Bagdad

Bagdad leží v plochej krajine stredného Iraku na rieke Tigris v nadmorskej výške 34 m. Podnebie je púštne, kontinentálne s výraznými teplotnými rozdielmi medzi dňom a nocou. Priemerná ročná teplota je 22 °C, pohybuje sa od 9 °C v januári po 34 °C v júli; ročný úhrn zrážok dosahuje iba 155 mm.

Bagdad založil na ľavom brehu Tigrisu roku 762 kalif al-Mansúr z abbásovskej dynastie, ktorý sem preniesol svoje sídlo z Damasku. Názov však pochádza už z dôb skoršej osady a jeho výklad je sporný – najčastejšie z perzštiny vo význame "Bohom dané", eventuálne z aramejčiny "Ovčia ohrada". Tiež môže znamenať "Mesto mieru" alebo "Dar kráľov".^{[chýba zdroj]}.

Mesto s charakteristickým kruhovým pôdorysom sa čoskoro stalo jedným z civilizačných centier vtedajšieho sveta a dôležitou obchodnou križovatkou medzi Indiou, Perziou a Európou. V Bagdade, vtedy prezývanom Madína as-Salám („Mesto mieru“), žilo podľa niektorých odhadov až milión obyvateľov. Najslávnejšie obdobie mesta za kalifa Hárúna ar-Rašída dodnes pripomínajú príbehy Tisíc a jednej noci. Koniec pozície Bagdadu ako centra arabského sveta prišiel 10. februára 1258, kedy ho vyplienilo mongolské vojsko Hülegü chána; o život vtedy prišlo odhadom 250-tisíc ľudí. Z tejto rany sa mesto už nespamätalo a upadlo do postavenia provinčného centra. Od roku 1534 do roku 1921 patrilo k Osmanskej ríši. V roku 1938 sa stalo hlavným mestom Irackého kráľovstva, najprv pod britskou správou, neskôr nezávislého, dnes Irackej republiky. Vďaka tomuto titulu sa mesto postupne opäť stalo jedným z centier arabskej kultúry.

V poslednom období je mesto častou obeťou vojen a útokov, ako napríklad posledná vojna v Iraku, pri ktorej bolo mesto vystavené intenzívnemu bombardovaniu. To sa prejavuje aj na kvalite života v meste - v rôznych rebríčkoch kvality života sa Bagdad spravidla ocitá na chvoste^[1]. Aj v súčasnosti je mesto opäť v ohrození, ako sa ho snažia dobyť militanti z Islamského štátu.