Gásem Solejmání

Gásem Solejmání (iné prepisy: Qásem/Ghásem/Kásem Solejmáni/Sulajmání/Sulejmání; perz. قاسم سلیمانی‎ výslovnosť [gáseme solejmáni]; prezývaný aj tieňový veliteľ[1] a žijúci mučeník;[2] * 11. marec 1957, Rábor, Irán – † 3. január 2020, Bagdad, Irak) bol iránsky vojak, ktorý od roku 1998 zastával funkciu veliteľa špeciálnych jednotiek Kuds Iránskych revolučných gárd (IRG). Všeobecne bol považovaný za jedného z najvplyvnejších predstaviteľov Iránu. V októbri 2007 bol ako popredný predstaviteľ IRG zaradený vládou Spojených štátov do zoznamu osôb hľadaných za podporu terorizmu.

Gásem Solejmání
generálmajor
Gásem Solejmání
Iné menáprezývky:
tieňový veliteľ[1]
žijúci mučeník[2]
Narodenie11. marec 1957
Rábor, Irán
Úmrtie3. január 2020 (62 rokov)
Bagdad, Irak
Známy vďakaveliteľ jednotiek Kuds Iránskych revolučných gárd
Profesiaarmádny dôstojník
Aktívne roky1997/1998 – 2020
(ako veliteľ jednotiek Kuds)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Gásem Solejmání

Solejmání zahynul pri americkom vzdušnom útoku na iránsky konvoj v blízkosti Medzinárodného letiska Bagdad v Iraku .[3][4]

Život

Podľa údajov Ministerstva vnútra Spojených štátov sa narodil v meste Gom (Qom, Kumm),[5] avšak perzské zdroje uvádzajú ako jeho rodnú obec horskú dedinu Rábor v provincii Kermán.[6] Jeho otec bol roľník. Zrejme hneď po ukončení povinnej päťročnej školskej dochádzky, vo veku trinástich rokov (1970), odišiel spolu s príbuzným Ahmedom Solejmáním do mesta Kermán, kde pracovali ako stavební robotníci, aby získali financie na splatenie otcovho dlhu. V roku 1975 začal pracovať v tunajšej vodárenskej distribučnej spoločnosti, v ktorej pôsobil do februára 1979.[7][8]

V roku 1977 sa zapojil do revolučného hnutia proti vláde šacha Mohammada Rezá Šáha Pahlavího. Po zavŕšení revolúcie v roku 1979 vstúpil do novovytvorených ozbrojených oddielov Iránskych revolučných gárd (IRG) v meste Kermán. Po výcviku a počiatočnom pôsobení ako inštruktor na základni IRG sa zúčastnil expedície do mesta Mahabad v provincii Východného Azerbajdžanu, za účelom potlačenia miestneho kurdského povstania (1979).[9]

V rámci jednotiek Iránskych revolučných gárd sa v rokoch 1980 – 1988 zúčastnil iránsko-irackej vojny. Postupoval vo vojenskej hierarchii a na sklonku vojny velil divízii. V roku 1988 bol poverený vedením špeciálnych jednotiek Kuds.[10]

Po teroristických útokoch na USA v septembri 2001 rokoval s americkými predstaviteľmi o akciách proti Talibanu a Al-Káide.[10] Po invázií medzinárodnej koalície pod vedením USA do Iraku sa podieľal na organizovaní šiitskych milícií, ktoré bojovali proti USA. Neskôr organizoval podporu šiitskych vojsk v krajine.[11]

V októbri 2007 bol ako popredný predstaviteľ IRG zaradený vládou Spojených štátov do zoznamu osôb hľadaných za podporu terorizmu, na základe exekutívneho príkazu č. 13382.[5][12][13]

V júli 2015 viedol tajné rozhovory s ruskými predstaviteľmi a údajne presvedčil Putina k zásahu v občianskej vojne v Sýrií a pomoci Assadovmu režimu.[10]

Zahynul v nočných hodinách 3. januára 2020 pri leteckom útoku na kolónu automobilov na medzinárodnom letisku v Bagdade. Spolu s ním zahynulo ďalších 8 ľudí, vrátane iránskeho generála Hosejna Purdžafarího a vodcu proiránskych milícií Abú Mahdí al-Muhandisa.[14] Jeho zabitie bolo eskaláciou napätia, ktoré začalo zabitím amerického kontraktora a útokom na americké veľvyslanectvo v Bagdade niekoľko dní predtým.

Bol pochovaný v meste Kermán 8. januára 2020.[15] Pri smútočnom zhromaždení na pamiatku jeho smrti došlo k tragickej tlačenici, v ktorej bolo ušliapaných 53 a zranených asi 200 ľudí.[16]

Referencie

Literatúra

Monografie

Štúdie

Články