Mayotte

V roku 1500 bol na ostrove vytvorený sultanát Maore.^[1] V roku 1503 ostrov prvý raz objavili portugalskí objavitelia, nazvali ho Espirito Santo, no nekolonizovali ho. V následných storočiach ostrov patril pod správu rôznych sultanátov z Madagaskaru, než ho v roku 1841 spolu s ostatnými Komorskými ostrovmi kúpilo Francúzsko.^[1]

Miestni obyvatelia v rokoch 1974 a 1976 hlasovali proti svojmu začleneniu do Federálnej islamskej republiky Komory, ktorá vznikla 6. júla 1975 z dovtedy francúzskej dŕžavy. Ostrov tak dodnes tvorí súčasť Francúzska.

Od 4. apríla 2011 je to zámorský departement a zámorský región. Od 1. januára 2014 je Mayotte tzv. najvzdialenejším regiónom EÚ.^[2]

Región v 20. rokoch 21. storočia trápila vysoká miera prichádzajúcich nelegálnych migrantov, primárne z Komor.^[3] Iba približne polovica z 300 tisíc obyvateľov Mayotteu má francúzsky pas.^[4] Začiatkom roku 2024 vypukli na ostrove veľké protesty a nepokoje miestnych obyvateľov, sťažujúcich sa na nárast kriminality súvisiaci s migrantmi.^[5] V nadväznosti na to vo februári 2024 francúzsky minister vnútra Gerald Darmanin oznámil, že vláda na Mayotte zmení tradičný spôsob nadobúdania francúzskeho občianstva jus soli na jus sanguinis a teda že dieťa narodené na ostrove nedostane automaticky nárok na občianstvo Francúzska.^[4][6]

Administratívne je ostrov rozdelený na 13 kantónov a 17 obcí.^[7] Hlavou Mayotte, ktoré je plne integrálnou súčasťou Franúzska, je francúzsky prezident. Najvyšším predstaviteľom každého francúzskeho regiónu je prezident regionálnej rady. Mayotte má 2 zástupcov v dolnej komore francúzskeho parlamentu (Národné zhromaždenie) a 2 v hornej komore (Senát).^[8]

Náboženstvo

Majoritné náboženstvo na Mayotte je islam. Hlási sa k nemu 97 % obyvateľstva,^[9] zvyšné 3 % sú kresťania.^[10] Na ostrove funguje mešita Tsingoni, najstaršia funkčná mešita na území Francúzska, využívaná od roku 1538.^[11]

Oficiálne platidlo na Mayotte je euro.^[12]

V roku 2019 predstavoval hrubý domáci produkt Mayotte v trhových výmenných kurzoch 2,66 mld. € (2,98 mld. $).^[13] V rovnakom roku bolo HDP na obyvateľa pri trhových výmenných kurzoch, nie PPP, na hodnote 9 692 € (10 850$),^[13] čo predstavovalo osemnásobok HDP na obyvateľa na Komoroch v roku 2019,^[14] no zároveň tiež iba 42,8 % HDP na obyvateľa na Réunione a 26,4% HDP na obyvateľa v pevninskom metropolitnom Francúzsku. Životný štandard je na Mayotte najnižší z francúzskych území. V roku 2017 nemalo 10 % domov na Mayotte elektrinu, 29 % domov nemalo tečúcu vodu a 54 % domov nemalo toaletu.^[15]

1,080

1,360

10,850

507

512

544

Ekonomika Mayotteu rástla významne od konca 20. storočia pre finančné transfety od francúzskej vlády a postupnú transformáciu teritória na plnohodnotný francúzsky departement po referende z roku2009, spojenú so značným zvýšením kvality verejných služieb a infraštruktúry.

Ekonomika územia rástla v priemere o 9,3 % ročne v reálnych hodnotách v období rokov 2001 – 2008, než ju postihli dopady svetovej finančnej krízy v roku 2008 a recesia -0,4 % v roku 2009.^[13] Už začiatkom roku 2010 sa hospodárstvo opäť vzmohlo, vedené transformáciou územia na zámorský departement, po rozhodnutí v referende v roku 2009, čo vstúpilo do platnosti v roku 2011. V rokoch 2011 – 2017 rástla ekonomika Mayotteu v priemere o 6,9 % ročne v reálnych hodnotách, ale v roku 2018 sa ekonomický rast spomalil na 2,1 % vinou masívnych občianskych nepokojov na ostrovoch, v rámci ktorých niekoľko týždňov trvali demonštrácie, zátarasy ciest a štrajky, čo paralizovalo v období januára až apríla 2018 miestnu ekonomiku.^[13] Ekonomický rast sa v roku 2019 vrátil na hodnotu 5,2 % HDP, no po dopadoch pandémie COVID-19 sa v roku 2020 predpokladal iba na hodnote 1,1 %.^[13]

Vďaka rýchlemu ekonomickému rastu začal Mayotte dobiehať zvyšok Francúzska v životnom štandarde. Napriek vysokému prírastku obyvateľstva vzrástlo HDP Mayotte per capita z 15,4 % v roku 2000 na úroveň 27,3 % z hodnoty HDP per capita metropolitného Francúzska v roku 2007. Proces dobiehania sa zastavil v roku 2018 pre občianske nepokoje a ich hospodárske následky.^[16][13] Compared to Réunion, V porovnaní s Réunionom vzrástlo HDP na obyvateľa Mayotteu z úrovne 28,7 % v roku 2000 na hodnotu 43,7 % v roku 2017.^[16][13]

Základ poľnohospodárstva tvorí prestovanie vanilky, ylang-ylang, kávy a kopry. Miestne poľnohospodárstvo je ohrozované neistotou a relatívne vysokou cenou práce, kedy nemôže súperiť ako exportér s lacnými produktami z Madagaskaru alebo Komor. Hlavní obchodní partneri sú pevninské Francúzsko, Komory, Madagaskar, Indonézia, Maurícius a Keňa.^[17] Ako hlavný ekonomický potenciál na ostrovoch zostáva turizmus, ktorého rozvoju bráni vysoká kriminalita.