Kumm

Predislamské obdobie

Historické počiatky Kummu sú nejasné. Neďaleko mesta však bolo objavené nálezisko z doby železnej (Šamširgah).^[9] Podľa legendy bol Kumm založený legendárnym kráľom Tachmurasom.^[10] O histórii regiónu v najstaršom období staroveku, ako aj v období vlády Achajmenovcov sa mnoho nevie, početnejšie sú archeologické pozostatky z dôb Seleukovcov a Partov.^[11] V staroveku sa malo sídlo na mieste dnešného Kummu nazývať Kumandan alebo ako Kumidán^[12] a bolo známe pre obchod so šafranom.^[9] Názov Kumandan môže byť odvodený od osobného mena jedného z jeho zakladateľov alebo od slova kúma, druhu chatrče.^[12] V 4. storočí pred Kristom bolo mesto zničené Alexandrom Veľkým a následne obnovené perzským veľkokráľom Kavádom I.^[9][10] Pred príchodom islamu v 7. storočí slúžil Kumm ako regionálne centrum starovekej zoroastrijskej viery^[4], keďže sa v ňom nachádzal ohňový chrám.^[9]

Islamské obdobie

Islamské pramene sa v rozprávaní o ranej histórii mesta líšia. Podľa Al-Baládhurího bolo mesto dobyté Arabmi v roku 644, kniha Kumm Námeh tvrdí, že bolo založené Arabmi z Kúfy, ktorí na miesto prišli v dôsledku prenasledovania sunnitmi.^[10] Isté je, že v meste po smrti imáma Alího a imáma Hussajna v 7. storočí, našlo útočisko množstvo šiitom prenasledovaných Umajjovcami.^[9] Postupne sa mesto islamizovalo, hoci naďalej v ňom žili aj prívrženci pôvodného kultu. V 8. storočí sa mesto stalo prosperujúcim teologickým centrom a v počte učencov predbehlo aj an-Nadžaf.^[10] Podľa hadíthu pripisovanému Dža'farovi as-Sádikovi, získalo svoj názov mesto preto, že jeho ľud povstane spolu s príchodom al-Ká'ima, teda mahdího (jakúmúna ma'ahu).^[13] V roku 816 bola v meste pochovaná Fátima, sestra ’Alí Rezu, ôsmeho imáma šiitskeho islamu. Na jej počesť bola v meste v roku 965 pod patronátom Bújovcov postavená svätyňa so zlatou kupolou, významné pútnické miesto šiitských moslimov.^[4][10] Za vlády šiitských Bújovcov (950 – 1055) Kumm prosperoval a v boli v ňom zriadené viaceré teologické semináre. V centre šiitskeho islamu sa narodil Hassan-i Sabbáh, zakladateľ rádu (či sekty) asasínov.^[9][10] Zdá sa, že sláva Kummu, ako centra vzdelanosti sa vytratila po 11. storočí, teda po príchode sunnitských Seldžukovcov, keď sa šiitska vzdelanosť presunula do Rejju a ďalších severoperzských miest.^[14]

Kumm v neskorom stredoveku

Niekedy v rokoch 1027/1028 mesto obsadil vojvodca z rodu Kákújovcov, no už o tri roky neskôr ho dočasne získali Ghaznovci. Kákújovci mesto znovu získali v roku 1040 a udržali ho až do príchodu Seldžukovcov v polovici 11. storočia (1050/1051). O histórii mesta za vlády Seldžukovcov sa mnoho nevie. Koncom 11. storočia a začiatkom 12. storočia mesto viackrát zmenilo vlastníka v dôsledku vnútroštátnych bojov v Seldžuckej ríši. Mestu sa za vlády Seldžukovcov hospodársky relatívne darilo. Napriek odlišnému náboženstvu nebolo mesto zvlášť prenasledované a bolo v ňom vystavaných viacero náboženských budov.^[11]

V roku 1224 obyvateľov mesta zmasakrovali Mongoli a preživší museli podobne ako iné mestá platiť Mongolom dane. Z tejto pohromy sa mesto nespamätalo ani v roku 1340, keď ho navštívil historik Mustaufí.^[10] Po páde Ílchanátu sa vlády v meste ako vazali Čúpánovcov, Džálájírovcov a neskôr aj Muzaffárovcov držali emíri z rodu Ṣafi(s)ovcov (rod „Ṣafis“).^[11] Na konci 14. storočia mesto obľahol Tímúr^[10], no ponechal ho v správe domáceho rodu.^[11] Po vyhnaní Tímúrovcov sa mesto dostalo do sféry zväzu Kara Kojunlu a neskôr Ak Kojunlu.^[11] Turkménske ríše Kumm využívali ako zimoviská pre panovníkov.^[10][13] Najmä za nadvlády Ak Kojunlu mesto počas zím fungovalo ako kvázi-hlavné mesto a Uzun Hasan v ňom prijímal vyslancov.^[11]

Novoveké dejiny

Safíjovci Ismá'íl a Tahmásp podobne ako vládcovia Ak Kojunlu využívali Kumm ako svoje hlavné zimné sídlo. Zároveň výrazne podporovali jeho prestavbu a kult miestnych svätýň.^[10][13] V meste tiež nechali vystavať viaceré hrobky, v ktorých boli pochovaní sáfíjovskí panovníci vrátane Safího I., Abbása II. a Sulejmana. Rovnako bolo v meste pochovaných aj viac ako štyri stovky šiitskych svätcov a ulámov. Okolo roku 1722 Kumm vyplienili Afgánci a neskôr Uzbekovia. Druhý kádžárovský vládca, Fath Alí Šáh nechal obnoviť Fátiminu hrobku i kráľovské pamiatky. Okrem Safíjovcov tak práve Kádžárovci prispeli k súčasnému vzhľadu mesta. Kádžárovci tiež v meste vybudovali vlastnú hrobku.^[10][13] Celkovo však bolo 19. storočie pre mesto skôr obdobím úpadku. Úroveň miestnej vzdelanosti výrazne poklesla po smrti učenca Mírzá Kummího v roku 1804.^[13] Následne v Kumme vyučovalo len málo vynikajúcich teológov a miestne semináre a vysoké školy boli zväčša nečinné.^[9] Veľký dopad mal na mesto hladomor v rokoch 1870 – 1871, ktorý bol spojený s nepokojmi i kanibalizmom. Počet obyvateľov Kummu klesol z 25 000 na 14 000. V roku 1904 v meste zase vypukla epidémia cholery.^[9]

Moderné dejiny a islamská revolúcia

Nový rozvoj priniesla Kummu islamská teologická univerzita založená v roku 1920. Dodnes najväčšia univerzita v Iráne (Perzii) sa špecializuje na islamské právo, filozofiu, teológiu a logiku.^[10] Univerzita prilákala do mesta mnohých prominentných šiitskych teológov prichádzajúcich z irackých šiitskych centier. Spolu s vyučujúcimi, ktorí sa necítili v sunnitskom a britskom prostredí konformne prišli do Kummu aj noví študenti.^[9] Významný vplyv na rozvoj akadémie mal ajatolláh Há’eri.^[14] Teologické centrum sa v 20. storočí stalo vplyvným oponentom dynastie Pahláví (1925 – 1979), ktorá podporovala antiklerikalizmus a sekularizmus.^[9]

Z tohto dôvodu sa Kumm tiež spája s vodcom islamskej revolúcie, ajatolláhom Rúholláha Chomejním, ktorý v meste študoval. V meste došlo aj k samotnému vypuknutiu revolúcie po tom, čo došlo k smrti demonštrujúcich študentov teológie v januári 1978.^[4] O rok neskôr sa práve v Kumme perzská armáda vzdala islamským revolučným milíciám. Po revolúcii sa ajatolláh Ruholláh Chomejní opäť usadil v Kumme z ktorého urobil svoje sídlo.^[6] Hoci hlavné mesto zostalo v Teheráne, Kumm bol považovaný za duchovné srdce revolúcie a islamskej republiky. V dôsledku toho sa doň vynaložili značné finančné prostriedky na renováciu mešít, seminárov, svätýň a verejných budov.^[9] Rovnako sa rozšírila miestna univerzita. Kým v roku 1975 teologickú školu navštevovalo len okolo šesťtisíc študentov, v roku 1991 to bolo až tridsaťšesťtisíc študentov.^[14] Miestne duchovné centrum má pritom dodnes vplyv na politickú situáciu v Iráne, ba jeho vplyv presahuje aj do zahraničných šiitskych centier.^[9]

Najnovšie dejiny a súčasnosť

V roku 1956 boli blízko mesta (v Sarádžehu) objavené ropné polia a medzi Kummom a Teheránom bola postavená veľká rafinéria. V 70. rokoch 20. storočia bolo na hornom toku Rúd-e Kumm dokončených niekoľko priehrad. Dodnes je Kumm regionálnym centrom pre distribúciu ropy a ropných produktov. Vedú cezeň významné ropovody a plynovody.^[6]

Od 80. rokov 20. storočia mesto prešlo rozsiahlym rozvojom. Bola vystavaná kvalitná dopravná infraštruktúra, mesto bolo napojené na železnice a diaľnice. Počet obyvateľov sa zvýšil zo 424 048 v roku 1986 k 777 677 v roku 1996. Podľa odhadov sa len do roku 2001 populácia ďalej zvýšila na viac ako 873 000 v roku 2001.^[4]

Poľnohospodárska produkcia Kummu v poslednom období upadla, hoci región naďalej zostáva regionálnym producentom olejnatých rastlín, obilia, niektorých druhov zeleniny, bavlny a ópia. Priemysel sa v posledných desaťročiach zameriaval na výrobu bavlneného textilu, obuvi, keramiky a skla. Veľké zisky mestu poskytujú výroba produktov a poskytovanie služieb súvisiacich s náboženskými púťami do mesta.^[4] Moderné mesto má najväčšiu madrasu (teologickú fakultu) v Iráne.^[6]

V roku 2000 bol Kumm miestom opatrení a násilia proti súfijom. V septembri 2005 ajatolláh Ḥusajn Núrí-Hamadání vyhlásil súfíjov za nebezpečenstvo pre islam a vyzval na represívne opatrenia voči nim. Ďalší významní duchovní žiadali, aby „bola zo svätého mesta vyhladená každá stopa súfizmu“. 13. februára 2006 usporiadali v Kumme stúpenci rádu ni'matulláhí pokojnú demonštráciu na protest proti mestskému nariadeniu, ktoré ich vyzývalo, aby opustili svoje centrum. Guvernér ʿAbbás Mohtadž obvinil dervišov z destabilizácie krajiny a z prepojenia na zahraničné vlády. Demonštrácia bola násilne potlačená a stovky demonštrantov bolo zranených alebo zatknutých. Väčšina zatknutých bola prepustená pod podmienkou, že ukončia svoje aktivity v súfijskom hnutí. Na druhý deň bezpečnostné zložky zbúrali pietne miesto a priľahlé domy.^[13]

Najvýznamnejšou mestskou pamiatkou je Svätyňa Fátimy bint Músá (Haram-e Fáteme-je Masúme), komplex budov a nádvorí z rôznych historických období. Svätyňa so zlatou kupolou a jej priestranné nádvorie sa denne zapĺňajú pútnikmi. Vstup do svätyne tvorí zrkadlový portál z roku 1883. Po stranách nádvoria stoja hrobky šľachticov a ministrov z obdobia kádžárovskej dynastie. V mešite sú pochovaní aj štyria sáfíjovskí šáhovia. Súčasná kupola bola postavená za Sáfijovcov a pozlátená Kádžárovcami. Za svätyňou sa nachádza nová mešita Masdžid-Azam alebo Borudžerdi s modrou kupolou. Dvaja Kádžárovci sú pochovaní napravo od svätyne na Starom nádvorí, za ktorým sa nachádzajú ďalšie dve nádvoria, ktoré Safijovci premenili na madrasy. Nádvorie svätyne a mešita Borudžerdi sú dôležitými miestami pre spoločné modlitby a kázne.^[13]

V meste je pochované množstvo významných osobností z perzských (iránskych) dejín. Šáh Abbás II. je pochovaný v bohato zdobenom mauzóleu z roku 1666. Na južnej strane mesta sa nachádza skupina piatich mauzóleí, ktoré sa vyznačujú pozoruhodnými polychrómovanými štukovými ornamentmi. Väčšina z nich pochádza zo 14. storočia.^[6]

Kumm bol významný i pre svoju blízkosť k dedine Džamkarán, ktorá sa nachádza asi šesť kilometrov od centra mesta a je známa pre rovnomennú mešitu. Mešita bola pravdepodobne postavená koncom 10. storočia na žiadosť skrytého dvanásteho imáma (Muhammada al-Mahdího). V mešite sa nachádza studňa, do ktorej sú návštevníci vyzývaní, aby vložili žiadosti o modlitby, pričom mnohí veria, že skrytý imám každú žiadosť číta.^[13]

• Fátima bint Músá (†816), dcéra siedmeho imáma šiitskeho islamu^[10]
• Hassan-i Sabbáh (*11. stor. – † 1124), zakladateľ hnutia nizárijskych ismá'ílitov (rádu asasínov)^[10]
• Safíjovci
• Kadžárovci
• Abd al-Karím al Há'irí al-Jazdí (*1859 – †30. január 1937), šiitsky učenec, zakladateľ islamského seminára (hawzy) v Kumme
• Hossein Borudžerdi (*23. marec, 1875 – † 30. marec 1961), šiitsky učenec, mardža, zomrel v Kumme
• Ruholláh Chomejní (*1902 – † 1989), šiitsky náboženský vodca a ajatolláh, iránsky politik; študoval a pôsobil v meste

• 
  Imámzádeh Šáh Džamal, mauzóleum
• 
  Imámzádeh Alí ibn Džafar, mauzóleum
• 
  Imámzádeh Ibrahím, mauzóleum
• 
  Lapače vzduchu (bádgiry) v Kumme
• 
  Imámzádeh Musá al-Mubarraká, mauzóleum
• 
  Kummský bazár
• 
  Dom Hadžiho Alího Chána Zanda, iránska národná kultúrna pamiatka
• 
  Chomejního dom v Kumme
• 
  Imámzádeh Ahmad ibn Kásem, mauzóleum
• 
  Masdžid-Azam, mešita postavená v roku 1961

Panoráma mesta