšom politickom smerovaní. Obyvatelia vyberali jednu zo štyroch možností:
- tesné väzby s Holandskom
- zostať v spoločenstve Holandských Antíl
- samospráva ako krajina vnútri Holandského kráľovstva (samostatný ostrov v rámci Hol. kráľovstva)
- nezávislosť (plná štátna nezávislosť)
Výsledky referend:
| Ostrov | Dátum referenda | Hlasovanie za tesné spojenie s Holandskom | Hlasovanie za zotrvanie v Holandských Antilách | Hlasovanie za samostatný ostrov v rámci Hol. kráľ. | Hlasovanie za nezávislosť | Referencie |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Sint Maarten | 22. júna 2000 | 11,6 % | 3,7 % | 69,9 % | 14,2 % | [1] |
| Bonaire | 10. septembra 2004 | 59,0 % | 15,9 % | 24,1 % | <1 % | [2] |
| Saba | 5. novembra 2004 | 86,05 % | 13,18 % | - | <1 % | [3] |
| Curaçao | 8. apríla 2005 | 23 % | - | 68 % | 5 % | [4] |
| Sint Eustatius | 8. apríla 2005 | 20 % | 76 % | - | 1 % | [4] |
Dňa 26. novembra 2005 sa konala konferencia medzi vládami Holandska, Aruby, Holandských Antil, a každého nástupníckeho ostrova v Holandských Antilách. Záverečná reč uvádzala, že sa vytvorí samospráva pre Curaçao a Sint Maarten (podobná Arube), plus nový stav pre Bonaire, Saba, a Sint Eustatius (tesné zväzky s Holandskom) a nadobudnú platnosť 1. júla 2007.
V roku 2008 sa na základe predchádzajúceho referenda rozpúšťajú Holandské Antily na jednotlivé ostrovy. Po Arube aj Curaçao získa plne autonómny štatút a má vlastnú vlajku, znak, vládu a samosprávu vo všetkých otázkach okrem zahraničnej politiky a obrany, ktoré zostávajú v kompetencii Holandska. Curaçao má právo vyhlásiť referendum s otázkou o úplnej nezávislosti od Holandska, ak bude chcieť.
Referencie
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Curaçao
