Výbuch v Bejrúte 2020

Libanon má v súčasnosti finančné, hospodárske a sociálne problémy^[7], keďže libanonská libra stratila 80 % svojej hodnoty^[8] a takmer 50 % obyvateľov je chudobných.

23. septembra 2013 sa z Batumi (Gruzínsko) odplavila nákladná loď MV Rhosus pod moldavskou vlajkou, aby do Beiry (Mozambik) dopravila 2750 ton dusičnanu amonného.^[9] Počas cesty sa loď kvôli údajným technickým problémom zastavila v Bejrútskom prístave. Niektoré zdroje uvádzajú, že hlavným dôvodom zastávky bol nedostatok hotovosti posádky na preplavenie cez Suezský záliv.^[10] Prevážaný dusičnan amónny bol preto uložený v prístave, ale nie podľa bezpečnostných predpisov.^{[11][12][13][14]}

4. augusta 2020 boli krátko po 18. hodine do Bejrútskeho prístavu povolaní hasiči, aby uhasili požiar. Po prvom, menšom výbuchu začal stúpať čierny dym. Požiar údajne sprevádzali záblesky svetla, pripomínajúce ohňostroj.^[15]

K druhému výbuchu došlo o 18:08:08 miestneho času. Silná tlaková vlna ostriasla celým Bejrútom. Explózia bola citeľná i v Turecku, Sýrii, Izraeli, niektorých častiach Európy a v cyperskej Nikózii, ktorá je od Bejrútu vzdialená približne na 250 km.^[16][17][18] Podľa viacerých záberov bola tlaková vlna natoľko silná, že odhadzovala ľudí a odsúvala autá i lode.^{[19][20][21][22]} Podľa jordánskych seizmológov bola intenzita výbuchu porovnateľná so zemetrasením s magnitúdom 4,5.^[19]

Anthony May, americký expert na výbušniny, uviedol, že výbuch mohol dusičnan amónny spôsobiť len za predpokladu, že s ním vybuchla aj iná chemická zlúčenina. Svoju domnienku odôvodnil tým, že by dym, ktorý sa objavil nad miestom výbuchu, nebol červený, ale skôr žltý.^[23] S Mayovou teóriou súhlasil aj bývalý pracovník CIA Robert Baer.^[24] Podľa iných svedkov bola v sklade uložená aj zábavná pyrotechnika, ktorá taktiež mohla ovplyvniť intenzitu výbuchu.^[25]

Okrem iného sa na mieste výbuchu vytvoril 43 metrov hlboký a 120 metrov široký kráter, ktorý zaplavilo more.^[26][19]

Mesiac po výbuchu, 10. septembra 2020, v skladisku pohonných hmôt a pneumatík v bezcolnej zóne bejrútskeho prístavu zachvátil požiar.^[27][28] Príčina požiaru nebola celkom objasnená, ale podľa niektorých odhadov a teórii nastala nehoda počas zvárania, ktoré bolo po augustovom výbuchu súčasťou opráv.^[29]

Podľa informácii z 10. augusta 2020 si výbuch vyžiadal 220 úmrtí, 6000 zranených, 110 nezvestných, škody v hodnote 10 až 15 miliárd amerických dolárov a približne 300 000 ľudí ostalo bez domova.^[2] Keďže sa výbuch odohral počas pandémie koronavírusu, nemocnice neboli schopné prijímať zranených, keďže lôžka slúžili na liečenie nakazených pacientov COVIDom-19.

Hospodárske škody

Explózia poškodila aj libanonské hospodárstvo, keďže 85 % obilia je po kontaminovaní nepoužiteľných.^[30] Materiálne škody sa odhadujú na minimálne 3–5 miliárd amerických dolárov.^[31]

Škody na lodiach

Loď Orient Queen utrpela veľké škody, pričom na palube umreli dvaja členovia posádky a ďalší siedmi sa zranili. Počas noci sa loď prevrátila a následne aj potopila. 7. augusta podala spoločnosť Abou Merhi Cruises, respektíve vlastníci lode, prvé trestné oznámenie ohľadne výbuchu. Počas explózie boli zničené aj kancelárie spoločnosti.^[32]

Korveta bangladéšskeho námorníctva, BNS Bijoy, utrpela taktiež veľké škody. Zranilo sa 21 členov posádky.^[33]

Mnoho Libanončanov obvinilo z tragédie libanonskú vládu. 8. augusta 2020 sa konali protivládne protesty, pri ktorých zomrel 1 policajt a zranilo sa približne 700 civilistov. Demonštrácie pokračovali i ďalšie dni. Kvôli masívnym protestom podal libanonský premiér Hasan Dijáb 10. augusta demisiu svojho kabinetu.^[34]

Donald Trump po rozhovore s americkými vojenskými predstaviteľmi nadobudol pocit, že výbuch v Libanone nemusel byť náhodný. Nevylučoval možnosť, že sa jednalo o bombový útok.^[35] Mnohí svedkovia výbuchu počuli pred explóziou prelet lietadla nad mestom.^[36]

Na druhý deň od výbuchu ponúkli pomoc Spojené štáty americké, Európska únia a Austrália. Pridalo sa aj Francúzsko, ktoré 5. augusta poslalo do Bejrútu tri vojenské lietadlá so záchranármi a pomocným materiálom. 6. augusta prišiel do Libanonu aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, a vyhlásil, že chce koordinovať medzinárodnú humanitárnu pomoc a poukázal na potrebu reforiem.^[37]

K pomoci sa pridalo aj Rusko s 50 záchranármi, testami na COVID-19 a ochrannými oblekmi.^[38]

Česko vyslalo do Libanonu 38 členný tím.^[39] a ponúklo Libanonu humanitárnu pomoc v hodnote 10 000 000 českých korún.

Slovensko

Mnoho krajín vyslalo do Bejrútu svojich odborníkov, aby pomohli Libanonu so zranenými. Ani Slovensko nebolo výnimkou, keďže Ministerstvo vnútra SR poslalo 6. augusta do krajiny 18-členný záchranný tím (12 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, traja psovodi s troma psami z Horskej záchrannej služby, jeden technik na vyhľadávacie systémy z HZS a dvaja styční dôstojníci zo sekcie krízového riadenia MV SR).^[40]

Slovensko ponúklo Libanonu i humanitárnu pomoc:

• lieky proti bolesti, infúzne terapie, obväzy či vaty v hodnote 45 000 €
• dve tony trvanlivých potravín
• 100 000 € z rozpočtu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, určených Libanonskému humanitárnemu fondu^[41][42]