Islam Karimov

V roku 1989 sa Karimov stal generálnym tajomníkom Komunistickej strany Uzbekistanu . 24. marca 1990 sa stal prezidentom Uzbeckej SSR a 31. augusta 1991 vyhlásil nezávislosť Uzbekistanu. 29. decembra 1991 vyhral prvé nezávislé uzbecké prezidentské voľby so ziskom 86 % hlasov. Voľby sú však považované za nespravodlivé, pretože bol sfalšovaný počet hlasov a hoci mal kandidát opozície Muhammad Salih istú možnosť sa volieb ako kandidát zúčastniť, v kampani bol uprednostňovaný kandidát vlády.

Bývalý britský veľvyslanec Craig Murray, pôsobiaci v krajinu v rokoch 2002 – 2004, sa zmieňuje o vysokej korupcii a nedodržiavaní ľudských práv. Poukazoval tiež na správy o mučení obyvateľov. Kvôli správaniu voči svojim oponentom a porušovaniu ľudských práv, mučeniu, cenzúre a falšovaniu volieb bol Islam Karimov považovaný za jedného z najhorších svetových diktátorov svojej doby. ^{[2] [3]}

Islam Karimov bol dvakrát ženatý. So svojou druhou ženou Taťjanou Akbarovnou, ktorá bola tadžického a ruského pôvodu, mal dve dcéry, staršiu Gulnaru a mladšiu Lolu.^[3] Karimov a jeho dcéry boli kritizovaní za nepotizmus .

Okázalý štátny pohreb bol Karimovi vystrojený v sobotu 3. septembra 2016 v jeho rodnom Samarkandu za účasti vdovy Taťjany, dcéry Loly a premiéra Šavkata Mirzijojeva, pravdepodobného Karimovho nástupcu vo funkcii. Na pohrebe chýbala staršia dcéra Gulnara, kedysi – ako najvplyvnejšia žena v krajiny – zvaná uzbecká princezná, čo vyvolalo dohady, či je ešte nažive.^[4]

Uzbecké vyznamenania

• Rád za vynikajúce zásluhy - 25. augusta 1992
• Hrdina Uzbekistanu
• Rád priateľstva

Sovietske vyznamenania

• Rád priateľstva medzi národmi – 29. januára 1988
• Rád červeného práporu práce

Zahraničné vyznamenanie

• Rád zlatého orla – Kazachstan, 1997
• Veľkokríž s reťazou Rádu zásluh o Taliansku republiku – Taliansko, 2. mája 1997
• Rád kniežaťa Jaroslava Múdreho I. triedy – Ukrajina, 17. februára 1998 – za veľký osobný prínos k posilneniu priateľstva a spolupráce medzi Ukrajinou a Uzbekistanom
• Veľkokríž Rádu Vitolda Veľkého – Litva, 24. septembra 2002
• Rád zlatého rúna – Gruzínsko, 2003
• Veľkokríž Rádu za zásluhy Poľskej republiky – Poľsko, 10. júla 2003 – udelil prezident Aleksander Kwaśniewski za mimoriadny prínos k rozvoju spolupráce medzi Poľskom a Uzbekistanom
• Reťaz Rádu za občianske zásluhy – Španielsko, 2003
• Veľkokríž s reťazou Rádu troch hviezd – Lotyšsko, 1. októbra 2008 – udelil prezident Valdis Zatlers
• Prezidentský rád znamenitosti – Gruzínsko, 2013 ^[5]
• Rád Srbskej republiky II. triedy – Srbsko, 2013 – udelil prezident Tomislav Nikolić za zásluhy na rozvoji a posilnení mierovej spolupráce a priateľských vzťahov medzi Srbskom a Uzbekistanom
• Veľký rád Mugunghwa – Južná Kórea