Puma americká

Puma je držiteľom Guinnessovho rekordu ako zviera s najväčším počtom mien – má viac ako 40 mien v angličtine a celkovo približne 43 domorodých mien v Severnej a Južnej Amerike (25 pôvodných severoamerických a 18 pôvodných juhoamerických).^[2][3][4][5]

Puma je bežný názov používaný v Latinskej Amerike a takmer v celej Európe. Niekedy sa používa aj v Spojených štátoch. Názov pochádza z kečuánčiny, jazyka Inkov, v ktorom znamená „mocný“ alebo „silný“.^[2][6]

V slovenčine sa ešte môžeme stretnúť s alternatívnymi názvami kaguár alebo kuguár, horský lev, strieborný lev alebo americký lev.^[7][8]

V Spojených štátoch amerických a Kanade sa bežne nazýva ako cougar, mountain lion („horský lev“) alebo napríklad catamount („mačka z hôr“).^[2]

Vedecký názov tohto druhu znie Puma concolor, pričom druhové meno concolor sa vzťahuje na jednoduchú farbu srsti a v preklade znamená „jednofarebný“.^[7][9]

Puma sa zaraďuje do podčeľade Felinae, malých mačkovitých šeliem, zatiaľ čo veľké mačky sa zaraďujú do podčeľade Pantherinae. Predkovia čeľade Felidae žili v Ázii približne pred 11 miliónmi rokov. Najbližším žijúcim príbuzným pumy je jaguarundi a tiež gepard (v porovnaní s ostatnými mačkami majú puma a gepard dlhé a ohybné chrbtice), ale otázka príbuznosti pumy a geparda nie je spoľahlivo vysvetlená.^[10][11]

Pôvodne bola zaradená do rodu Felis (mačka), kam patrí aj mačka domáca. Mala binomické meno Felis concolor, ktoré jej v roku 1771 priradil švédsky prírodovedec Carl Linné, ale v roku 1834 ju škótsky prírodovedec Sir William Jardine zaradil ako iný druh do samostatného rodu Puma, kde sa spolu s jaguarundim, oveľa menšou americkou mačkou, vyskytovala až do roku 2017,^[12][13] ale po taxonomickej revízii mačkovitých šeliem (IUCN/SSC Cat Specialist Group, 2017) je jaguarundi zaradený do monotypického rodu Herpailurus, takže rod Puma zahŕňa jediný žijúci druh, pumu americkú.^[14]

Poddruhy

V minulosti (do roku 2000) bolo opísaných až 32 poddruhov pumy americkej, ktoré sa rozlišujú podľa sfarbenia, biotopu a preferovaného prostredia. Genetické štúdie mtDNA však ukázali, že mnohé z opísaných poddruhov sú si veľmi podobné. Preto došlo k redukcii na šesť poddruhov:^[15]

• P. c. puma; južná časť Južnej Ameriky
• P. c. anthonyi / P. c. capricornensis; východná časť Južnej Ameriky
• P. c. cabreae; stredné oblasti Južnej Ameriky
• P. c. concolor; severná časť Južnej Ameriky
• P. c. costaricensis; Stredná Amerika
• P. c. couguar; Severná Amerika

Po taxonomickej revízii čeľade Felidae (IUCN/SSC Cat Specialist Group, 2017) však odborníci rozlišujú len dva poddruhy:^[14]

• P. c. concolor; Južná Amerika
• P. c. couguar; Stredná a Severná Amerika

Evolúcia

Podľa molekulárnej-fylogenetickej štúdie z roku 2006 spoločný predok súčasných rodov Leopardus (ocelot, margay atď.), Lynx (rys), Puma, Prionailurus (ázijské malé mačky) a ďalších malých mačiek migroval cez pevninský most v dnešnom Beringovom prielive do Ameriky približne pred 8,5 až 8 miliónmi rokov. Severoamerické mačkovité šelmy sa dostali do Južnej Ameriky po tom, ako sa tieto dva kontinenty a časť Strednej Ameriky spojili Panamskou šijou približne pred 4 – 3 miliónmi rokov a došlo k známej „medzidruhovej výmene“.^[10][15] Podľa niektorých štúdií sa vývojová línia geparda oddelila od línie pumy a migrovala z Ameriky späť do Ázie a Afriky,^[10][15] zatiaľ čo iné štúdie naznačujú, že gepardy sa oddelili priamo v Starom svete. Puma je pravdepodobne úzko príbuzná s vyhynutým „americkým gepardom“ rodu Miracinonyx.^[11]

Štúdie preukázali vysokú genetickú podobnosť medzi populáciami púm zo Severnej Ameriky, čo naznačuje, že sú nedávnymi potomkami malej skupiny predkov. Odborníci predpokladajú, že pôvodná populácia severoamerických púm vyhynula počas pleistocénu približne pred 10 000 rokmi spolu s ďalšími veľkými cicavcami, ako napríklad smilodonmi. Dnešnú populáciu severoamerických púm považujú za potomkov juhoamerických zvierat, ktoré začali migrovať na sever približne v rovnakom čase.^[15]

Pumy sa vyskytujú v Severnej a Južnej Amerike s výnimkou najsevernejšej časti Kanady (hoci bola pozorovaná už aj na Aljaške^[16][17]) a pravdepodobne aj Ohňovej zeme na južnom cípe Južnej Ameriky.^[18][19] Keďže sú veľmi prispôsobivé, možno ich nájsť v mnohých rôznych biotopoch: v horách až do nadmorskej výšky 5 800 m,^[18][20] lesoch, tropických džungliach, na lúkach a dokonca aj vo vyprahnutých púšťach. S rastúcou ľudskou populáciou a vplyvom urbanizácie sú však mačky čoraz viac vytláčané do menších a menej vhodných oblastí, ako sú hory. Ich vysoká prispôsobivosť im však pravdepodobne umožní zabrániť tomu, aby navždy zmizli z voľnej prírody.

Podľa najnovších odhadov žije v Kanade približne 5 500 až 9 000 púm a v USA asi 45 000 púm,^[21][22] ale o populácii týchto mačiek v Južnej Amerike nie je známe takmer nič.^[18][23]

Pumy sú tretie alebo štvrté najväčšie šelmy z čeľade Felidae.^{[pozn. 1]} Dospelé samce dosahujú dĺžku približne 240 cm^[24] (od 170 do 275 (290) cm^{[25][26][27][28]}) od nosa po koniec chvosta a ich telesná hmotnosť sa pohybuje od 30 do 100 kg.^{[24][25][26][29]} Zriedkavo môže statný samec dosiahnuť dĺžky 290 a viac cm alebo hmotnosť 120 kg.^[25][30] Samice merajú od nosa po chvost približne 200 cm^[24] (od 145 do 220 (230) cm^[25][27][31]) a vážia od 20 do 65 kg.^{[24][25][29][32]} Samotný chvost je dlhý približne 55 až 95 cm.^[27][30] Po ramená (na výšku) meria od 45 do 90 cm. Veľkosť sa líši v závislosti na poddruhu alebo regionálnej formy. Pumy zo severu a juhu (t. j. žijúce bližšie k pólom) sú vo všeobecnosti mohutnejšie ako pumy z centrálnych oblastí v blízkosti rovníka.^[33][34][35] Puma sa napriek svojmu mohutnému vzrastu radí medzi malé mačky (Felinae). Dôvodom je stavba hlasového ústrojenstva (skostnatelému jazylkovému aparátu a imobilnému hrtanu), kvôli ktorej nedokáže hlasno revať.^[36][37]

Hlavy týchto mačiek sú okrúhle, so vztýčenými ušami. Majú silné predné končatiny, krk a čeľuste, ktoré im pomáhajú uchopiť a udržať korisť. Zadné končatiny sú dlhšie ako predné a proporčne najmohutnejšie a najdlhšie z čeľade mačkovitých, čo im dáva silu na dlhé skoky. Sú to veľmi silné a rýchle dravce. Pumy dokážu vyskočiť až päť metrov vysoko a jedným odrazom preskočiť vzdialenosť až 14 m v horizontálnom smere.^[38] Pri šprinte môžu dosiahnuť rýchlosť viac ako 70 km/h, ale len na krátku vzdialenosť.^[39] Jednoducho tak predbehne svorku loveckých psov, ale pretože má malú kapacitu pľúc, čoskoro sa vyčerpá a hľadá potom útočisko napríklad na stromoch. Vďaka mohutným svalom a pružnej chrbtici sa s ľahkosťou pohybuje aj po skalách.^[2][30] K tomu je navyše obdarená zahnutými, plne zaťažiteľnými pazúrmi (vďaka tomu sa pri bežnej chôdzi neobrusujú) a veľkými vankúšikovitými prednými labami – adaptácia na zvieranie koristi.^[30][40]

Lebka je široká, zaoblená a pomerne krátka, presahuje dĺžku 130 mm,^[41] maximálne môže merať 237 mm.^[2][42] Od lebky jaguára, ktorý má konkávny (vydutý smerom dovnútra) tvar nosovej kosti, sa lebka pumy líši konvexným (vypuklým) tvarom a je celkovo menšia.^[42] Rast lebky sa zastaví pri dovŕšení 5 – 6 rokov v prípade samíc a vo veku 7 – 9 rokov u samcov.^[43] Zubný vzorec zdravej dospelej pumy vyzerá takto: ${\displaystyle {3 \over 3}{1 \over 1}{3 \over 2}{1 \over 1}}$ = 30 zubov.^[2][30] Vyznačuje sa masívnymi, sploštenými a relatívne krátkymi očnými zubmi s priemernou dĺžkou 28,5 mm.^[44] Výnimočne vybavení jedinci môžu mať tieto zuby o niečo väčšie; napríklad jeden samec z Arkansasu mal pravý horný očný zub dlhý až 37 mm.^[45] Očné zuby sa s postupom veku opotrebovávajú a prichádzajú o svoju pôvodnú dĺžku (najdlhšie sú tak zhruba v dvoch rokoch života).^[43] Pri stisku čeľustí dokáže vyvinúť silu rovnajúcu sa 500 N (v prípade očných zubov), teda väčšiu ako leopard obláčikový (344 N) či leopard snežný (363 N), ale menšiu ako leopard škvrnitý (559 N) alebo napríklad jaguár (879 N).^[44][46]

Objem mozgovej časti lebky dosahuje u samcov priemerne 133 cm³, u samíc 128 cm³, bez ohľadu na to, ako je lebka dlhá. Mozoček a objem mozgového kmeňa je však u samca výrazne väčší ako u samice. Malý mozog i mozgový kmeň nadväzujúci na chrbticovú miechu zohrávajú dôležitú úlohu v prípade držania tela a iných motorických činností. Samce rastú do väčších rozmerov a majú teda väčšiu a mohutnejšiu postavu vyžadujúcu vyššiu úroveň koordinácie, a možno práve preto majú tieto časti mozgu väčšie.^[47]

V závislosti od poddruhu a lokality sa farba srsti pumy pohybuje od hnedožltej po sivočervenú. Pumy, ktoré žijú v chladnejšom podnebí, majú zvyčajne sivú srsť v porovnaní s tými, ktoré žijú v teplejšom podnebí a ktorých srsť má červenší odtieň. Brucho a pery sú vždy svetlejšie až biele. Typickým znakom na tele pumy sú tmavé škvrny po oboch stranách papule, na zadnej strane uší a niekedy aj na konci chvosta. Mláďatá sú do veku šiestich mesiacov tmavšie škvrnité; na chvoste majú tmavšie kruhy.^[2][30]

Melanická (veľmi tmavá až čierna) forma pumy, teda sfarbenie, aké sa objavuje u leopardov alebo jaguárov, nebola zrejme nikdy riadne zdokumentovaná, a pokiaľ je nejaká šelma vypozorovaná či nahlásená úradom, väčšinou ide o zámenu s inými, niekedy podobne vyzerajúcimi mačkami, u ktorých je čierne sfarbenie síce vzácne, ale preukázané (rys, jaguarundi).^[48][49][50] Avšak existujú zdroje, ktoré upozorňujú na neobvykle vysoký počet hlásení, ako napr. na konci 20. storočia v kanadskej provincii Nové Škótsko (avšak nepotvrdených),^[51] a ďalšie, ktoré tvrdia, že čierne pumy existujú.^[52] Vzhľadom na to, že melanizmus je známy u väčšiny vrcholových predátorov vyznačujúcich sa nižšou populáciou, niektorí odborníci o možnom výskyte tzv. čiernych panterov aj v prípade tohto druhu príliš nepochybujú.^[50][53] Naopak isto preukázaná je leucistická (biela) či zrejme aj albinotická (biela až ružovkastá s červenými očami) varieta pumy.^[54][55]

Podobne ako iné mačkovité šelmy má aj puma celkom 38 chromozómov – 18 autozomálnych párov a dvojicu pohlavných chromozómov.^[15][56]

Zmysly

Zrak

Mačky majú najrozvinutejšie binokulárne videnie spomedzi všetkých druhov šeliem. S perfektným zrakom puma spozoruje najmenší pohyb hlodavca ukrytého vo vegetácii a dokáže presne odhadnúť vzdialenosť. Má okrúhle zreničky, ktoré sa pri slabej viditeľnosti veľmi rozšíria a naopak pri jasnom svetle sa takmer úplne zatvoria, čo ich chráni pred ostrým denným slnkom. V noci sú potom zreničky čo najviac rozšírené, aby zachytili čo najviac svetla. Puma má na pozadí očí vrstvu špeciálnych reflexných buniek nazývaných tapetum lucidum, ktoré odrážajú svetlo späť a výrazne tak zlepšujú obraz toho, čo zviera vidí – v noci vidí 6-krát lepšie ako človek. Táto reflexná vrstva je zodpovedná za charakteristický lesk očí, ktorý je viditeľný najmä v noci, keď na pumu alebo inú mačku posvietime baterkou.^[2][57]

Sluch

Uši sú krátke a okrúhle, nezávisle sa otáčajúce a schopné tak zachytiť aj veľmi slabé zvuky a frekvencie v ultrazvukovom pásme. Možno predpokladať, že puma počuje v rozsahu 200 Hz až 100 kHz, podobne ako iné veľké mačky.^[2][58][59]

Čuch

Čuch sa používa predovšetkým na komunikáciu v sociálnych interakciách. Svoje teritórium si vymedzujú pachovými značkami, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu aj počas obdobia rozmnožovania: pumy nimi signalizujú svoju prítomnosť a pohlavie, a dokážu vycítiť, či je samica v období ruje. Pri love puma využíva najmä svoj dokonalý zrak a sluch, ale predtým, ako sa vydá za korisťou, dokáže pomocou čuchu zistiť, či sa vôbec v oblasti nejaká korisť pohybuje.^[2][60]

Hmat

Hmatové fúzy (tzv. vibrisy) okolo tlamy pumy uľahčujú orientáciu. Keď je v tesnej blízkosti svojej koristi, dokáže zviera efektívne a rýchlo usmrtiť – v okamihu „nahmatá“ citlivé miesto a vykoná smrtiace uhryznutie. Podobne citlivé sú aj jej laby, vďaka ktorým dokáže na základe smeru rastu srsti určiť presnú polohu hlavy zvieraťa, a to aj v úplnej tme.^[2]

Pumy sú zvyčajne samotárske a zámerne sa stretávajú len v období párenia, ale mláďatá trávia s matkou pomerne dlhý čas. Je však možné stretnúť aj „svorku“ púm (matku a mláďatá s ďalšími, pravdepodobne príbuznými pumami), ktoré sa spoločne pohybujú po krajine alebo hodujú na koristi na spôsob afrických levov. Tento vzácny jav zachytili dokumentaristi v Patagónii.^[61]

Každá puma má svoje vlastné vymedzené územie. Teritóriá dospelých samcov majú zvyčajne rozlohu okolo 250 km², zatiaľ čo teritóriá samíc bývajú menšie, 50 až 150 km² (zvyčajne menej ako 100 km²^[62]).^[2][18][30] Celková veľkosť teritórií sa líši s ohľadom na rôzne biotopy (t. j. aké podmienky sú k dispozícii na lov alebo stavbu brlohov), množstvo vhodnej koristi a mieru vyrušovania pumy človekom. V dôsledku toho sa domovské okrsky môžu pohybovať od 1 000 km² až po 30 km².^[62] Napríklad v suchších oblastiach s nižšou koncentráciou koristi sú územia prirodzene väčšie. Podľa rôznych prieskumov bolo v Južnej Amerike približne 0,5 – 7 púm na 100 km², v Severnej Amerike 0,5 – 4,9 púm/100 km².^{[2][18][30][62]} Skutočné súboje o územie bývajú medzi skúsenými dospelými jedincami vzácne. Na rozdiel od medveďov alebo vlkov sa pumy až na zriedkavé prípady neživia mršinami, to znamená, že pokiaľ chcú žrať, musia loviť, a byť tak v dobrej fyzickej kondícii. Nerady teda riskujú zranenie. Konfrontácia môže byť vo výsledku pomerne jednoduchá; samec zaujme sotva postrehnuteľný výhražný postoj, zatiaľ čo súper gestom porazeného jednoducho odstúpi a vydá sa hľadať iné územie.

Pumy väčšinu dňa obvykle prespia a aktívnejšie bývajú za súmraku alebo priamo v noci.^[2] Napríklad na Floride sú najaktívnejšie ráno medzi 1. a 7. hodinou a večer medzi 18. a 22. hodinou.^[63] Na severe Yellowstonského národného parku aktivita vrcholí od polnoci do maximálne 6 hodín ráno a večer medzi 17. a 21. hodinou.^[64] Čo sa týka pum z Mexika, Strednej a Južnej Ameriky, môžu byť činné v ktorúkoľvek dennú dobu, ale zvyčajne majú, podobne ako pumy v USA, skôr súmračno-nočný charakter aktivity.^[23] Pri hľadaní potravy môžu denne prekonať 9 km, 32 – 40 km, alebo zrejme aj 80 km.^[33][65][66] V noci sú schopné loviť rovnako efektívne ako cez deň, a to najmä vďaka svojmu výbornému zraku. Vydávajú aj rôzne zvuky, ktoré používajú najmä na varovanie iného jedinca, aby opustil ich teritórium, alebo na hľadanie partnera počas obdobia párenia. Nemôže však revať ako iné veľké mačky. Dôvodom je stavba hlasiviek – kvôli skostnatenému jazylkovému aparátu a imobilnému hrtanu len syčí, píska, prská, vrní/pradie alebo vrieska/kvílí (zvuk podobný detskému plaču alebo kričiacej žene vydávaný najmä v období rozmnožovania).^[36][37]

Potrava, správanie a úspešnosť pri love

Pumy sa živia rôznymi živočíchmi, pretože obývajú rôzne biotopy. Živia sa prakticky všetkým, čo sa im podarí uloviť – drobným hmyzom, rybami, vtákmi, menšími plazy a cicavcami, ale dokážu zabiť aj viac ako poltonové kopytníky.^[2] Aj menšia puma s hmotnosťou 45 kg dokázala skoliť losa vážiaceho 318 kg.^[38] V oblastiach s nedostatkom potravy útočia aj na hospodárske zvieratá (viac tu). Závislosť pumy na väčšej koristi je výraznejšia v Severnej Amerike.^[2] V Severnej Amerike (resp. v Kanade a Spojených štátoch amerických) uprednostňujú zvieratá vo váhovom rozsahu 39 – 48 kg či 70 – 125 kg a potravu tvoria z 90 – 100 % cicavce.^[23][63][67] V Strednej a Južnej Amerike lovia skôr menšiu korisť do hmotnosti 15 kg, alebo len nepatrne vyššej,^[23][67] a opäť ide prevažne o cicavce (90 %),^[23] ale občas sa pokúsia uloviť aj podstatne väčších živočíchov, ako napríklad lamu guanako vážiacu 90 až 140 kg.^[68][69] Správanie pri zabíjaní koristi je z väčšej časti vrodené, výber koristi vychádza z praxe a získaných skúseností.^[2][70]

Puma môže loviť aj iné velké dravce, napríklad kojoty, aligátory a kajmany. Niekedy si trúfne aj na medvedie mláďatá. Plazy, s ktorými si poradí, majú zvyčajne veľkosť 45 až 150 cm, ale na Floride dokázala obzvlášť skúsená puma uloviť aligátora dlhého takmer 270 cm. Dospelé plazy sú však zvyčajne dostatočne veľké na to, aby sa pred pumou aspoň ubránili, alebo si z nej urobili dokonca aj svoju korisť, ak sa naskytne príležitosť. Ide však o zriedkavé prípady, pumy sa vo všeobecnosti vyhýbajú konfrontácii s krokodílmi (t. j. vodným zdrojom, kde sa tieto plazy zdržiavajú).^{[31][71][72][73]}

Vzhľadom na energeticky náročný život v drsnom horskom teréne puma často loví zo zálohy. Má pomerne malú kapacitu pľúc, takže nie je stavaná na beh na dlhé vzdialenosti. Radšej trpezlivo vyčkáva v úkryte na vyvýšenom mieste, napríklad na skalách alebo v korunách stromov. Vďaka dokonalému maskovaniu sa potom potichu prikradne, krátkym šprintom (rádovo desiatky metrov) dostihne svoju korisť a zmocní sa jej skokom, zvyčajne zozadu. Drží ju svojimi svalnatými prednými nohami, zaborí do nej pazúry a usmrtí ju tak, že jej prehryzie krk, alebo ju udusí stlačením hrdla. Ulovenú korisť potom odtiahne (zvládne až sedemnásobok svojej hmotnosti) a zahrabe alebo ukryje pod vegetáciu, kde je chránená pred inými šelmami a kam sa puma môže vrátiť, aby sa nažrala. Ak ju pri hodovaní vyruší človek, zvyčajne sa už k svojej koristi nevráti a uloví si novú.^[2]

Dospelé pumy majú podľa niektorých zdrojov pomerne vysokú úspešnosť pri loveckých pokusoch – 75% alebo až 82%.^[74][75] Môže sa však líšiť v závilosti na prostredí a iných okolnostiach. Iní odborníci považujú tieto čísla za prehnané. Z jednej štúdie vyplýva, že väčšina cicavcov je úspešných v love v menej ako polovici prípadov (< 50 %);^[76] pre porovnanie napr. gepard štíhly má zhruba 40 – 50% úspešnosť,^[77] tiger 5 – 50% úspešnosť,^[78] leopard škvrnitý má len 14 – 38% úspešnosť,^[79] vlk (hoci loví vo svorke a mohol by tak mať výhodu) len 20% úspešnosť,^[80] lev 27 – 34% úspešnosť^[81] alebo ľadový medveď údajne iba 2 – 20% úspešnosť^[82][83]. Avšak kupríkladu hyena škvrnitá uloví svoju korisť v 75% prípadov.^[84] Za realistickejší odhad v prípade púm je však považovaný rozsah medzi 20 až 40 %.^[85]

Živia sa takmer výlučne tým, čo sami ulovia. Pumy sú citlivé na pokazené mäso, preto uprednostňujú čerstvú potravu. Zdochlinami sa živia len príležitostne a skôr z núdze, napríklad keď jedinec dlhodobo hladuje a náhodou narazí na rozkladajúcu sa mŕtvolu. Záleží aj na tom, v akom štádiu rozkladu sa kadáver nachádza. Podobne sa puma správa aj ku koristi, ktorú uloví. Vracia sa k nej len na určitý čas, asi od 4 do 19 dní, opäť v závislosti od prostredia, v ktorom šelma žije, alebo od podmienok, v ktorých ulovenú potravu skladuje na neskôr.^[2][30]

Rozmnožovanie

Pumy nemajú špecifické obdobie rozmnožovania, k páreniu preto dochádza v rôznych obdobiach roka. Len v oblastiach s drsnejším podnebím zvyčajne prebieha na jar. Gravidita samice trvá tri mesiace a jej výsledkom je vrh až šiestich mačiatok (zvyčajne dvoch až štyroch). Po párení sa samec a samica rozídu každý svojou cestou; samec pokračuje v párení s inými samicami, zatiaľ čo samica sa stará o mačiatka. Podobne ako u ostatných mačkovitých šeliem sa mláďatá rodia slepé a zostávajú úplne bezmocné približne dva týždne, kým sa im neotvoria oči. Mačiatka sa rodia so škvrnami, aby sa lepšie skryli pred predátormi, ale v dospelosti ich nakoniec všetky stratia. Sú schopné prijímať pevnú potravu vo veku dvoch až troch mesiacov a zostávajú s matkou viac ako rok. Súrodenci zostávajú spolu ešte dlhšie, aj niekoľko mesiacov po osamostatnení. K prvému páreniu dochádza vo veku dvoch až štyroch rokov.^{[2][7][30][57][86]} Vo voľnej prírode sa pumy zvyčajne dožívajú 8 až 12 rokov (samice obvykle vyššieho veku), v zajatí sa môžu dožiť až 30 rokov.^{[2][57][86][87]}

Okrem človeka nemá zdravá dospelá puma prakticky žiadneho prirodzeného nepriateľa, ale dominantným predátorom je len v určitých oblastiach svojho výskytu. Na severe sa stretáva s inými silnými šelmami, ako sú medveď grizly, medveď baribal a vlk (hoci samotný vlk nie je pre dospelú pumu hrozbou, iba svorka), a na juhu jej čiastočne konkuruje zvyčajne silnejší jaguár. Avšak v dolných oblastiach Južnej Ameriky je plne bezkonkurenčná.^[88][89]

Na druhej strane je puma silným konkurentom a prirodzeným nepriateľom menších mačkovitých, lasicovitých a psovitých šeliem, ako sú rys červený, rys kanadský, rosomák severský, kojot prériový, vlk hrivnatý a líška popolavá, a znižuje ich populácie.^{[25][88][90][91][92]} Kojoty sa však niekedy sústreďujú na mláďatá pumy a pri početnej prevahe dokážu zahnať aj niektoré väčšie pumy, takmer dospelé.^[93]

Pumy relatívne málo trpia vnútornými a vonkajšími parazitmi. Medzi tie, s ktorými sa občas stretávajú, patria rôzne druhy bĺch, kliešťov, roztočov a pásomníc, ale samotársky spôsob života pravdepodobne zabraňuje akémukoľvek významnému zamoreniu. Rozšírená môže byť napríklad parazitická hlísta rodu Trichinella. Tento endoparazit bol zistený u viac ako polovice z takmer 900 testovaných púm v Montane a môže sa prenášať aj na človeka (pozri trichinelóza).^[2][94]

Zdá sa, že i úmrtia na vážnejšie choroby sú u púm zriedkavé. Celkom imúnne sú napríklad i voči mačaciemu moru.^[2] Do roku 1992 boli zaznamenané len asi dva prípady besnoty (Kalifornia, Florida) a jeden ďalší v roku 2020 v Colorade, kde infikovaná puma napadla a zranila dvoch ľudí. K tomuto infekčnému ochoreniu môže dôjsť napríklad počas boja s inou už infikovanou šelmou (napr. skunkom).^[2][95][96] Naopak vírusová imunodeficiencia mačiek (FIV) môže byť u púm celkom bežná.^[97] U pumy z Kalifornie bola diagnostikovaná mačacia leukémia (FeLV). Nebezpečným vírusom sa pravdepodobne nakazila zožraním už infikovanej domácej mačky.^[2]

Ako vrcholový predátor, mäsožravec s rozsiahlym areálom výskytu a značnou prispôsobivosťou, puma americká významne (niekedy až nenahraditeľne) prispieva k formovaniu celého ekosystému. Ak zmizne z krajiny, rozmnožia sa veľké bylinožravce, ktoré potom spásajú kroviny v takom rozsahu, že sa na konci vegetačného obdobia hromadí odumretá rastlinná hmota a usychá. To sú priaznivé podmienky pre rozsiahle lesné požiare. Okrem toho vzniká voľný priestor pre menšie šelmy, ako sú líšky, skunky, jazvece alebo oceloti. Ich populácie sa zvyšujú, čo vedie k úbytku malých cicavcov a vtákov.^{[30][37][98][99]}

Premnožená vysoká zver môže byť nebezpečná aj priamo pre človeka. Ak veľké šelmy miznú, ľudia strácajú pomyselných spojencov, pretože nemá kto populácie jeleňovitých kontinuálne redukovať, čím sa zvyšuje aj počet kolízií na komunikáciách. Modely naznačujú, že ak by došlo k rekolonizácii púm v 19 východných štátoch USA, počas 30 rokov by tieto veľké mačky znížili množstvo automobilových nehôd o 22 % – každý rok by bolo ušetrených päť ľudských životov (celkom cca 155) a ďalších asi 700 ľudí by neutrpelo zranenie (celkom viac ako 21 000). Jedna puma by počas priemernej šesťročnej životnosti zabila 259 jeleňov, čo by zabránilo ôsmim zrážkam a ušetrilo by sa takmer 40 000 dolárov na opravy vozidiel.^[100]

Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN) hodnotí tento druh ako najmenej ohrozený, pretože sa vyskytuje na veľkom území, a hoci sa o populácii pumy vie stále veľmi málo, považuje sa za všeobecne hojnú. Čelí však viacerým hrozbám, najmä antropogénnym zásahom a ľudskému lovu, a niektoré poddruhy alebo populácie sú v súčasnosti vážne ohrozené.^[18] Pozri odsek nižšie.

Pred príchodom bielych osadníkov žila puma na väčšine územia Severnej Ameriky, ale vplyvom človeka, ktorý ju začal loviť a obsadzovať alebo ničiť jej územie, na mnohých pôvodných lokalitách vyhynula. V Kanade sa vyskytuje najmä v Alberte alebo Britskej Kolumbii, ale menšie populácie existujú aj v Yukone, Saskatchewane a pravdepodobne aj v Manitobe. V Spojených štátoch amerických (USA) sa vyskytuje najmä v západných štátoch, keďže z východného pobrežia takmer úplne vymizla, a kriticky ohrozená je na Floride, v Arkansase alebo Nebraske. V Strednej a najmä Južnej Amerike žije vo väčšine svojich pôvodných biotopov, v niektorých oblastiach je však veľmi vzácna alebo dokonca vyhynutá, napríklad v Salvádore, v niektorých častiach Nikaraguy a Hondurasu a vo viacerých oblastiach Venezuely, Peru, Argentíny, Uruguaja a Brazílie.^{[21][30][18][101][67]}

Na mnohých miestach, kde je ešte dostatok priestoru, primerané množstvo koristi a minimálny kontakt s ľuďmi, prebiehajú snahy o reintrodukciu púm, alebo sa o nej uvažuje, napríklad v Salvádore, na Floride, v Arkansase, Louisiane a v niektorých častiach Texasu a New Yorku.^{[102][103][104]}

Hrozby

Najväčším nebezpečenstvom sú antropogénne zásahy do prírody, ktoré vedú k fragmentácii biotopov (odlesňovanie, ťažba, poľnohospodárstvo, urbanizácia), t. j. strate životného prostredia a jeho roztrieštení na malé izolované ostrovčeky. Rozširovanie miest a poľnohospodárstva v kombinácii s výstavbou diaľnic a železníc je zodpovedné nielen za zníženie počtu dostupnej koristi a viac konfliktov s ľuďmi, ale puma prichádza aj o biotop alebo o jeho kvalitu.^{[18][25][30][62][23]}

Ďalšie čiastkové problémy, ktoré vo všeobecnosti vyplývajú z fragmentácie, sú:^{[18][25][30][62][23][105]}

• Zrážky s vozidlami: najmä pre floridské a možno aj niektoré brazílske pumy sú popri miznúcom životnom prostredí jednou z najvýznamnejších hrozieb.^[2][67][33]
• Pytliactvo: zníženie počtu bežnej koristi alebo odvetné zabitie samotných púm, keďže sa živí aj hospodárskymi zvieratami a príležitostne útočí na ľudí, hoci len zriedkavo.
• Choroby: keďže pumy prichádzajú do kontaktu s hospodárskymi zvieratami, sú vystavené aj väčšiemu množstvu patogénov. V kombinácii s ďalšími stresovými faktormi, ako je úbytok prostredia, môže akákoľvek infekcia vystaviť pumu riziku smrti (najmä náchylné mláďatá).^[105]
• Izolácia a príbuzenské kríženie: štúdia floridských púm, ktorých nízka populácia je tiež veľmi izolovaná, ukazuje, že často dochádza aj k páreniu medzi príbuznými jedincami. Narodené mláďatá sú potom náchylnejšie na choroby a genetické vady; napríklad kryptorchizmus sa vyskytuje až u 56 % samcov alebo až 80 % púm má nejakú srdcovú vadu.^[25][106] Niektoré populácie v Kalifornii čelia rovnakému problému.^[107]

Ochrana

O celosvetovú ochranu pumy sa stará nezisková vzdelávacia organizácia The Cougar Fund založená v roku 2001.^[108] Ochranou púm sa zaoberá aj nezisková organizácia Felidae Conservation Fund, ktorá vznikla v roku 2006.^[109] Vzhľadom na hrozbu vyhynutia niektorých populácií sa realizujú rôzne výskumné projekty. V Severnej Amerike je to napríklad Bay Area Puma Project, ktorý sa venuje štúdiu a ochrane púm v južnej oblasti Sanfranciského zálivu.^[110] V Južnej Amerike je jedným z nich brazílsky Projekt Onça Parda do Triângulo Mineiro, ktorý prebieha medzi obcami Araguari a Uberlândia a v rámci ktorého sa od roku 2009 zhromažďujú informácie o ekológii a životaschopnosti miestnej populácie.^[67] Ďalším príkladom je Projeto Onças-pardas da Região Metropolitana de São Paulo, ktorý sa začal v roku 2012 a jeho cieľom je skúmať pumy v bióme Atlantického lesa a Cerrado.^[67]

Dôležitou iniciatívou pri ochrane veľmi ohrozených populácií pumy je vytváranie ekologických koridorov a uplatňovanie koncepcie metapopulácií, ktoré by mohli zmierniť účinky izolácie vo vysoko fragmentovaných oblastiach. Ide o vytvorenie siete ekologických trás, pričom zvyšky biotopov mačiek sú prepojené v rámci jedného územia, kde budú minimálne rušené človekom a inými antropogénnymi vplyvmi.^[63] Toto opatrenie pomáha napríklad veľmi ohrozeným pumám na Floride (pozri Florida Ecological Greenways Network).^[63] Ďalší tzv. mezoamerický ekologický koridor známy ako Paseo Pantera bol navrhnutý tak, aby prepojil fragmenty lesa od južného Mexika po Panamu.^[63]

V mytológii

Puma bola uctievaná ako posvätné zviera, najmä v predkolumbovských civilizáciách Strednej a Južnej Ameriky. Inkské mesto Cuzco, ktoré sa nachádza v Peru, bolo údajne zámerne postavené tak, aby zodpovedalo tvaru jej tela.^[2][111] Samotnú hlavu pumy vraj predstavuje pevnosť Sacsayhuamán.^[2][111] Jazero Titicaca (v preklade „skaly pumy“), ktoré sa nachádza v centrálnych Andách, podľa miestnej komunity zobrazuje pumu loviacu králika.^[112] S pumou bol spájaný aj najvýznamnejší incký boh neba, slnka a vesmíru Viracocha, stvoriteľ všetkého.^[113] Kečuovia v Južnej Amerike veria, že ak uvidia pumu, prinesie im šťastie.^[114]

Na severoamerickom kontinente je puma známa z indiánskych príbehov. Pre niektoré etniká bola posvätná, pre iné kmene to bolo naopak. Napríklad Miwokovia z Kalifornie považovali pumu za dokonalého, silného a odvážneho lovca, vodcu zvierat. V jednej navažskej legende puma zachránila smrteľne zraneného hrdinu. Verili tiež, že keď puma zanechala za sebou zabitú potravu, bol to vlastne súcitný dar, aby sa ľudia mohli nasýtiť. Aztékovia verili, že šelma má magickú a liečivú moc. Do kože vážne chorých ľudí sa vpichovali kosti, aby prekonali smrť. Iní si dávali zvieracie tlapy na hlavu. Na druhej strane Apači alebo Hualapaiovia sa jej báli a verili, že zavýjanie pumy je predzvesťou smrti. Podobne aj Papagovia považovali pumu doslova za mäsožravé monštrum.

Vplyv domorodých kultúr na populáciu púm bol však pravdepodobne malý. Dôvodov bolo niekoľko. Hoci niektoré kmene túto mačku zabíjali (väčšinou z rituálnych dôvodov a na výrobu magických artefaktov), bolo ťažké uloviť pumu ich zbraňami. Keďže bola uctievaná, nezabíjali ju neobmedzene a nakoniec hustota ľudskej populácie bola taká nízka, že ani intenzívny lov nemohol výrazne ohroziť početnosť pumy. Situácia sa dramaticky zmenila s príchodom prvých Európanov v 16. storočí.^{[2][115][116]}

V modernej kultúre

Významné dni

Na 20. marca sa oslavuje Deň záchrany floridských panterov.^[117]

Odevný priemysel

Silueta pumy je už viac ako 50 rokov (od roku 1968) logom svetoznámej nemeckej značky Puma, ktorá sa špecializuje na športové oblečenie, vybavenie a obuv. Návrh skákajúcej pumy vytvoril nemecký karikaturista Lutz Backes.^[118][119]

Informačné technológie

Počítačový operačný systém Mac OS X 10.1 od spoločnosti Apple mal kódové označenie Puma.^[120] O niekoľko rokov neskôr bol operačný systém Mac OS X 10.8 pomenovaný ako Mountain Lion, teda horský lev – puma.^[121]

Šport

Puma sa stala tvárou hokejového tímu NHL Florida Panthers. Od roku 2016 zdobí logo a dres tímu verná replika jej hlavy, ktorá nám ešte viac pripomína, že puma je na Floride kriticky ohrozená.^{[122][123][124]}

Pumu na drese alebo v názve má aj niekoľko futbalových alebo basketbalových tímov, napríklad čilský Deportes Antofagasta, mexický Club Universidad Nacional (Pumas UNAM) či francúzské kluby SLUC Nancy Basket a Les Cougars de Saint-Ouen-l'Aumône. Po pume bolo pomenovaných tiež niekoľko štadiónov, napríklad v Utahu alebo v Chicagu.

Film

O pumách bolo natočených niekoľko dokumentárnych a hraných filmov. Medzi dokumentárne filmy patria napr. Puma: Lion of the Andes (USA, 1996),^[125] Natural Killers, diel 21. (USA, 2005),^[126] American Cougar (USA, 2011),^[127] Puma - Unsichtbarer Jäger der Anden (Nemecko, 2012),^[128] The Mountain Lion and Me (USA, 2017),^[129] Man Vs. Puma (USA, 2018),^[130] Puma, le fantôme du Gévaudan (Francúzsko, 2019)^[131] alebo Into the Puma Triangle (USA, 2020).^[61] Z fikcie ide napr. o americký dobrodružný film Lassie: Flight of the Cougar z roku 1967^[132] či rodinnú drámu Run, Cougar, Run z roku 1972.^[133]

Heraldika

Puma zdobí viaceré mestské znaky, napríklad brazílske mesto Bauru v São Paule,^[134] mesto Samaniego v Kolumbii a je aj na znaku mesta Victoria v Čile.^[135] Zobrazené zviera však často pripomína jaguára, prípadne môže ísť aj o jaguára, ale symbolizuje pumu.^[134]

• Puma na znaku mesta
• 
  Znak mesta Bauru
• 
  Znak mesta Samaniego
• 
  Znak mesta Victoria

Útoky na hospodárske zvieratá

Ak pumy nemajú k dispozícii dostatok potravy, môžu útočiť aj na hospodárske alebo iné domáce zvieratá. Na takúto korisť sa zvyčajne zameriavajú túlavé jedince, t. j. väčšinou mladšie jedince, ktoré si ešte nenašli teritórium alebo nemajú dostatočné lovecké skúsenosti. Prípady sú skôr zriedkavé, ale menším producentom môže puma spôsobiť značné straty.^[2][37][136] Výnimočne môže naraz usmrtiť až 20 oviec.^[94] K mnohým prípadom dochádza za nepriaznivých poveternostných a svetelných podmienok, aby sa strategicky predišlo riziku zrážky s človekom.^[137] Fáza Mesiaca môže tiež ovplyvňovať predáciu; napadnutie je častejšie tesne pred novom a počas novu.^[33] Vo všeobecnosti však na hospodárske zvieratá zvyčajne oveľa viac vplýva počasie, choroby alebo samotná reprodukčná schopnosť (problémy pri pôrode atď.).^{[136][137][138]}

I novšie údaje ukazujú, že vplyv púm na poľnohospodárske podniky je v porovnaní napríklad s bežnými komplikáciami pri chove pomerne malý; v roku 2015 v 16 štátoch USA z celkového počtu 57 696 000 kusov hovädzieho dobytka uhynulo v dôsledku choroby alebo komplikácií pri pôrode celkovo 1 675 010 kusov (2,90 %), zatiaľ čo pumy zabili len 8 100 kusov (0,01 %).^[138]

Napriek tomu je puma americká často prenasledovaná alebo zabíjaná. Zo štúdie uverejnenej v roku 2013 však paradoxne vyplýva, že keď sa eliminuje staršia populácia púm, čoskoro dochádza k ešte častejším útokom, keď do neobývaných oblastí zavítajú ďalšie mladé pumy, ktoré reagujú na ľudí inak a nie sú naučené, aby sa im vyhýbali. Tieto mačky nepohrdnú zdanlivo ľahkou korisťou a predácia je oveľa častejšia ako v prípade pôvodných jedincov.^[139]

Útoky na človeka

Útoky priamo na ľudí sú veľmi zriedkavé, pumy ich vo všeobecnosti nepovažujú za možnú potravu (t. j. v mladosti nie sú na takýto druh koristi naučené). Realita je zvyčajne taká, že ak zdravá dospelá puma zacíti človeka, vyplaší sa a utečie. Dokazuje to štúdia publikovaná v roku 2017, v ktorej sa 14 zo 17 kalifornských púm, ktorým bola pustená nahrávka ľudských hlasov spolu s inými bežnými zvukmi (napr. šumenie stromov, iné zvieratá atď.), správalo podobne.^[140] Smrteľné útoky sú potom veľmi zriedkavé a tak ojedinelé, že v porovnaní s nimi je oveľa pravdepodobnejšie, že človek zomrie na zásah bleskom spôsobený búrkou.^{[pozn. 2][141]} Pumy nie sú ani príliš agresívne. Počas desaťročného výskumu divokých púm v Novom Mexiku sa odborníci často ocitli v tesnej blízkosti šeliem, zvyčajne na vzdialenosť 18,5 metra, pričom sa prakticky nevyskytli žiadne signály ohrozenia, o útokoch ani nehovoriac. Len samice s mláďatami boli trochu nervóznejšie.^[142] Univerzitní výskumníci v južnej Kalifornii nasadili týmto veľkým mačkám sledovacie obojky a na obľúbené cesty umiestnili aj diaľkovo ovládané kamery, aby dokázali, ako často prichádzajú pumy a ľudia do kontaktu. Výsledky prekvapivo ukázali, že niektoré pumy sa nachádzali len meter od ľudí, ale tí o ich prítomnosti vôbec nevedeli. Počas tejto štúdie aj napriek tomu nebolo výskumníkom ani zamestnancom parku hlásené žiadne agresívne správanie pumy.^[143]

Ak sa puma nebráni (neútočí z pudu sebazáchovy v prípade, že je prenasledovaná a zahnaná do kúta), zvyčajne zaútočí len chorý alebo hladujúci jedinec (t. j. v dôsledku abnormálneho správania), alebo mladý neskúsený jedinec, ktorý hľadá nové teritórium a pohybuje sa v nie príliš známom prostredí, a ktorý si pravdepodobne aj pod vplyvom stresu a hladu môže pomýliť človeka so svojou obvyklou korisťou. Obeťami útokov sú väčšinou deti alebo dospelí menšieho vzrastu (hlavne teda ženy). Na dospelého muža puma zaútočí len zriedka, pretože je potenciálne nebezpečným súperom a nerada riskuje zranenie.^{[94][144][145]}

K niekoľkým incidentom došlo najmä na severoamerickom kontinente, kde stratila veľkú časť svojho územia a je nútená deliť sa o životné prostredie s ľuďmi, ktorých populácia rastie a v dôsledku urbanizácie a poľnohospodárstva zaberajú čoraz viac životného priestoru. V Južnej Amerike neboli zaznamenané takmer žiadne útoky. Niekedy sa pume pripisujú útoky iných šeliem.^[146]

Od roku 1890 do roku 2004 bolo v Kanade a USA zaznamenaných celkovo 88 útokov a 20 úmrtí (v priemere 0,8 incidentu a 0,2 úmrtia ročne).^[147] Jeden z posledných incidentov sa odohral v auguste 2021 v Kalifornii, kde malá 29,5-kilogramová puma napadla päťročného chlapca hrajúceho sa na dvore. Matke sa podarilo pumu odraziť niekoľkými údermi, takže chlapec prežil, ale bol vážne zranený.^[148] Pokiaľ ide o Južnú Ameriku, jeden z posledných a veľmi vzácnych incidentov sa stal v roku 2019 v Argentíne, kde puma napadla staršieho muža a vážne ho zranila, keď sa snažil brániť svojho psa.^[149]

V roku 2021 sa dospelému Američanovi počas túry v kaňone Big Cottonwood v Utahu podarilo prežiť blízke stretnutie s pumou bez akejkoľvek ujmy na zdraví, ktorá ho síce niekoľko minút prenasledovala, syčala a cerila zuby, ale nakoniec na neho nezaútočila. Bežca pravdepodobne zachránilo to, že zachoval pokoj, zostal stáť vzpriamene, neotáčal sa k šelme chrbtom, hlasno na ňu hovoril a pomaly od nej ustupoval, čo sú v podstate všeobecné odporúčania odborníkov. Mužovi sa podarilo časť incidentu natočiť na mobilný telefón.^[150]

Chov v zajatí

Pumy chované od mladého veku sa dajú do istej miery skrotiť, aby mali pokojnú povahu a zvykli si na pobyt v blízkosti človeka. Nie každý však môže pumu chovať (všeobecne sa súkromný chov veľkých šeliem odborníkmi neodporúča), a preto je vo väčšine prípadov potrebné povolenie od štátu, štátnej veterinárnej správy, ako aj súhlas alebo schválenie vhodného ubytovacieho zariadenia.^{[151][152][153]} Pre jednu alebo pár púm musí mať vonkajší výbeh minimálnu rozlohu 100 m² a na výšku najmenej tri metre. Pre každé ďalšie dospelé zviera by mala byť k dispozícii ďalšia plocha o veľkosti 50 m².^[154][155] V niektorých štátoch (napr. v Južnej Karolíne, Nevade, niektorých mestách alebo obciach Severnej Karolíny) sa však povolenia alebo licencie nevyžadujú. V iných krajinách, napríklad v Argentíne, je chov púm úplne zakázaný. Niektoré ohrozené populácie/poddruhy púm môžu byť zaradené do prílohy I. dohovoru CITES, čo znemožňuje akýkoľvek medzinárodný obchod.^{[151][156][152][153]}

K septembru 2023 v rámci Európskej asociácie zoologických záhrad a akvárií (EAZA) bola puma americká chovaná v približne 110 inštitúciách v Európe, Rusku a na Taiwane. Najväčšie zastúpenie mala v Rusku (celkovo 21 zoologických záhrad) a v Česku (celkovo 11 zoologických záhrad).^[157]

V chovoch na Slovensku

Puma sa nachádza v týchto zoologických záhradách alebo parkoch (stav k septembru 2023):^[157]

• ZOO Spišská Nová Ves (Spišská Nová Ves)
• Malkia park: Big Cats Rescue (Orechová Potôň)

V minulosti boli chované aj v ZOO Bojnice, ZOO Bratislava, ZOO Košice, Parku zvierat Stropkov nebo ZOO Kontakt Liptovský Mikuláš.^[158] Vo všetkých inštitúciách došlo k rozmnoženiu a odchovu.

V chovoch v Česku

Puma sa nachádza v týchto zoologických záhradách alebo parkoch (stav k septembru 2023):^[157]

• Zoo Tábor (Tábor)
• Zoo Stěžery (Stěžery)
• Zoo na Hrádečku (Horní Pěna)
• Exotika na ranči Bítovany (Bítovany)
• Statek u Merlina (Chyňava)
• Tropic Hukvaldy (Hukvaldy)
• Faunapark (Lipová-lázně)
• Biopark Štít (Klamoš)
• Kontaktní Zoopark ve Zvoli (Zvole)
• Rodinný Zookoutek Nová Říše (Nová Říše)
• Kočkovité šelmy Chvojenec (Chvojenec)